Prekliatie beštie VIII. – Krvavá obeta

Vydriapala sa na strechu oproti stojaceho domu. Keď sa uistila, že nestojí po vetre, prikrčila sa k zemi a prižmúrila oči. Dvere do naoko prázdneho bytu sa otvorili a na ulicu vyšla vysoká mužská postava s planúcimi očami. Zadržala dych. Nesmel ju zbadať.
Upír pohliadol smerom k bráne. Zdalo sa, že nad niečím váha. Akoby sa nevedel rozhodnúť, čo je jeho priorita. Jeho poddaní či oslobodenie sa spod kliatby, čo na jeho rasu uvrhol jeho predchodca?
Napokon sa rozhodol a vybral sa za hlasom Godaime, znejúcim v diali.
Byt však ešte stále nebol prázdny.
Čakala. Dlhšiu dobu nikto nevychádzal, no napokon sa pred dverami zjavila aj druhá postava, ktorá hneď nato, bez akéhokoľvek zaváhania, zamierila k hlavám Hokage.
Keď jej zmizla z dohľadu, vzpriamila sa a podozrievavo sa zahľadela na okno. V izbe sa svietilo.
,,Sú preč,“ zašepla do vetra a letmo pozrela na postavu ukrývajúcu sa v tme. Potom sa pobrala sledovať plavovlásku k lesu.

,,Musí sa to dať vyriešiť aj inou cestou,“ naliehala Tsunade, stojaca uprostred hlučného bojiska.
,,Žiadna iná cesta neexistuje,“ odvrkol vodca lovcov. Na tvári mal neoblomný výraz, v hlase závan chladného nezáujmu. Nemal v úmysle riešiť situáciu inak než bojom.
Zamával zbraňou vo vzduchu a zaútočil. Tsunade sa prvému útoku vyhla s neobvyklou ľahkosťou, no ten druhý ju zrazil k zemi a špička ostrého meča sa jej zabodla do hrude. Jej srdce pritom minula len o vlások.
,,Tsunade-sama!“ ozývali sa vyľakané hlasy bojovníkov, ktorí sa prestali sústrediť na svojich súperov a s obavami pohliadli na zranenú Hokage.
Zatmelo sa jej pred očami. Končatiny jej úplne zmeraveli. So zatajeným dychom očakávala koniec, keď vtom sa nad ňu niekto naklonil a potľapkal ju po lícach.
,,Vstávajte,“ vravel upír pobaveným tónom. ,,Ešte stále je tu niečo, čo pre mňa musíte urobiť.“
Zrakom nechápavo pátrala po svojom protivníkovi. Zmizol. Akoby sa bol vyparil. Upír ho musel prekvapiť práve vo chvíli, keď sa jej chystal zasadiť poslednú ranu.
,,Ty bastard!“ zahrmelo a Tsunade vyľakane pozrela na obrovskú hŕbu balvanov. Ten hlas vychádzal odtiaľ.
Balvany odrazu odleteli každý na inú stranu a z útrob kamenného hrobu vyliezol dokrvavený muž s mečom v ruke.
Zatriasla sa. Upír však zostal nebojácne stáť na mieste dívajúc sa tej ľudskej oblude priamo do očí.
,,Teba sa tak ľahko nezbavím, čo?“
Lovec si výstražne poťažkal meč. Upír sa sebavedomo uškrnul a odstúpil od Tsunade.
,,Tak teda ukáž, čo...“ zasekol sa uprostred vety a zmeravel. Prudko otočil hlavu a vyceril tesáky.

Utekal ako o život. Hneď ako to zacítil, obrátil sa súperovi chrbtom a zmizol. Nebol zbabelcom – to, čo ho hnalo vpred, nebol strach z boja či prehry.
Dobehol až k bytu, ktorý opustil. Zastavil pár krokov od vstupných dverí a pozrel na balkón.
,,Je skutočne krásna,“ vravel Naruto hladiac vlasy malého dievčatka, čo mu sedelo na kolenách a túlilo sa k nemu ako milujúca dcérka k oteckovi. ,,Takmer ako bábika. Bola by veľká škoda, keby z tej krásy vyrástla, no nie?“
Zhrozene zaostril zrak. Na jej krku zbadal dve malé krvavé ranky.
,,Takmer som sa nedokázal prinútiť urobiť to,“ vravel pokojným hlasom. ,,Zohyzdiť taký krásny krk! Ale tebe sa to rýchlo zahojí, že, Sofia.“
Malá prikývla a na tvári sa jej zjavil úsmev, z ktorého by nejedného smrteľníka striaslo. Bol plný oddanosti, obdivu a zla...
Nedokázal nájsť tie správne slová. Jeho myseľ vravela jedine: Zabiť!
Dievča zoskočilo na podlahu a poslušne sa schovalo do bezpečia bytu. Naruto sa vzpriamil, preskočil zábradlie a s očakávaním sa zahľadel na upíra.
Jeho výraz bol nečitateľný, jeho činy nepredvídateľné. Chvíľu sa zdalo, že ho roztrhá na kusy, v ďalší okamih, že nad tým iba mávne rukou alebo sa dokonca rozrehoce. Naruto vedel, že už niet úniku. Po čele mu stiekla studená kvapka potu – kráčal po tenkom ľade. Veľmi tenkom ľade.
,,Mal som ťa zabiť, keď som mal možnosť,“ precedil upír. Aj keď sa to snažil potláčať, žily na krku mu zlostne navierali, akoby sa mu varila krv, a oči zlovestne zažiarili. ,,Najprv rozdrvím teba, potom ju.“
,,Prečo by si ju drvil? Pokiaľ viem, mal si s ňou iné plány.“
Ľad začal praskať.
,,Dieťa... Mala dospieť...“ súkal zo seba hltajúc zlosť, valiacu sa z jeho vnútra.
,,Och áno,“ zatváril sa, akoby ho práve osvietilo. ,,Zákony. Viem o nariadení, ktoré vydal otec toho kreténa, ktorého srdce hnije v mojej hrudi. Žiadne nemŕtve dieťa nesmie prežiť prvú noc svojho zrodu. A ten, kto sa opováži porušiť zákony a zošle na nevinné dieťa kliatbu nesmrteľnosti, bude napichnutý na kôl pred hradbami mesta a každému, kto by mu prejavil súcit a nejako mu uľahčil trápenie, bude odťatá hlava. Hm, ako sa tak na to dívam, mám riadny malér.“
,,Viac než len to,“ povedal desivým tónom hlasu a prižmúril oči. ,,Čakajú ťa dlhé hodiny neznesiteľnej bolesti, Naruto. Nemysli si, že ťa len tak odovzdám peklu, najprv si trochu užijem...“
,,Od milovníka malých dievčatiek to znie riadne nechutne,“ ľahkovážne utrúsil Naruto.
Ľad sa prelomil.

Výkriky, rev, rinčanie ocele. Tmavý les ožil smrťou. Upíri sa hrnuli jeden po druhom, vynárali sa z tmy ako obludy zo zlých snov, útočili neúnavne a s takou silou, že im hŕstka posledných odvážlivcov nezvládala vzdorovať. Nemŕtvi, ktorým sa napokon podarilo nakloniť misky váh na svoju stranu, im doslova trhali krky a ich krv tiekla prúdom.
Les sa menil na krvavý močiar.
Anya vyskočila zo svojho úkrytu medzi skalami a hlasno zrevala. Spoza stromov vtedy vybehlo päť mužov a vrhli na hŕstku zmätených upírov veľké ohnivé gule.
Jeden z upírov sa sklátil na zem. Pokúsil sa uhasiť oheň, ktorý mu zožieral hlavu, keď vtom sa za jeho chrbtom zjavil Kakashi a odťal mu ju.
Traja upíri podľahli plameňom, zvyšných dvoch zabila Anya z úzadia. Avšak ani zďaleka nebolo po všetkom. Z tmy sa na ňu vrhol statný chlap s ostrými zubiskami a pokúsil sa jej prebodnúť srdce. Keď sa mu to nepodarilo, kopol ju do brucha a odhodil doprostred bojového poľa, kde jej po krku skočili ďalší dvaja. Kakashimu podarilo prebodnúť upírieho obra a s pomocou jedného z posledných preživších ninjov napokon zneškodnil aj ich dvoch.
Anya sa horko-ťažko postavila. Nasadila vďačný výraz, no Kakashi vyzeral, že svoj čin oľutoval ešte skôr, ako ho vôbec vykonal.
,,Stále máš na mňa ťažké srdce? Zachránila som ti život!“
,,Nie, ty si mi ho vzala!“ zavrčal a vyhol sa útoku ďalšieho upíra. Schmatol ho za krk a jedným ťahom mu odtrhol hlavu.
,,Uvidíš – ešte sa mi raz poďakuješ!“ urazene odvrkla Anya a obrátila sa mu chrbtom. Schmatla špinavý kôl ležiaci v tráve a rozbehla sa k bande zubatých zdochlín, čo obkľúčila dvoch krívajúcich mužov. Vrazila kôl do chrbta najvyššieho z nich a zvrtla sa. Ladne, takmer akoby tancovala, prešla od jedného k druhému a preklala ich srdcia.
Nemŕtvi padli na zem a muži s úľavou sklopili zrak.
Pozrela smerom ku Kakashimu a ostatným – upírov poriadne ubudlo. Bolo ich menej než boja schopných ninjov.
Spokojne sa pousmiala.
,,Anya!“ zaznel niečí rev a upírka stuhla. Ten hlas poznala.
Kútikom oka zazrela jej plavé vlasy, ako vejú vo vetre. Tvár mala skrivenú, zuby vycerené. V rukách zvierala tučný kôl a jeho ostrou špičkou mierila na jej srdce. Nemohla uskočiť, lebo by padla rovno do náručia jej troch rozhnevaných poddaných, čo sa k nej potajomky priplazili. Bola v koncoch. Zavrela oči a započúvala sa – akoby v diali počula biť zvony. Zvony, otvárajúce brány samotných pekiel.
Plavovláskina tvár sa ešte väčšmi skrivila. Jej oči zablčali a z jej hrdla sa vydral výkrik. Potom jej výraz navždy stvrdol.
Anya zostala stáť na mieste. Jeden z nemŕtvych na ňu skočil, no ona nereagovala. Dokázala jedine zazerať na nehybné telo jej bývalej sokyne.
,,Anya!“ skríkla Sakura a vrhla sa na upírov.
Tmavovláska sa stále nedokázala vytrhnúť z bdelého sna. Vyzerala, akoby bola zamrzla v čase.
Sakura zadychčane vstala od porazených upírov a prešla si po spotenej tvári. Potom pozrela na Anyu a na ženu, ktorú zabila.
Tá upírka ju chcela zabiť, hovorila si v duchu. Urobila som správnu vec, či nie? Odrazu si nebola istá. Anya vyzerala, že spolu s upírkou umrela aj ona. Boli si blízke alebo čo?
,,Mala som to byť ja,“ zamrmlala Anya po tom, čo sa konečne prebudila z tranzu. ,,Ja som to mala urobiť.“
Sakura si sťažka povzdychla. ,,To je teraz jedno – pozri, kto ide!“
Prudko otočila hlavu a pozrela smerom k dedine. Zbadala dve postavy, valiace sa ich smerom. Narutov náskok pred upírím kráľom sa neustále zmenšoval. Zdalo sa, že ho netvor každú chvíľu dobehne.
,,Dokázal to!“ zvolala Sakura. ,,Priviedol ho!“
Keď Naruto uvidel Anyu, nepatrne pridal a následne zastavil prudkým skokom do trávy. Nohy sa mu zaborili hlboko do zeme, kúdoľ prachu sa vzniesol nad jeho hlavu. Strelil pohľadom po upírovi, ktorý náhle zabrzdil a podozrievavo si prezrel okolie.
,,Čo sa deje?“ zabŕdal doňho Naruto. ,,Niečo sa ti nepáči? Alebo si snáď zmenil názor?“
Upír zúžil oči do tenkej blčiacej čiarky.
Naruto sa zvrtol a utekal k dohodnutému miestu v lese. Upír ho slepo prenasledoval až k svätyni ukrytej medzi stromami.
Sakura sa rozbehla za nimi, no Anya s Kakashim a zvyškom bojovníkov z Konohy museli zostať na mieste.
,,Prišli im posily,“ ledabolo povedala Anya hľadiac na pochodujúcu masu v diali, ktorá sa k nim blížila ako prudký príliv.
,,Posily?“ neveriacky vyprskol Kakashi. ,,Je ich viac ako tých predtým! Skadiaľ sa, dopekla, vzali? Čo ich vyvrhlo samotné peklo?“
,,Niečo také,“ zavrčala Anya a pripravila sa na boj.
Medzitým Naruto dobehol až k svätyni. Neveľká stavba s popraskaným stropom a vysokými stĺpmi zo sivého mramoru, obrastená rastlinami a machom, pôsobila ako dávno zabudnutá hrobka bohatého šľachtica. Inštinkt mu vravel, aby sa k nej nepribližoval, no on musel. Proti svojej vôli vbehol dnu a nechal upíra, aby skočil za ním.
Hodil sa na veľký kamenný stôl uprostred zatuchnutej miestnosti, ktorú osvetľoval jediný lúč svetla. Skĺzol po ňom a padol na podlahu.
Upír sa vrhol jeho smerom, keď vtom náhle zastavil a zmrzol.
,,Predpokladám, že si si práve uvedomil, čo si urobil,“ doberal si ho Naruto. ,,Najväčšiu hlúposť v živote. Osudovú chybu.“
Odrazu ho prešiel všetok hnev. Nahradil ho pocit zúfalstva. Zhrozene pozrel smerom k dverám a otočil sa.
,,Žiadne také!“ zvolal Naruto a postrčil ho k stene. Potom sa vrhol smerom k mesačnému svitu a vybehol na slobodu.
Teda, aspoň si to myslel.
Zastavila ho neviditeľná stena. Zarazene ju nahmatal a zmätene zmraštil obočie.
,,Čo sa to...“
,,Daj mi jeden dôvod na to, aby som ťa nechala odísť,“ prihovorila sa mu Jagga, stojaca len pár krokov od svätyne. Pravú ruku držala mierne zodvihnutú, akoby ňou uzatvárala vchod.
Upír sa za tú krátku chvíľu pokúsil zbúrať zadnú stenu a zmiznúť čo najďalej, no nepodarilo sa mu to. Z toho miesta bolo len jediného úniku.
,,Ten strašiak ma roztrhá na kusy,“ hlesol Naruto, keď sa stretol s upírovým zlovestným pohľadom.
,,To nie je dôvod.“
,,No tak!“ naliehal Naruto.
,,Pustite ho!“ skríkla zadychčaná Sakura. ,,Sme stále prepojení!“
,,Pravda,“ povedala Jagga uznanlivo. ,,Nezrušil si spojenie.“
,,Už máš dôvod – tak ma pusti!“
Jagga vyzerala, že to robí proti svojmu vnútornému presvedčeniu, no napokon ho oslobodila. Naruto unikol upírovmu smrteľnému zovretiu len o vlások. Uskočil od svätyne ako čert od kríža a postavil sa k stromom ignorujúc Sakurin pohľad.
,,Nemôžeš ma tu držať večne, babizňa!“ vrčal upír.
,,Ale môžem,“ vravela Jagga pokojným hlasom.
Upír nachvíľu onemel.
,,Urobím, čo budeš chcieť,“ vravel hltajúc svoju hrdosť. ,,Čokoľvek. Ak ma odtiaľ pustíš...“
,,Nikdy sa odtiaľto nedostaneš!“ skríkla a zodvihla ruky.
Sakura zatajila dych. Podlaha vo svätyni zažiarila a objavili sa na nej svietiace kruhy vyplnené mystickými ornamentmi.
,,Prestaň s tým, počuješ!?“ kričal po nej.
Starena ho vôbec nevnímala. Sústredila sa jedine na svoje kúzlo.
,,Teraz už iba krv...“ zamumlala Jagga.
,,Čože?“ Sakura pristúpila bližšie k nej.
,,Musím to zapečatiť... krvou.“
Sakura jej okamžite nastavila ruku.
,,Nie, drahá. Potrebujem všetku krv.“
,,Snáď nechcete...“
,,Ale áno,“ prikývla. ,,Svoje som si prežila – je načase...“
Zmĺkla a udivene pozrela na upíra. Trhal si vlasy, kričal a ceril tesáky, akoby bojoval so svojimi vnútornými démonmi.
,,Sakura...“ vydralo sa z jeho hrdla. ,,Sakura, použite mňa...“
Sakura iba nechápavo hľadela pred seba.
,,To som ja, Ino,“ vravela skrze telo svojho väzniteľa. ,,Som tu uväznená. Už navždy. Už nikdy sa nedostanem von.“
Zhrozene si prikryla ústa. ,,Ino, to nie! Pustíme ho von a...“
,,Nie!“ skríkla. ,,Tak všetko stratíte.“
,,Ale...“
,,Má pravdu,“ povedala Jagga smutným hlasom. ,,Kde je jej telo?“
,,To nie!“ protestovala Sakura. ,,Nedovolím to! Nejako ju už zachránime!“
,,Sakura, drž hubu a rob, čo ti kážem!“ zrúkla Ino neľudským hlasom.
Sakura prehltla a utrela si slzy. Sklopila zrak a zmizla v húštine.
,,Naruto,“ povedala Ino a pozrela na upíra, stojaceho obďaleč. ,,Počkám si na teba v pekle. Ak jej nejako ublížiš, vieš, čo ťa čaká.“
Naruto sa iba uškrnul a ponoril sa do tieňa stromov.

Anya zmorene padla na zem. Po tom, čo bol ich kráľ porazený, na jej príkaz odišli z Konohy. Poňali ju za ich nového vodcu, za novú kráľovnú, paniu mesta.
,,Máš na to právo aj moc,“ vravel Kakashi sediac vedľa nej, ,,tak potom v čom je problém? Prečo ten výraz?“
,,Nerieš to,“ zavrčala a pozrela smerom k bráne. Ešte stále nebol koniec.
,,Prečo nepoužijeme tvojich nových poddaných?“ pýtal sa Kakashi. ,,Ak by sme ich poštvali proti lovcom, isto by sme ich porazili.“
,,Vieš ty vôbec, koľko je na svete lovcov? Ak pobijeme ich hlavný oddiel, pošlú na nás tony krvilačných pomstiteľov, ktorí zničia ako nás, tak aj celú Konohu. Nie, musíme to vyriešiť inak.“
Zaprašťali konáriky. Anya sa inštinktívne strhla a šľahla pohľadom k lesu.
,,Plánujete tu zostať až do svitania?“ prehovoril Naruto.
Kakashi pozrel smerom na východ. Horizont bol tmavý ako bezodné jazero, brieždenie bolo ešte ďaleko.
,,Nie, isto nie,“ vravel Kakashi, i keď si sám nebol istý svojimi slovami. Na malú chvíľu zabudol, kým či skôr čím je. Ktovie, možno by tam zostal a nechal sa odviať na druhý svet.
,,Ako si to vlastne urobil?“ zvedavo sa pýtala Anya. ,,Ako si ho donútil prísť až sem?“
,,Naštval som ho.“
,,To je mi jasné, ale čím?“
,,Zjedol som mu nevestu.“
Nechápavo zmraštila obočie. ,,Čo?“
,,Takú malú, peknú...“ vysvetľoval Naruto. ,,Premenil som ju na upírku.“
,,M-malú?“ zakoktala Anya. Zarazene naňho hľadela, akoby dúfala, že to bol iba žart. Keď nič nevravel, rozrehotala sa. ,,To nemyslíš vážne.“
,,Čože si urobil?“ zaznel Sakurin zhrozený hlas. ,,Keď si po mne chcel, aby som ti povedala, kedy odídu z toho bytu... Ty si ma... Ty si ma použil na...“
,,Dýchaj, Sakura,“ vravel úplne ľahostajným tónom.
,,Čo s ňou teraz urobíme?“ mumlala si popod nos Anya. ,,Je to dieťa...“
,,Zabijeme ju,“ navrhol Naruto bez akýchkoľvek výčitiek svedomia.
Sakura sa ešte väčšmi zhrozila. ,,To ani náhodou! Naruto! Je to ešte dieťa!“
,,A keď dostane hlad, bez mihnutia oka vyzabíja polku Konohy,“ chechtal sa.
,,Nesmej sa, je to tvoja vina! Si za ňu zodpovedný!“
,,Nehovor,“ posmieval sa jej.
Anya sa s povzdychom postavila. ,,Prestaňte, vy dvaja! Vyriešime to neskôr. Teraz musíme vymyslieť, ako sa zbaviť lovcov.“
,,Robte si, čo chcete, ja som tu skončil,“ odvrkol Naruto a pobral sa preč.
Sakura sa nahnevane vybrala za ním.
,,Skvelé, sme na to už iba my dvaja,“ zavrčala Anya.