Obeta pre lásku 4 - Minulosť

,,Tak sme všetci.“ Začal Sandaime. ,,Ostatný sa už stihli zoznámiť, takže už nám ostávaš len ty.“ Hovoril na Reinu.
Reina prikývla, ale nič nepovedala takže Hokage pochopil, že má hovoriť on.
,,V poriadku toto je Reina Kyōryoku veliteľka týmu trinásť. A toto je Uchiha Itachi veliteľ týmu šesť.“ Reina konečne otočila hlavu a pozrela sa na ninju, ktorý mal byť jej partnerom. Keď zdvihla hlavu skoro zamdlela. To čo videla bolo tak strašne nepravdepodobné.
Ty! kričala v duchu.
Ty...

Mala sto chutí ho na mieste zabiť, ale ovládla sa a povedala iba: „ Veľmi ma teší.“ Potom všetkých obdarovala s jedným z jej neodolateľne sladkých úsmevov.
To Itachiho na malú sekundu vyviedlo z mieri, no hneď sa spamätal a odpovedal jej: „ Aj mňa veľmi teší.“
„ Dobre teda. Keďže sa určite chcete všetci najskôr zoznámiť, tak môžete ísť.“ Ozval sa Sandaime. Po celý čas sa na nich pozeral skúmavým pohľadom.

Hneď jak dopovedal, všetci sa vybrali na cvičisko.
Po celú cestu tam, sa Itachi s Reinou prepaľovali pohľadom. To neuniklo ani jednému členovi oboch týmov, no ani jeden z nich nemal ani v najmenšom úmysle skočiť medzi blesky, čo medzi nimi šľahali. Doslova.
ON MA TAK ŠTVE!!! Prečo práve on?? behalo Reine mysľou.
Prečo práve ona? Zo všetkých možností, ktoré mal, ma dal dokopy zrovna s ňou. Behalo po mysli zase Itachimu.

Aj po piatich minútach, čo dorazili na cvičisko, bolo také ticho, že by ste mohli počuť chrobáka, ktorý sa šplhá na steblo trávy.

„TAK A DOSŤ!! ČO SA TO TU DEJE?“ skríkla po nich Medison.
Potom sa pozrela na Itachiho a desivo pokojným hlasom pokračovala. ,, Itachi, ak mi to okamžite nevysvetlíš, tak budem mať o jedného bratranca menej. A pochybujem, že by mi bol Sasuke vďačný keby som ťa zabila.“
Tak to je jej bratranec? pomyslela si Reina.
„ Nič sa nedeje.“ Odvetil jej na to Itachi.
„ Tss!“ Ozvalo sa a všetky pohľady sa obrátili na Reinu.
Keď zbadala ako sa na ňu všetci pozerajú, povedala si, že to nebude rozoberať.
„ No, to je jedno. Takže asi by ste mi mali povedať svoje mená.“ Obrátila sa na Itachiho tým.
Nikto sa na nič nepýtal a začali si dávať dole svoje masky.

Keď mali všetci dole masky ozval sa hlas, ktorý patril žene, na ľavom kraji.
„Moje meno je Amaya Okuto a moje ANBU meno je Moe.“
Amaya mala hnedé vlasy a fialkasté oči. Reina nevedela čo si o nej má myslieť, ale to mohlo byť spôsobené aj tým, že jej myseľ sa stále vracala k Itachimu.

„Ja som Minoru Hyuuga. Na misiách mi hovorte Nori.“ Pokračoval chalan vedľa Amayi. Reinu zaujalo jeho meno, ale tiež jeho vzhľad. Mal biele oči, typické pre klan Hyuuga, ale ju zaujali jeho vlasy. Mali nezvyčajne bielu farbu s modrým odleskom.

Reina sa v mysli na chvíľu úplne odpútala od Itachiho a uvažovala, čo sandaime a veliteľ zamýšľali tým, že vybrali zrovna tento tým.

„ Asogi Kuharui, alebo tiež Sudawa.“
Toto je divné! Najskôr Uchiha potom Hyuuga a teraz Kuharui?!
Klan Kyōryoku mal nezhody len so štyrmi klanmi a to s týmito tromi a potom ešte s klanom Sentebu. Začínam uvažovať, či to je naozaj len náhoda.

Ešte chvíľu uvažovala, či sa na to spýta hokageho, ale z úvah ju vyrušil hlas.

„ Fajn. Predstavili sme sa, takže sa môžeme rozlúčiť.“ Povedal trochu odmerane Itachi.
Reina sa na neho ani nepozrela. Mala taký pocit, že ho to naštve viac ako keby čokoľvek povedala.

„ Dobre máte voľno. Môžete ísť.“ Obrátila sa na svoj tým.

Tie isté pokyny dal aj Itachi svojmu týmu.
Skôr ako mohol niekto namietať sa obaja vyparili.

„ Toto bude zaujímavé.“ Poznamenala Tia. Medison jej len prikývla a rozmýšľala, čo sa medzi nimi mohlo stať.
Itachi si vždy vie udržať tú jeho chladnú masku. Zaujímalo by ma prečo tentoraz nie.

Reina rýchlo dobehla do svojho bytu a zvalila sa na posteľ.
Bola taká unavená, že hneď zaspala.

,, Onii –chan,“ ozvalo sa od dverí.
Itachi sa jemne usmial a chytil svojho malého brata, ktorý naň ho vyskočil.
„ Ahoj Sasuke.“
„ Pôjdeš somnou zajtra trénovať?“
„ Nemôžem. Musím sa stretnúť s týmom.“
„ Uhm.“ Reagoval dosť smutne Sasuke.
„ Ak však skončíme skôr, prídem po teba. Áno?“
Sasukemu sa rozžiarila tvárička a prikývol na znak súhlasu.
Itachi dúfal, že sa tak stane. Nevedel prečo, ale v Reininej prítomnosti sa nevedel ovládať.

Reinu zobudili slnečné lúče.
Necítila sa ani trochu dobre. Mala opuchnuté oči a bola nesmierne bledá. Viac než obvykle.
Už zase.
Pred pár rokmi, mávala takmer každú noc hrozné nočné mori, ale potom, ako začala brať lieky sa to zlepšilo. Vlastne už dlho žiadne nepotrebovala.
Raz začas sa však zobudila celá spotená a vyzerala ako telo bez duše. Vtedy vedela, že mala zas nočné mori, ale vôbec si nevedela spomenúť o čom. Ona si však ani radšej spomenúť nechcela.
Mala ešte čas, tak ostala v posteli a spomínala.

... „ Viem, viem, viem. Mám si dávať pozor, nemám sa vzďaľovať od sídla a vždy a všade mám chodiť so svojou ochrankou. Na čo je to vôbec dobre?“
Vtedy som to nechápala. Myslela som si, že je to len rozmar mojich rodičov. Ako som sa len mýlila. ...

... „Tadayoshi-sama! Tadayoshi-sama!“ kričal nejaký muž.
Bola už noc a všetci spali, len ja som sedela na streche a dívala som sa na mesiac, ktorý mal rovnaký tvar ako náš znak. Keď som započula, ako niekto kričí na môjho otca, rozhodla som sa, že sa pozriem, čo sa deje.
Prišla som k dverám otcovej pracovni a chcela som zaklopať, aby mi vysvetlili čo sa deje, ale zarazila som sa, keď som započula ako hovoria o mne.
„ ... Reina nesmie zistiť čo sa deje.“
„ Ale pane...“
„ Už som povedal. Musím ju dostať čo najďalej odtiaľto. Aspoň pokiaľ sa všetko neupokojí.“
„ A čo Arise-san a jej dcéra Kumiko-san?“
„ Už som o tom hovoril aj so svojou dcérou. Po oslave tretích narodenín mojej vnučky ich pošlem na výlet. Pôjde s nimi aj môj zať Kenji.“
„ A čo ochranka?“
„ Nie. Nesmieme nič riskovať. Dúfam, že sa táto záležitosť vyrieši v pokoji, ale pokiaľ nie, nikto nesmie vedieť kde sú. Navyše chcem, aby odišli nenápadne. K tomu by ochranka rozhodne nepomohla. Budeme sa musieť spoľahnúť na Arisine a Kenjiho schopnosti.“
„ Áno, pane.“ Povedal muž.
Mala som šťastie, že si ma dovtedy nevšimli.
Rýchlo som utekala do svojej izby a celú noc som sa snažila prísť na to, čo sa deje. ...

Bol už čas ísť tak sa rýchlo obliekla a bledú tvár s opuchnutými očami zakryla mejkapom.

U ITACHIHO

Zobudil sa veľmi zavčasu.

Kyōryoku, Kyōryoku. Kde som to meno už počul? Trápil sa odkedy sa zobudil.

Ani nevedel prečo sa o ňu tak zaujíma. Vedel len, že keď je v jej blízkosti nevie udržať svoje správanie na uzde.
Pozrel sa na hodiny.
Mal ešte čas. Išiel do knižnice klanu Uchiha. Bol si istý, že to meno videl tam.

V knižnici otvoril rôzne knihy o obchodoch jeho klanu, ale nič čo by sa týkalo klanu Kyōryoku. Neskôr však narazil na knihu opisujúcu vzťahy medzi klanom Uchiha a inými klanmi. Bola to veľmi stará a dosť poškodená kniha.

Klan Kyōryoku

Vzťahy medzi klanom Kyōryoku a klanom Uchiha sa zhoršili potom, ako sa klan Kyōryoku spojil s ________ (Toto bola jedna z častí, ktorá bola poškodená.)

Ďalej chýbali nejaké strany. Nič z toho čo v knihe ostalo, nedávalo osamote zmysel, tak knihu odložil a išiel na dohodnuté miesto.
Počas cesty ešte rozmýšľal.
Mám šťastie, že som sa z tej knihy vôbec niečo dočítal. Zaujímalo by ma, prečo tam nechávajú knihy, z ktorých sa už aj tak takmer nič nedozviete.