Sarah Nara 6: Minulosť a misia

„Sarah..“ prehovoril po minútach ticha Sasuke. „Povedz mi niečo o tvojej minulosti, jediné čo o tebe viem je to že si prišla k Orochimarovi a neskôr odišla k Akatsuki. Ale ak nechceš nemusíš, pochopím to.“
„Nie, poviem ti o všetkom len o sebe budem hovoriť v tretej osobe. Najradšej by som to všetko vymazala zo svojho života tak preto.“ Chvíľu si masírovala spánky a potom začala: „V Konohe sa pred osemnástimi rokmi narodilo dievčatko v klane Nara. Rodičia mu dali meno Sarah. Keď Sarah mala ani nie rok Suna ju uniesla. Pri útoku zabili jej matku a otca...“ povzdychla si a pokračovala. „V Sune, ani neviem akým zázrakom, si ju adoptoval Kazekage. Sarah vyrastala s tým že má o rok staršiu sestru Temari, len o pár dní mladšieho brata Kankaroua a o dva roky mladšieho brata Gaaru. Ako jediná s Gaarom mala zvláštne puto. Na znak puta má na ruke symbol lásky tak isto ako Gaara na čele. Keď mala osem, mala mať misiu. Išiel s ňou jeden tým ANBU aby ju ochránili. Avšak, Sarah spadla šatka...“ odmlka. „Zohla sa po ňu a keď ju zdvihla, všetci do jedného boli mŕtvy. Pred ňou stál muž ktorého tak dobre poznala ako nukenina z Konohy. Uchiha Itachi.“ Sasuke sa na ňu pozrel, ona sa však na neho nedokázala pozrieť, nie teraz. „Chytil ju do Tsukuyomi. Držal ju tam týždeň. Po tom ako ju pustil spadla k zemi. Ale dýchala. Nechal ju nažive, prečo, to nevie ani ona. Avšak tú šatku jej vyšklbol z ruky. Keď mala dvanásť Temari jej povedala o tom že pochádza z Konohy. Nahnevala sa a odišla zo Suny. Pridala sa k Orochimarovi kde naberala silu aby mohla vykonať svoju pomstu. Ale nechcela sa pomstiť Sune, to nie. Jej cieľ bol jasný – ten človek ktorý jej spôsobil utrpenie, aj cez teba. Potom si prišiel ty a ona po pol roku odišla s tým že pôjde do Konohy. Zmarili jej plán Akatsuki. Pridala sa k nim a hneď mala možnosť bojovať s ním. V Akatsuki bola rok a pol. Keď si zabil Orochimara, odišla naspäť do Konohy,“ v tú chvíľu dohovorili dve osoby naraz – Sarah a Gaara.

Gaara musel ísť s pravdou von o jej minulosti. V miestnosti zavládlo ticho až sa nakoniec ozval Kakashi. „Idem poslať správu Hokage-sama. Vy tu zatiaľ počkajte,“ smeroval k Narutovi, Sakure a Nejimu. O chvíľu sa Kakashi vrátil. „Čo navrhuješ, Gaara?“ spýtal sa ho priamo.
„Vráťte sa do Konohy a keď budeme mať nejakú správu o Akatsuki dáme vedieť Hokage-sama,“ odpovedal po chvíľke Gaara jeho typickým ľahostajným hlasom.

V tú chvíľu v sídle Akatsuki:
„Povedal si jej to?“ spýtala sa Shianna Itachiho a uprela na neho svoj Rinnegan.
„Áno, len... povedal som jej len to že tú vojnu chcem ukončiť. K tomu druhému som proste nemal odvahu.“
„B*bec! Mal si jej to povedať teraz, čo ak sa ti stane že nebude už príležitosť?“ nahučala na neho. „Tak fajn, máš pravdu som totálny idi*t. Ale za to že si Peinova sestra na mňa ešte nemusíš hučať ako on,“ po svojich posledných slovách sa na ňu zaškľabil.

Pri jazierku Sarah pomaly zaspala. Sasuke ju zobral do náručia a preniesol do jej izby.

Ráno ju zobudil hluk z vedľajšej izby. Obliekla si svoj Akatsuki plášť, a napodiv zistila že teraz jej je tak akurát (v minulosti jej bol hrozne veľký). Zobrala si z izby kefu a cez chodbu prešla do kúpeľne ktorá bola oproti jej izbe. Učesala si vlasy, z najhornejšej poličky čo v kúpeľni bola vybrala svoju zatuchnutú kefku a požičala si Shianninu pastu. Po vykonaní rannej hygieny chcela ísť naspäť do izby ale chvíľku venovala ešte svojmu odrazu v zrkadle a zistila že jej čierne vlasy a červeno-čierne oči pekne ladia z plášťom. Natešená prešla cez chodbu a na jej dverách visel papierik: ‚Čakám ťa v svojej pracovni. Pein.‘ Odhodila do svojej izby kefu a ponáhľala sa k Peinovi.

U Peina už čakal Itachi. „Už ste tu obidvaja, fajn. Vydáte sa do Trávnatej ukradnúť zvitok tajných techník. Vyrážate za hodinu,“ povedal Pein. Obidvaja vyšli z izby a zamierili na raňajky. Pri stole sedeli Deidara, Sasori, Tobi, Kakazu, Hidan, Konan a Zetsu. Sarah si vytiahla dačo s chladničky a sadla si za stôl. Až za chvíľu jej doplo že všetci na ňu pozerajú ako na zjavenie. „Nara Sarah, a vy?“ začala si ich doberať.
„Čo ty tu robíš!“ zrúkla na ňu Konan a pritom sa nezabudla postaviť. Uškrnula sa.
„Takže Pein vám nič nepovedal? Jednoducho ma dotiahli späť...“ pozrela na Itachiho a potom zase na nich, „nič zvláštne.“ Rýchlo do seba nahádzala raňajky a spýtala sa Deidary: „Nevieš kde má Juugo izbu?“
„Oproti tej mojej, inak som rád že si späť,“ usmial sa na ňu.
„Dík,“ povedala a opätovala mu úsmev.

Našla Juugovu izbu a zaklopala.
Z izby sa ozvalo: „Ďalej!“ Vošla do izby a uvidela Juuga sedieť na posteli. Posadila sa k nemu a povedala mu len jedno slovko: „Prepáč.“ Aj to jedno slovo zašepkala.
„Sarah, to že si Kimimara nedokázala zastaviť nebola tvoja vina. On sa rozhodol že mu Sasukeho donesie, ak keď sa raz pre niečo rozhodol, už nebolo cesty späť,“ povedal, a aj keď sa to snažil veľmi zakryť v jeho hlase sa zračil smútok. Znenazdajky ho silno objala. „Je mi to ľúto,“ zašepkala. Potom sa zdvihla. „Musím ísť, misia. Dúfam že sa čoskoro uvidíme. Ahoj!“ povedala už veselšie.
„Zlom väz!“ počula ešte za sebou. Vpálila do izby do tašky si nahádzala ryžové guľky, tri zvitky, pár kunaiov a ihlice. V rýchlosti ešte zhrabla prívesok Akatsuki mráčik a dostavila sa pred sídlo. Tam už čakal Itachi.
Začal hovoriť: „Sarah, musím ti niečo povedať. M...“ Rozbúchalo sa jej srdce.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE!