Upratovanie v Sune I.

,,Prečo je tu krucinál všade piesok?“

Veľký kazekage stál uprostred izby, bezradne zalamoval rukami a ziapal tak, že to bolo snáď počuť až na kontinent Temujinov. Veľké upratovanie v Sune bolo vždy náročné.

Temari sa opierala o dvere a pobavene sledovala brata, ako sa snaží pomocou jutsu očistiť zásuvky pracovného stola od prachu a zároveň z nich nevysypať všetky dokumenty. Jediný badateľnejší výsledok, aký dosiahol po štyroch hodinách snaženia sa bol, že celý stôl bol zasypaný pod úhľadnou kôpkou piesku, ktorá sa nádherne trblietala na poludňajšom slnku.

,,Kde sa sakra fláka ten idiot?“

Temari nepochybovala o tom, že pod idiotom myslí Kankura. Ten v okamihu, keď mu bolo jemne naznačené, že jeho bábky sú na upratovanie ako stvorené, nečakal a vzal nohy na plecia.

,,Myslím, že je na nejakej misii v Iwe, Gaara.“

Nepovažovala za potrebné ozrejmiť, že misia pravdepodobne zahŕňa bližšie zoznamovanie sa s miestnou pálenkou a dievčinami. Už aj tak by Gaarov pohľad bol schopný na smrť vydesiť aj Madaru Uchihu. Uvažovanie nad ďalším vojenským využitím bratovej novoobjavenej schopnosti však musela odložiť na neurčito, keď jej okolo hlavy preletel hrubý krikľavožltý fascikel nasledovaný zúboženým kvetom v črepníku a ďalšou sériou pôsobivých nadávok. Temari veľmi rýchlo vyhodnotila vysokú pravdepodobnosť ublíženia na zdraví a pokúsila sa o nenápadný odchod. Len čo však po menších ťažkostiach spôsobených ďalším Gaarovým záchvatom („Do Deidarovej papuče, načo je mi toľko papierov! Som kage, nie Sunské tlačiarne!“) konečne otvorila dvere, zistila, že tento plán má jeden pomerne závažný nedostatok. Prejavoval sa v podobe veľkých kartónových krabíc nastavaných v úhľadných stĺpikoch, ktoré dokonale zatarasovali akýkoľvek východ.

„...hej, je tam niekto?“ ozval sa známy hlas spoza škatuľovej hory. ,,Je mi to v podstate úplne jedno, ale máte tu strašne veľa krabíc a nedá sa dostať ku kazekagemu. Aké otravné.“

A dofrasa. Temari mala chuť obúchať si hlavu o zárubňu. Pri všetkej tej zábave úplne zabudla na delegáciu z Konohy kvôli chuuninským skúškam.

,,Veľmi vtipné, Shikamaru,“ snažila sa o svoj tradičný ironický tón a dúfala, že cez tie krabice nepočuť, ako predmetný kazekage posiela koberec (teda to, čo po ňom zostalo) do horúcich pekiel základne Akatsuki. ,,Bez teba by sme si to nevšimli.“

,,Héééj, kde je Gaara, dattebayo? GAAAAARAAAA!“

Temari prešiel mráz po chrbte. To spojenectvo s Konohou možno nebol tak dobrý nápad. Aký úžitok môže byť z dediny, ktorá ako reprezentatívnu delegáciu posiela Naruta?

,,Temari?“ ozvali sa kroky a tretí, zadychčaný hlas. ,,Temari, tu je Sakura. Prečo z okna pracovne kazekageho niekto vyhadzuje všetky hlásenia o misiách a administratívne protokoly vedenia dediny? Pár som ich pozbierala, ale väčšina bola dotrhaná a celá od piesku...vykradol niekto pracovňu?“

Temari si povzdychla. Kazekageho vykradli znie určite lepšie ako kazekage upratuje a chytá pri tom záchvaty hystérie, lenže mala neblahé tušenie, že vďaka jeho momentálne značne hlasnému prejavu svojich pocitov voči stolíku s lampou by jej uverili nanajvýš tvrdenie kazekage sa zbláznil s prepracovania.
Dúfala, že im nenapadne spýtať sa na tie krabice. Pretože na to nemala vysvetlenie už vôbec žiadne.

,,Sakura-chan, poďme na ramen, dattebayo!“ počula spoza nich istého žltovlasého idiota. Osobne by to považovala za výborný nápad, lebo kým by Naruto dojedol tradičnú dvanástu misku, tak by sa Gaara buď stihol upokojiť alebo by ho od toľkých nervov porazilo a Temari by sa vyhla trápnemu vysvetľovaniu. Malo to jeden nenápadný problém – v Sune nebol obchod s ramenom. Ani jeden jediný.

,,ČOOO?“ vykríkol Naruto po tom, čo mu tento fakt niekto opatrne naznačil. Pravdepodobne Sakura, lebo aj cez kopu kartónu bolo počuť Shikamarovo chrápanie. Temari mu nikdy nezávidela viac jeho schopnosť zaspať v akejkoľvek situácii.

Milimeter od jej ucha preletela rodinná fotka v rámiku a vytvorila na jednej zo škatúľ pôsobivú dieru. Temari do nej nazrela – krabica bola prázdna. Na čo by nám niekto posielal prázdne krabice?

,,Čo tu robia tie krabice?“ spýtal sa Gaara trochu pokojnejšie. Pravdepodobne za to mohla skutočnosť, že stál v úplne prázdnej miestnosti, čo sa momentálne rovnalo jeho predstave dokonalého poriadku.

Temari len pokrčila plecami.

,,Temari?“ ozvala sa opäť Sakura. Sotva ju bolo počuť popri Shikamarovom usilovnom chrápaní a Narutovom hromžení na infraštruktúru Piesočnej dediny, ktorá nezabezpečuje ani také základné služby ako dostupnosť k ramenu.

,,Temari, prečo majú tie škatule na sebe znak Konohy?“

Akékoľvek zvyšky Temariných sympatií voči Listovej dedine práve klesli na bod mrazu. Jedným očkom skontrolovala brata, ktorý sa opäť vrátil k svojmu bežnému kamennému výrazu a práve nezaujato skúmal pavučinu na strope.

,,Ako to myslíš?“ spýtala sa prihlúplo. Bolo divné už len to, že im niekto posiela kopu kartónu, ale prečo by im to posielali z Konohy?

,,Au,“ ozval sa rozospatý Shikamaru. ,,Jedna na mňa spadla,“ informoval znudene, akoby komentoval počasie. ,,Aká otrava...prečo ich rovno nezničíte?“
Temari vrhla na krabice naštvaný pohľad a dúfala, že sa nejak dostane až k Narovi. Opäť mal, samozrejme, pravdu.

,,A ako to chceš, prosím ťa, urobiť?“ spýtala sa. ,,Je ich príliš veľa na to, aby sme ich rozsekali kunai. Ak však ovládaš nejaké špeciálne jutsu na odstraňovanie papierových barikád, sem s ním.“

,,Čo tak Narutov rasengan?“ navrhla konštruktívne Sakura. Bolo počuť Shikamarov povzdych a Sakurine sklamané Aha.

,,Tak nič, Naruto očividne odišiel hľadať najbližšiu dedinu s ramen shopom. Ak sa do týždňa nevráti, niekoho za ním pošleme,“ oznámila ružovovlasá kunoichi. Očividne bola na podobné situácie zvyknutá. Temari sa vždy čudovala, ako obyvateľom Konohy mohlo vôbec napadnúť, že by ten idiot niekedy mohol byť hokagem.

,,Hej, Tem, nemáš tam svoj vejár?“ Shikamaru sa už úplne vzdal vidiny spánku. ,,Gaara by nemohol nejak pomôcť?“

Temari si v duchu zanadávala. Tiež si mohla vybrať zbraň, ktorá neváži pol metráka, potom by možno neležala v izbe na druhej strane Piesočnej dediny, keď ju je treba. A pokiaľ šlo o Gaaru, stačil jediný pohľad, aby prišla na to, že kazekage sa rozhodol postupne cez okno nosiť všetky vyhodené veci späť do pracovne, len aby mohol s upratovaním začať odznova. Ešteže upratovanie je len raz do roka.

,,Sakura, čo tak tvoja...hm...nadľudská sila?“ Shikamaru sa zjavne snažil byť čo najtaktnejší.

,,Nie je tu Naruto,“ odvetila Sakura polopate. Shikamaru vydal súhlasné zamumlanie a keďže mu došli nápady, tak rezignoval a ustlal si na kope kartónu.

,,Ste tu len vy traja?“ spýtala sa zúfalo Temari uskakujúc pred vlnami piesku z bratovej produkcie. Gaara sa opäť dostal do ráže.

,,Pôvodne s nami bol aj Kakashi-sensei,“ priznala Sakura, ktorá sa márne snažila zobudiť najinteligentnejšieho shinobiho v okolí, ktorý práve zo spánku mumlal niečo o ananáse. ,,Ale v dedine uvidel vo výklade najnovšiu knihu zo série Icha Icha Paradise a...“ zvyšok vety zanikol v ďalšom prúde Gaarovej výmeny názorov s nábytkom. Celkovej nálade v miestnosti a priľahlej chodbe to rozhodne nepomohlo.

,,Choďte...zavolať...Kakashiho...“ precedila Temari snažiac sa odvrátiť hroziaci útok rozzúrene vyzerajúcej skrine.

Toto bude ešte dlhý deň.

xxx

,,Volal ma niekto?“ Kakashi zdvihol hlavu a zakymácal sa na stĺpe. Nebolo to práve napohodlnejšie miesto na sedenie, ale v Sune veľmi nebolo na výber. Keď v okolí nepobadal nič podozrivé (akýsi pohyb pri kancelárii kazekageho nepovažoval za nič nezvyčajné, Temari asi zas dakomu čistí žalúdok), vrátil sa späť k napínavému príbehu z produkcie Ero-sennina.

xxx

Keď sa Tsunade ráno zobudila, strašne ju bolela hlava. Asi by som mala obmedziť saké, pomyslela si, ako napokon každé ráno. Dnes ju však navyše premkol nezvyčajný a dosť nepríjemný pocit, že včera sa stalo niečo dôležité. Nejak to súviselo so Sunou a kazekagem. Po chvíli úporného premýšľania dospela k záveru, že im len asi poslala prianie k úspešnému veľkému upratovaniu a prevalila sa na druhý bok.