Obeta pre lásku 3 - Stretnutie

Tak a už je po Vianociach. Verím, že ste všetci prežili príjemné sviatky.
Tento diel bol oriešok lebo som fakt netušila ako mám nadviazať na predošlí diel tak, aby to nenarušilo moju predstavu ako má obsah tejto poviedky vypadať. Dúfam, že sa bude páčiť.

,,Tak?“ pokračovala.
,,Hm?“ konečne jej venovala plnú pozornosť.
,,Kto ťa učil?“
,,No vlastne... Bola to moja matka.“ Odpovedala jej trochu sklesnuto.
,,Aha.“ To bolo jediné čo jej na to odpovedala. Pochopila, že o tom nechcela hovoriť.
,,Tak ahoj.“ Rozlúčila sa s ňou Imako a zmizla.

Reina prišla domov a ani si neuvedomila, že už je vlastne noc. Vošla do sprchy a začala spomínať na svoju matku a tiež tréning s ňou.

Bolo 5:58 a Reinin tým nikde nebol. Reina stála na cvičisku a čakanie si skracovala premýšľaním nad včerajším večerom.

Reina spomínala na časy keď bola ešte dieťa, na dobu keď ešte mala svoje sny a nádeje. Práve spomínala na svojich rodičov, keď sa pred ňou objavil ANBU.
,,Tu mám pre vás záznamy o vašom týme.“ Povedal ANBU a pozeral sa na ňu.
,,Dobre. Môžeš ísť,“ povedala mu, ale predtým ako odišiel stihla podotknúť: ,, a nabudúce by som ocenila keby ste išli dverami a ako slušný človek zaklopali.“
,,Rozumiem.“ Odpovedal a nadobro zmizol.
Musela uznať, že to nemala povedať tak ostrým tónom, veď on si robil len svoju prácu, ale aj tak ...
,,Keby prišiel iba o minútu skôr, tak by som chcela vidieť jeho výraz, keby zistil, že stojí pred nahou ženou.“ Hovorila si pre seba Reina.

Reina sa musela nad touto spomienkou pousmiať.
Už sú tu. Pomyslela si a naozaj, práve sa pred ňou objavili štyri osoby v uniformách ANBU.

,,V poriadku. Môžeme začať.“ Oznámila im a naznačila, aby šli za ňou.

Po pár minútach dorazili na čistinku, pri ktorej tiekla rieka, ktorá rozdeľovala čistinku od severnej a západnej časti lesa. Južnú a východnú časť lesa rozdeľoval rad stromov, ktoré vypadali, že majú robiť niečo ako stenu.

,,Tak, najskôr chcem vedieť s kým budem v týme. Dostala som správu, ale ja nechcem vedieť aké misie ste splnili a s akými výsledkami ste skončili akadémiu.“ Povedala im Reina a pozerala sa na nich, kým sa neozval hlas spod jednej z masiek:
,,Skončili akadémiu?“ zopakoval dievčenský hlas spod bielej masky, ktorá mala dva modré kruhy na čele a jede na pravom líci.
,,Áno. Prečo?“ spýtala sa nechápavým hlasom Reina.
,,Lebo naše schopnosti sa od akadémie zaručene zmenili. Preto nechápem načo vám tie záznamy boli.“ Hovorila stále kľudným hlasom.
,, Úprimne?“ spýtala sa Reina a nečakala na odpoveď. ,, Na nič. Jediné čo viem je, že sa včera predo mnou objavil ANBU a podal mi aj tieto záznamy. Nemôžem povedať, že mi k niečomu boli, ale chápem prečo si ich niektorí kapitáni vyžiadajú. Vaše schopnosti, myslenie, rozsah chakry to všetko sa zmenilo. A záznamy ukážu ako presne. Dajú kapitánovi prehľad o tom, na akej úrovni ste začínali a ako veľmi ste sa za ten čas zmenili. A tiež k akému smeru. Podľa toho niektorí zostavujú rozvrh tréningu. Nemá zmysel trénovať to isté niekoľko týždňou keď viete, že niektorí členovia vášho týmu sú schopný príjmať nové vnemi rýchlejšie, a tak sa za ten istý čas môžu naučiť viac ako jednu vec. Ja osobne sa však s niečím takým nezaoberám. Nie. Zle som sa vyjadrila. Zaoberám, ale nepotrebujem k tomu záznamy, ktoré ani nemusia byť presné. Uprednostňujem svoje pozorovacie schopnosti a tiež je omnoho záživnejšie keď sa na to opýtam rovno vaších učiteľov a senseiov, ako by som sa mala prehrabovať v na rýchlo napísaných, odfláknutých a nepriehľadných papieroch.“
,, Aha.“ Reagovalo dievča.
Reina sa na nich znovu pozrela a spravila niečo čo ani jeden z nich nečakal. Dala si dole svoju masku.
,, V poriadku. Začnem ja a potom budete pokračovať vy.“ Povedala a oni len prikývli.
,, Dobre, moje meno je Reina Kyōryoku, ale na misiách alebo kdekoľvek a kedykoľvek keď budem mať na sebe svoju masku ma budete oslovovať Totsuki. Mám devätnásť rokov. Špecializujem sa na ...“ chvíľu sa odmlčala a pokračovala ,, ... vlastne nemám tak celkom presnú špecializáciu. Celkom dobre ovládam taijutsu i ninjutsu. Genjutsu je kapitola sama o sebe, ale tiež ho ovládam viac než dobre. A čo sa týka boja s katanou, tak s tým...“ zase sa odmlčala a rozmýšľala nad tým čo povedať, ale nakoniec povedala len: ,, ... V boji s katanou vynikám asi najviac. Tiež ovládam lekárske techniky. Čo by ste asi mali ešte vedieť?“ pýtala sa skôr seba ako ich. ,, Už viem. Asi by ste mali vedieť, že vďaka môjmu keken genkai viem ovládať všetkých päť živlov. A to je asi tak všetko čo môžete o mojom keken genkai vedieť.“ Povedala na oko nezaujato.
Štyri postavy vedeli svoje prekvapenie nad tým, čo im práve povedala dobre skrývať, aj keď bolo vidieť, že prekvapený sú. Aspoň tak sa to javilo Reine.
,, Fajn môžete pokračovať.“ Pozrela sa na nich vyzývavo.

,, Ja som Yosano Antia, ale oslovenie Antia nenávidím takže mi hovoria len Tia.“ Povedalo dievča a dalo si dole krémovo bielu masku so zvýraznenými očami a škvrnou takmer cez celú tvár. Tá škvrna pripomínala letiaceho orla. Antia mala polodlhé vlasy, ktoré mali bielu farbu a jemne padali na jej ramená. Jej oči boli svetlo modré.
Mám z nej dobrý pocit. Prehnalo sa Reine hlavou. Tia zatiaľ pokračovala:
,, Som lekársky ninja. V taijutsu nie som moc dobrá, ale v genjutsu vynikám. A čo sa týka ninjutsu, je to obstojné. Mám dvadsať rokov a moje ANBU meno je Keyuri.“ Dopovedala a žiarivo sa usmiala.

Reina sa pozrela na ďalšieho člena týmu a pohľadom ho vyzvala aby pokračoval.

Chalan si dal dole svoju masku, ktorá znázorňovala vlka a žiarivo sa na ňu usmial. Reina sa naň pozrela a úsmev mu opätovala.
Takže to sú oni. Dvojičky z klanu Yosano. Vypadajú skoro rovnako. Pomyslela si. Chalan mal síce čierne vlasy a jeho oči mali temnejší nádych ako Tiine, ale rysy tváre, postavenie, úsmev či dokonca i pohľad, ktorý na seba vrhali mali takmer rovnaké.

,, Moje meno je Yosano Damian a mojou špecializáciou je ninjutsu a taijutsu. Na genjutsu som oproti mojej sestre fakt ľavý, ale ...“ hovoril, keď ho zrazu prerušila Tia. ,, ... ale preto sa tak perfekte dopĺňame.“ Dokončila zaňho a vôbec si nevšímala jeho vraždiaceho pohľadu.
,, Kde som to skončil než ma moja extrémne otravná sestra prerušila?“ spýtal sa a stále ju prepaľoval pohľadom.
Reina mu chcela odpovedať, ale všimla si, že Tia sa chystá niečo povedať. Vážne si chcela vypočuť celý ich rozhovor a tak mlčala.
,, To už je údel mladšieho. Otravovať život svojmu staršiemu súrodencovi.“ Povedala Tia a bavila sa na jeho otrávenom pohľade.
,, Css,“ odfrkol si, ale nič iné jej na to nepovedal a pokračoval. ,, Mám dvadsať a moje ANBU meno je Shuney.“
Reina sa na oboch usmiala a pokynula ďalšiemu aby pokračoval.

,, Moje ANBU meno je Utashi. Inak som Kenzo Futoji. O mesiac budem mať dvadsaťjeden rokov a špecializujem sa na boj s katanou, ale celkom slušne ovládam ninjutsu i taijutsu.“ Keď dohovoril, dal si dole svoju masku a ukázal svoju zvodne krásnu tvár. Kenzo mal blonďavé vlasy a zelené oči, ktoré mali hnedastý nádych.

Reina sa naň usmiala a otočila sa na posledného.
Vedela, že je to dievča pretože to ona jej dala tú otázku ohľadom výsledkov na akadémii. Reina si túto otázku večer pokladala tiež.

,, Ja som Medison ...“ zarazila sa no hneď pokračovala ,, ... Uchiha. Mám dvadsať rokov a špecializujem sa na genjutsu. No vďaka shariganu som dobrá aj v taijutsu a ninjutsu. Ako každý Uchiha mám element ohňa, ale viem ovládať aj element vody.“ Dala si dole svoju masku a na všetkých sa usmiala. Reina si všimla ako posmutnela keď povedala svoje meno no nechápala prečo. Veď Uchiha klan je jeden z najvýznamnejších a najvznešenejších klanov v Konohe. Reina si na chvíľu pomyslela, že vie že medzi klanom Kyōryoku a klanom Uchiha boli vážne nezhody, ale to hneď vylúčila pretože to nemá odkiaľ vedieť keďže jej klan už neexistuje. Reina pri týchto myšlienkach tiež posmutnela no navonok nedala nič vedieť. Radšej sa zamerala na svoj tým. Medison bola rovnako krásna ako aj všetci v jej týme. Mala čierne vlasy, ktoré mala vypnuté do náročného drdola. Jej oči boli tmavo čierne, ale vyžarovalo z nich niečo láskavé a dobré. Niečo čo sa Reine páčilo.
Takže budem veliť týmu, ktorý keby sa konala súťaž o najkrajšieho shinobi, tak by všetci štyria vyhrali. Nadhodila v myšlienkach a musela sa pousmiať.

„V poriadku. Už je ...“ pozrela sa na hodinky a pokračovala „ ... 8:12 a o 8:15 máme byť v kancelárii Hokageho takže by sme si mali švihnúť.“ Oznámila im, nasadila si masku a rýchlo bežala za Sandaime Hokage. Jej tým ju nasledoval.

V 8:18 stáli pred kanceláriou. Reina zaklopala a bez vyzvania otvorila dvere. Sandaime sa na ňu pozrel a sarkasticky povedal ,,ďalej.“
,,Ospravedlňujem sa Hokage-sama, ale meškáme...“ nestihla to dopovedať lebo ju prerušil. ,,To nič. Čakal som vás, ale nech sa to viac neopakuje,“ povedal s pobavený úsmevom, lebo počuť od Reini Kyōryoku úprimné ospravedlnenie nie je moc častý zážitok. Hokage, ale vedel že to že to nie je časté neznamená že, by to potrebovala používať častejšie. Reina sa proste do situácii kde by sa mala ospravedlniť ona, nedostávala často.
,,Mám pre vás misiu. Dúfam, že ste sa stihli zoznámiť. Tu je svitok s inštrukciami.“ Povedal a zdvihol zvitok, ktorý si prevzala Medison. Medison podala svitok Reine, ktorá si ho prečítala a prikývla.

O tri týždne neskôr.

Reina a jej tým už boli v celku zosynchronizovaný. Splnili už tri misie typu A a jednu misiu typu S. Tento deň mal celý tým voľno. Teda až na Reinu, ktorú si zavolal Sandaime.

,,Klop, klop“ ozvalo sa spoza dverí. Sandaime zdvihol hlavu a povedal: „ďalej.“
,, Hokage-sama chceli ste ma vidieť?“ spýtala sa Reina.
,, Áno. Ty a tvoj tým ste sa už stihli zosynchronizovať.“ Znelo to skôr ako oznámenie než otázka tak na to radšej ani neodpovedala a iba prikývla.
,, Ja a veliteľ ANBU sme sa rozhodli, že v ANBU vytvoríme skupinu, ktorá sa bude skladať z dvoch tímov. Rozhodol som sa, že to bude tvoj tým a tým šesť, ktorý je pod vedením skúseného shinobiho.“ Pokračoval a pozeral sa na ňu aby videl ako zareaguje, ale Reina si ponechala svoju nepriepustnú masku.
„Dobre, ale môžem vedieť kto bude veliť?“ spýtala sa lebo na velenie si už zvykla a nechcela sa ho len tak vzdať. Tento stav jej vyhovoval.
,,Obaja,“ odpovedal jej.
,,Čože?“ spýtala sa teraz už bez svojej masky, takže bolo vidieť jej prekvapenie.
,,Ako si počula. Veliť budete obaja. Každý bude veliť svojmu týmu. No na vás veliteľoch bude zosynchronizovať oba tímy tak, aby to vyzeralo, že ste jeden tým. Budete spolu vymýšľať stratégie na jednotlivé misie. No, ale tiež budete plniť misie aj ako jednotlivé tými.“
,,Aha.“ Reagovala na to Reina.
,, Dobre. Príď zajtra na poludnie sem, tvoj tým sa zoznámi s druhým týmom. Oboznám členov tvojho týmu so situáciou.“ Keď dopovedal tak jej pokynul aby odišla.
Keď sa dvere zatvorili, Hokage si ešte pre seba poznamenal: „Dúfam, že to bude fungovať.“
Reina vyšla z dverí a privolala si štyri tigre vo veľkosti psa. Povedala im, aby oznámili Damianovi, Tii, Kenzovi a Medison, aby sa zajtra ráno dostavili na cvičisko osemnásť.

Išla po chodbe a premýšľala či to bude vôbec fungovať. Do niekoho narazila, ale vôbec nemala náladu a to je pre každého kto sa jej čo i len nechtiac dotkne dosť nebezpečné, tak vyletela a chcela si vyliať svoju zlosť na ňom.
,, Dávaj pozor ty BAKA!“ skríkla naň a ohnala sa po ňom svojou rukou.
On však jej ruku chytil a pozrel sa na ňu takým arogantným pohľadom, že aj keby nemala zlú náladu tak by ju poriadne rozčúlil.
,, Ty dávaj pozor.“ Povedal to tak egoistcky, že jeho pohľad by teraz každému pripadal ako ten najmilší pohľad na svete.
Reina konečne zodvihla hlavu a pozrela sa mu do očí, to čo uvidela ju prekvapilo. Dívala sa do nádherných čiernych očí. Ten čo doň narazila bol takmer o hlavu vyšší ako ona. Mal čierne vlasy stiahnuté do copu a nádherne vypracované telo. No Reina si to vôbec nevšímala a prepaľovala ho s jedným z jej najvražednejších pohľadov. Jeho ten pohľad tak pobúril, že ten arogantný výraz na jeho tvári zmizol a nahradil ho tiež vražedný. Jeho pohľad bol rovnako desivý ako ten jej, no ani jeden nechcel ustúpiť. Stáli tam tak päť minút. Po tých piatich minútach sa zrazu obaja naraz obrátili a odkráčali s hlasným ,,Tss“ a na tvárach mali obaja taký výraz, že každý kto sa na nich pozrel radšej utiekol niekam za roh.

Na druhý deň Reina vstala a nachystala sa, že ide za svojím týmom.
Všetko im vysvetlila a pozvala ich na oneskorené raňajky. Všetci štyria súhlasili. Vybrali sa do nejakej reštaurácii, kde si objednali a bavili sa pri tom o všetkom možnom. Za tie tri týždne sa z nich stal dobrý tým. Damian sa po poľ hodine ospravedlnil a odišiel. Hneď za ním odišiel aj Kenzo a o pätnásť minút aj Tia. Ostala tam len Reina a Medison.
Vtedy, keď sa tak Reina dívala na Medison ju napadla otázka, ktorá jej vŕtala hlavou už dosť dlho.
,, Medison, chcela som sa spýtať, pamätáš sa na náš prvý deň ako tým?“
„Áno. Prečo?“ pozrela sa na ňu skúmavým pohľadom.
,,No vieš, keď si sa predstavovala tak si pri svojom mene zaváhala. Prečo?“ pýtala sa jej opatrne.
,, Tak ty si si toho všimla?“
Reina namiesto odpovede len prikývla.
,, No... Ako by som to? ... Vieš ja mám niekedy taký pocit, že do klanu ani nepatrím. Vlaste keby nebolo mojej matky a bratrancov tak tam už pravdepodobne nežijem.“ Bolo vidieť, že každé svoje slovo dobre váži .
Po tridsiatich minútach sa tiež rozlúčili a šli k sebe domov.

Reina šla pomáli do kancelárie Sandaime Hokageho. S týmom sa dohodla, že sa stretnú až tam, takže mala čas premýšľať.

Zaklopala na dvere a z vnútra sa ozvalo ,, ďalej.“ Vošla a videla, že je posledná, ale prišla v čas takže nikto nemohol mať žiadne námietky.

,,Tak sme všetci.“ Začal Sandaime. ,,Ostatný sa už stihli zoznámiť, takže už nám ostávaš len ty.“ Hovoril na Reinu.
Reina prikývla, ale nič nepovedala takže Hokage pochopil, že má hovoriť on.
,,V poriadku toto je Reina Kyōryoku veliteľka týmu trinásť. A toto je Uchiha Itachi veliteľ týmu šesť.“ Reina konečne otočila hlavu a pozrela sa na ninju, ktorý mal byť jej partnerom. Keď zdvihla hlavu skoro zamdlela. To čo videla bolo tak strašne nepravdepodobné.
Ty! kričala v duchu.
Ty...