Prekliatie beštie IX. – Najtmavšia noc, najžiarivejší úsvit

,,Porazili sme ich...“ Tsunadin hlas sa náhle zlomil. Zodvihla pohľad a pozrela mu do tváre. Nedokázala uveriť, že pred ňou stála ľudská bytosť. Ten chlap nemal žiadne city, žiadne svedomie. Nasledoval iba svoj cieľ. ,,Konoha zvíťazila, čo viac chcete?!“
Lovcov výraz zostával nemenný – ľahostajne prižmúrené oči, stvrdnutá mimika.
,,Neporazili ste ich,“ povedal s nádychom opovrhnutia. ,,Spriahli ste sa s nimi.“
Nedokázala pochopiť, odkiaľ sa brala všetka tá jeho nenávisť. Ako mohol nenávidieť upírov, keď on sám pripomínal vládcu nemŕtvych? Možno sa nikdy nemusel živiť ľudskou krvou, no aj tak z nej vysával všetok život. Pohlcoval všetku jej energiu, odhodlanie, nádej...
Nemôžeme ho premôcť, nedokážeme ho uhovoriť... zúfala vo svojej mysli. Zakríkla som to. Konoha nezvíťazila.
,,Prijmite svoju porážku,“ preťal ticho lovcov hlas.
,,Heh...“ Pretrela si čelo a pozrela na svojich oddaných mužov. Ich dôveru pohlcoval strach. Všetko teraz ležalo v jej rukách – v rukách, ktoré sa triasli, v dlaniach, čo viac nedokázali udržať zbraň a ochrániť svoj domov. Tsunade je porazená. Godaime však nesmie padnúť!
,,To sa nikdy nestane!“ vykríkla so všetkým odhodlaním.
Lovcove mútne oči sa rozčerili ako vodná hladina.
,,V tom prípade,“ prehovoril tichým hlasom, ,,toto miesto padne popolom!“
Lovci pevne zovreli svoje zbrane. Ninjovia znehybneli v pevnom postoji. Vodca zaťal obrie päste a Tsunade hrdo a nebojácne zodvihla bradu.
Vzduch neznesiteľne oťažel.
Anya, stojaca v bezpečnej vzdialenosti, bezradne pozrela na Kakashiho. Ten zľahka sklopil hlavu, akoby prijímal konečný rozsudok, a pripravil sa na posledný boj.
Všetko alebo nič. Buď zvíťazia, alebo prídu o svoj domov.
,,Vidím, že sa schyľuje k súboju,“ prehovoril tlmený hlas, načo sa z tmavej uličky vynoril Naruto. Ležérnym, až príliš uvoľneným krokom prešiel až k Tsunade a postavil sa doprostred bojiska, obkľúčeného nepriateľmi.
So sebavedomím úškrnkom pozrel na lovca.
,,Ako to, že žiješ, ty nemŕtva špina?“ zahrmel pri pohľade na Narutov arogantný výraz.
,,Prekvapený?“ zachechtal sa. ,,Povedzme, že za to môže osud.“
,,Zdá sa, že som urobil chybu,“ vravel netrpezlivo zovierajúc svoj meč. ,,Nespravil som svoju robotu poriadne.“
,,Hmm... Čo ak ti dám možnosť napraviť to?“
Lovec podozrievavo zúžil oči.
,,Vyzývam ťa na duel,“ povedal nebojácnym tónom. ,,Ak vyhráš, Konoha je tvoja. Ak však vyhrám ja, navždy odtiaľto odídete a postaráte sa o to, aby nikto z vašich radov na Konohu už nikdy viac nezaútočil.“
Anya neveriacky vyvalila oči. ,,Čo to hovorí? Zbláznil sa?“
,,Upír...“ zavrčal lovec. ,,Nie si hoden so mnou hovoriť, nie to ešte ma vyzývať na duel!“
Narutov výraz sa zmenil. Kútiky úst sa mu nadvihli do pobaveného úsmevu.
,,Veď si ma už raz zabil, tak čoho sa bojíš?“
Lovcovo čelo zvráskavelo.
,,Čo si to povedal?“
,,Ach, ospravedlňujem sa. Mal by som byť ohľaduplnejší, vzhľadom k tvojmu veku. Poviem to teda ešte raz a hlasnejšie, aby si ma tento krát neprepočul. Čoho sa bojíš?!“
,,Obávam sa, že áno,“ odvetil Kakashi. ,,Je to cvok.“
,,Nemám strach, upír!“ zvolal tak hlasno, až sa zatriasla zem pod jeho nohami. ,,Ako sa len opovažuješ urážať ma?!“
Naruto iba pokýval hlavou. ,,No, nepresvedčil si ma. Tak čo bude teda s tým duelom? Myslím, že aj tvoji muži sú zvedaví na tvoju odpoveď.“
Jeho muži ho nezaujímali. Nikdy nedbal na ich názor, nestaral sa o to, čo si myslia.
Tak či onak – skutočný bojovník nikdy neodmietne súboj muža proti mužovi, nech je už jeho oponentom ktokoľvek.
,,Prijímam tvoju výzvu, upír,“ povedal nakoniec. ,,Priprav sa na smrť.“
,,Výborne,“ zaškeril sa Naruto. ,,To som chcel počuť. Tsunade-sama...“
Godaime naňho chvíľu mlčky hľadela, akoby sa snažila pochopiť, čo práve urobil. Potom sklopila zrak, otočila sa a postavila k ostatným.
Obaja vykročili. Zastavili iba pár krokov od seba, dívajúc sa jeden druhému do očí, a zľahka sa poklonili na znak čestného súboja.
,,Prisahám, že cenou za moju porážku bude splnenie tvojich požiadaviek, upír.“
,,Prisahám, že cenou za moju porážku bude odovzdanie Konohy do tvojich rúk, lovec.“
Anya ustarostene zovrela dlane a podišla bližšie. Bojisko náhle zahalil mrak prachu a pohltil oboch duelantov, akoby okolité obecenstvo nebolo hodné sledovať ich súboj.
Zem pod ich nohami popraskala a rozdelila sa. Krátke zemetrasenie otriaslo múrmi a vyvalilo bránu. Tsunade zmätene hľadela do vznášajúceho sa oblaku dúfajúc, že zazrie, čo sa deje, no jediné, čo videla, bolo malé modrasté svetlo, mihajúce sa zo strany na stranu.
Všetci náhle vzhliadli. Naruto vyskočil vysoko nad mrak uhýbajúc sa útokom záhadného svetla. Dopadol tvárou v tvár blížiacemu sa nepriateľovi a skôr ako lovec vybehol z prachu, siahol k zemi, uchopil ostrú hranu pukliny a potiahol kúskom zeme, akoby to bol len potrhaný koberec váľajúci sa v sutinách. Lovec pozrel pod svoje nohy, no nestihol včas uskočiť. Zatriasol sa mu celý svet. Keďže sa celou mocou snažil udržať na nohách, nevšimol si blížiaceho sa upíra, zahaleného v rozvírenom prachu.
Lovci zadržali dych. Upírova dlaň zasiahla ich vodcu a rozťala kožu na jeho krku ako čepeľ naostrenej dýky.
,,Jedna – nula,“ zachechtal sa Naruto.
Lovec vyceril zuby a nedbajúc na svoje zranenie prudko vykopol nohu a vrazil mu špičku topánky do brady.
Narutova tvár vzhliadla vysoko k oblohe. Ten krátky pohľad na čierne nebesia mu pripadal ako celá večnosť. Všetko naokolo stíchlo a jeho myseľ ovládla osamotená myšlienka – pred brieždením je noc najtemnejšia...
Rýchlo cúvol a rýchlym trhnutím rúk si vrátil vykĺbenú sánku späť na pôvodné miesto. Trochu ňou pokrútil a s úškrnom si zotrel krvavý pramienok z brady.
Lovec nečakal, kým sa Naruto konečne zorientuje. Schytil svoj meč a rýchlo ako blesk sa vrhol vpred. Naruto však oceľovomodrú čepeľ jeho meča s ľahkosťou uväznil medzi svoje dlane a poslal svojho prekvapeného súpera na druhý koniec bojiska.
,,Mám toho dosť!“ zavrčal lovec akoby sám pre seba a meč odhodil.
Z prázdnoty, obkolesujúcej dvoch bojovníkov, sa vynorilo silné hrmenie a Naruto zmraštil obočie.
Je to tu, pomyslel si v duchu.
Lovec sa zjavil len krok od neho. Vystrel k nemu mocné paže a schmatol ho za ramená. Jeho prsty sa zaborili hlboko pod jeho kožu a Naruto pocítil, ako mu bolestne zakvílili kosti.
Nepriateľ ho nadvihol do vzduchu. Narutove končatiny zmeraveli, no jeho pohľad zostal upretý priamo na lovcovu hnevom pokrivenú tvár.
Anya prudko vykročila vpred. Kakashi ju však rýchlo schmatol za ruku a stiahol ju späť k sebe.
,,Čo chceš robiť?“
,,Niečo!“ skríkla. ,,Hocičo... Veď on ho zabije! Chystá sa ho posvätiť!“
,,Nemôžeš nič urobiť,“ vravel Kakashi zlomeným hlasom. ,,Toto je duel. Nikto sa doň nesmie miešať. Nikto už nič nezmôže.“
Pozrela na ľudí, ktorí so zatajeným dychom sledovali súboj. Mĺkve publikum, čo bezradne počíta posledné sekundy...
Narutove oči sa náhle prevrátili v stĺp. Jeho bielka zažiarili, ústa kŕčovito otvorili. Beštia s ostrými tesákmi hrdelne zrevala a roztriasla sa. Svetlo sálajúce z jej bolesťou zmietaného tela zosilnelo a oslepilo všetky zraky.
,,Naruto!“ zrevala Tsunade.
Svetlo postupne zoslablo a vytratilo sa. Lovec uvoľnil stisk svojich dlaní a nechal bezvládne telo padnúť na zem.
Nastalo ticho. Konoha sa na krátky okamih premenila v mesto duchov, ktorého vládcom bolo iba tiché zavíjanie vetra.
Lovci po chvíli víťazoslávne zrevali a volajúc na slávu ich vodcu zodvihli zbrane nad hlavu.
Tsunade padla na kolená. Anya sklopila hlavu a otočila sa na opätku zanechávajúc odsúdenú Konohu za chrbtom.
Kakashi nevedel, koho ľutovať. Konohu? Godaime? A či sám seba? Smutne hľadiac na nehybné telo ležiace v prachu zvesil ramená. V hĺbke duše dúfal, že druhýkrát ho už umierať neuvidí.
,,Anya, počkaj!“ zvolal po chvíli.
Upírka naňho vrhla zlostný pohľad. ,,Čo chceš?“
Kakashi jej neodpovedala. Nazúrene k nemu pribehla a otvorila ústa, keď vtom sa jej slová zasekli niekde hlboko v krku.
Mŕtve telo sa začalo zviechať zo zeme.
Lovec sa otočil a zmraštil obočie. Jeho zreničky sa prudko stiahli. Po chrbte mu prebehol mráz a jeho vnútro zachvátil pocit, ktorý dovtedy nepoznal.
,,To je všetko?“ zachrčal Naruto. ,,Povedal by som, že si prehral.“
Lovec sa nezmohol ani na slovo.
,,Pokiaľ viem,“ zakašľal Naruto, ,,pravidlá vášho duelu jasne vravia, že zlyhanie sa rovná prehre. Veľmi ponižujúcej prehre. A ty si zlyhal na plnej čiare...“
,,To nie je možné,“ zašepkal lovec. ,,Nemôžeš mať až také šťastie...“
,,Ani nemám,“ povedal Naruto potichu a zaškeril sa.
Lovci zostali stáť ako obarení. Všetci s očakávaním pohliadli na svojho vodcu.
Muž pevne stisol pery. Snažil sa udržať si hrdý postoj, no červeň v jeho tvári prezrádzala, že prežíval najväčšiu potupu vo svojom živote.
,,Uznávam tvoje víťazstvo, upír,“ prehovoril zbierajúc posledné kúsky hrdosti. ,,Splním tvoje požiadavky.“
Tsunade neveriacky vyvalila oči. Vyčerpaní ninjovia začali šťastne volať na slávu a objímať jeden druhého.
Lovec nepremrhal už ani slova. Obrátil sa im chrbtom a spolu so všetkými svojimi mužmi odkráčal do tmy.
Anya pribehla k Narutovi a otočila si ho tvárou k sebe.
,,Ako si to urobil? Malo ťa to zabiť!“
Naruto zaváhal.
,,Bravo!“ zaznel niečí hlas a lenivé tlieskanie dlaní. ,,To bolo skvelé. Sám by som sa nezahral lepšie.“
Anya pozrela do tmy, z ktorej sa vynoril sám Naruto.
,,Bunshin?“ nechápala Tsunade. ,,Nie, to nie je možné...“
Všetky zraky padli na Naruta, stojaceho pri Anyi. Ten o pár krokov ustúpil a na moment zmizol v kúdeli bieleho dymu.
Vysoká postava sa znížila k zemi. Pás sa zúžil, pevné paže stenčili a strapaté vlasy nepatrne predĺžili. Keď sa dym vytratil, stálo na upírovom mieste dobité zelenooké dievča s nečitateľným výrazom na tvári.
Anya mlčky hľadela pred seba. Potom sa kútik jej úst nadvihol do tajomného úškrnu.
,,Čo sa stalo?“ dobiedzala Tsunade.
,,Podviedli ho, to je hádam jasné,“ povedala Anya a prekrížila si ruky na hrudi. ,,Naruto veľmi dobre vedel, že v čestnom súboji nezvíťazí, tak sa rozhodol zneužiť jedno z takmer zabudnutých pravidiel duelu. To hovorí, že ten duelant, ktorý prežije smrteľný zásah, sa stane víťazom, pretože si to tak praje samotný osud. Samozrejme, Naruto by tento zásah neprežil, tak namiesto seba do boja poslal ju. Je silná takmer ako upír, dokáže ľahko zmeniť svoju podobu a, čo je najdôležitejšie, je zviazaná s nemŕtvym. Teda aspoň bola. Posvätenie má za úlohu zničiť všetko nečisté – čo sa aj stalo. Zničilo nečisté puto, čo však naoko vyzeralo ako skon porazeného upíra.“
,,Takže ste zrušili vaše spojenie?“
Naruto prikývol. ,,To, že spojenie dokáže zrušiť jedine upír, ktorý ho vytvoril, je lož. Dá sa to spraviť aj takýmto spôsobom. O ňom však vedel iba jediný upír.“
Všetky zraky padli na Anyu.
,,Mňa tým nemyslel,“ popierala. ,,Ja som na to prišla až teraz.“
Naruto sa zaškeril a pozrel na Sakuru.
,,Si voľná,“ zašepkal.
Tsunade vyčerpane pohliadla na žiariaci pás svetla, vynárajúci sa spoza horizontu. Prichádzal nový deň a s ním aj nový začiatok. Obrátila sa na svojich verných spolubojovníkov a mlčky s nimi odkráčala preč.
Naruto pozrel na prázdne miesto, na ktorom len pred malou chvíľkou stála Anya s Kakashim. Jeho pohľad následne skĺzol na dievča, na ktorého tvár dopadol jemný lúč vychádzajúceho slnka.
,,Zachránila som nás,“ potichu prehovorila a nesmelo k nemu pristúpila. ,,Zaslúžim si odmenu.“
Kútiky Narutových úst sa nepatrne nadvihli a na jeho tvári sa zjavil rovnaký tajomný úškrn, aký predtým vyčarila Anya.
Jej dlaň skĺzla na jeho zátylok. Chvíľu sa mu mlčky dívala do očí. Áno, bol to bastard. Jeho pekelne červené oči to dokazovali. No bolo na čase si priznať, že ju tento bastard neskutočne priťahoval.
Pomaly zavrela oči a pritisla sa k nemu. Jej hlava sa automaticky naklonila do strany a vzdialenosť medzi ich perami sa nebezpečne skrátila.
Jeho chladný dych ju jemne pošteklil na krku.
,,Chúďatko Sakura,“ nežne jej zašepkal do ucha. ,,Tuším ti tá rana do hlavy ublížila.“
Jeho slová boli ako ľadová spŕška, ktorá v krátkom okamihu zahasila horúčavu, čo sa svojvoľne rozlievala celým jej telom.
,,Drahá, ja najlepšie viem, čo si zaslúžiš,“ zachrapčal a pobozkal ju na ucho, až sa celá zachvela.
Ovanul ju slabý vánok a jej chrbát zaliala teplá žiara slnka. Keď sa konečne odvážila otvoriť oči, zbadala pred sebou iba prázdne ulice.

Mesto upírov bolo po čase spálené na uhoľ. Osudnú pochodeň doň hodila sama Anya po tom, čo sa upíri na jej podnet rozhodli vrátiť k samotárskemu spôsobu života. Výmenou za Tsunadinu liečbu zložili prísahu, že sa ku Konohe nikdy ani nepriblížia, a potom sa rozpŕchli do šíreho sveta.
Anya a Kakashi sa krátko nato vybrali každý svojou cestou. Rozhodli sa, že povedú vlastný život, no aj napriek tomu vedeli, že sa ich cesty ešte neraz skrížia.
Čo sa týka Naruta, ten sa po svojom tajomnom odchode v Konohe už nikdy viac neukázal. Zahodil všetky svoje spomienky, zavrhol celú svoju minulosť a splynul s tieňom lesa. Stal sa fantómom noci, ktorý sa postupom času zmenil na obyčajnú mýtickú postavu, pôvodcu mnohých strašidelných príbehov, ktoré si radi rozprávali pocestní blúdiaci bájnymi severnými horami, ktorým vraj vládli tajomné temné bytosti...
,,Netáraj,“ zavrčala mladá dievčina s havraními vlasmi. ,,Ja na strašidelné historky neverím.“
,,Mala by si,“ povedal hnedovlasý muž s tmavými očami sediaci pri ohnisku.
Uprela naňho váhavý pohľad. ,,Chceš mi povedať, že sa po tunajších horách potuluje šialená krvilačná beštia, ktorá z nás môže pokojne vysať dušu?“
Muž s úškrnom prikývol.
,,Ale, daj mi s tým pokoj!“ precedila pomedzi zuby a otočila sa mu chrbtom ukladajúc sa na spánok.
Muž sa potichu zachechtal a pozrel do ohňa. Za jeho chrbtom, hlboko v tôni lesa, vtedy zažiarili dva páry divých karmínovočervených očí, z ktorých jedni sa na muža dívali pohľadom plným nostalgie...