Láska v Sune - Charakter ep. 3

Takže je to tu. Láska v Sune 3 diel.
Viem, trvalo to o trocha dlhšie, no hádam Vám to nebude vadiť.
Čo tak ešte povedať? No hej, príjemné čítanie.

Vyšla som z budovy kazekage-ho a hneď som to namierila k hlavnej bráne. A prečo? Moji nový priatelia Dashi a Yushi sú strážnici. Cestou k hlavnej bráne som premýšľala nad tým aký kazekage vlastne je. Keď som si zrátala aký ku mne vlastne bol, zdá sa mi že má iba negatívne vlastnosti. Kecám. Je to namyslený snob. Áno, presne to je. A opäť mi v hlave skrsla myšlienka „Ako ho mohli zvoliť za kazekageho?" Kto by predsa zvolil takého arogantného človeka? Určite ich musel podplatiť... nie to je blbosť... možno sa im vyhrážal...hm...
„Chinese! Hej!" Zdvihla som hlavu aby som zistila kto to na mňa vlastne volá. Bol to Dashi. Spolu s Yushim boli pre hlavnej bráne... Počkať! Hlavná brána? To už som tu?
„Už si hovorila s kazekage-sama?" spýtal sa ma Yushi keď som k nim prišla.
„Áno, ale mám sa za ním zastaviť ešte ráno, aby si o mne zapísal ešte nejaké veci."
„Aha."
„Prosím Vás, neviete koľko je hodín?" spýtala som sa náhle.
„Hm... 2.00 hodiny ráno." odpovedal Yushi.
„Vďaka. Myslím že si trocha pospím."
„Okey." odvetil so smiechom Dashi. Potom som prišla k najbližšiemu stromu, ľahla som si na chrbát, dala ruky za hlavu a začala pozorovať hviezdy. Obloha bola jasná no mesiac nebolo vidieť. Mysľou som akosi zablúdila k Shiovi. Ako sa asi má? He. Hlúpa otázka. Veľmi hlúpa. Je mŕtvy. On je... je mŕtvy. Už nikdy ku mne v noci nepríde a nebudeme sa rozprávať až do rána. A už nikdy na nás môj otec nebude kričať prečo sme taký nesústredený. Shio... vážne mi chýbaš. Potom som zaspala so slzami v očiach.

Zobudila som sa na slnečné lúče ktoré mi žiarili priamo na tvár. Pripadalo mi to akoby som spala iba pár sekúnd. Zdvihla som sa, zobrala som si tašku, pozdravila svojich dvoch nových priateľov a zamierila som si to ku kazekage-ovi.

Keď som už višla spoza schodov pred dverami kazekageho som uvidela dve postavy ktoré sa rozprávali tichými hlasmi. Bola to nejaká blondína a brunet. Nechcela som byť nezdvorilá, no hádam tu nebudem stáť dokým nezostarnem. Tak som potichu zakašľala aby ma zobrali na vedomie. Keď sa ku mne otočili prehovorila som.
„Prišla som za kazekage-sama. Smiem vojsť?
„ V akej veci?" Spýtala sa ma nepríjemným hlasom blondína s veľkým vejárom. Zrejme sa rozprávali o niečom dôležitom a ju naštvalo že som ich prerušila. Alebo je taká mrzutá už od prírody.
„Mám taký pocit že to nieje Váš biznis, každopádne vie že mám prísť." Odvetila som jej arogantne. Bolo vidieť že som ju tým svojím chovaním naštvala ešte viac než už bola. Tak sa zdá že má dievča rada veci pod palcom. Potom prehovorila zostra.
„Kto si myslíš že si, dievčatko? Tvoja čelenka hovorí jasno. Nie si odtiaľto a chceš sa hádať?" Ja som na to prehodila vlasmi a ešte arogantnejšie som jej odvetila:
„Za prvé, ja nie som žiadne dievčatko a čo tu hľadám je čisto moja vec, je ti to jasné, moja?" Tým som ju už zjavne vytočila tak že mala chuť ma udrieť. No ona popadla vejár ktorý mala pri sebe a udrela ním do steny. Keď ho odtiahla tak zo steny začali odpadávať kusy omietky. Žeby ma chcela vydesiť? Zrejme si myslela že utečiem s plačom preč. Aká sladká naiivita. Ja som iba zdvihla obočie, zasmiala sa a povedala:
„To myslíš vážne? Si taká slabá? To nemáš väčšiu silu?" Potom opäť popadla ten vejár a udrela ním do zeme takou silou že som musela uskočiť pretože podlaha podo mnou sa začala prepadávať. Práve keď sa už chystala ku mne dvere od pracovne kazekage-ho sa roztvorili a z nich vyšiel sám kazekage v celej svojej kráse.
„Čo sa to tu deje?" spýtal sa naštvane keď uvidel podlahu.
„To len ukazujem tejto "slečinke" ako sa má chovať." povedala blondína, no ja som zostala v kľude a povedala som:
„Takže to znamená že pri každom stretnutí mám narušiť omietku a zničiť podlahu? Vďaka za takú lekciu."
„Ty jedna malá..." začala no ja som ju prerušila.
„To si nateraz nechaj, vyriešim s kazekage-sama to čo potrebujem a potom si nájdem čas aby som Ti zlámala všetky kosti v tele." Hneď ako som to dopovedala, tak som preskočila tú zničenú podlahu a prešmykla som sa do pracovne kazekageho. Ešte než zavrel dvere počula som ako tá blondína povedala:
„Nemôžem sa dočkať." Potom si kazekage vzdychol, prešiel ku svojmu stolu, posadil sa a povedal:
„Nie si tu ani jeden deň a už máš nepriateľov. Naozaj pekné skóre."
„Kazekage-sama, prepáčte ale ja nemôžem za to že že v Sune žijú taký ľudia ktorý sa so mnou za každú cenu chcú hádať." odvetila som mu tak nevinne že všetci anjeli sveta pri mne vyzerali ako slabý odvar.
„Hm... a ja som si myslel že budeš mať dnes lepšiu náladu, lenže to je pravdepodobné asi tak ako to že peklo zamrzne."
„Aby ste nebol prekvapený, kazekage-sama." povedala som mu a on iba zdvihol obočie. Keby som prišla do pekla hned je tam chladnejšie.
„Posaď sa, potrebujem si o tebe ešte niečo zapísať." Sadla som si a on vytiahol nejaký papier a začal sa ma pýtať:
„Meno?" To snáď ani nieje pravda! Bola som tu iba pred pár hodinami a on si ho ani nezapamätal? Keby môžem tak hneď ho zrovnám, a je mi úplne jedno že je to iba taká maličkosť. No aj tak som mu odvetila úplne kľudne.
„Chinese Ashio."
„Vek?"
„Sedemnásť."
„Hodnosť?"
„Jounin" Keď som mu to povedala pozrel sa na mňa no potom odvrátil zrak späť na papier.
„Čo je? Nevyzerám snáď na to?"
„Nie." Odpovedal úplne bez okolkov. A vraj ja som drzá!
„Tak mi prosím prepáčte že som Vám skazila očakávania." Povedala som mu ironicky.
„Nedáva to zmysel." Vyslovil svoje myšlienky nahlas.
„Čo také?" Spýtala som sa podráždene.
„Ty."
„Ja?"
„Ano,..." postavil sa, obrátil sa k oknu a pokračoval. „... keby mizukage-sama chcela aby si ma sledovala a podávala hlásenia o tom čo robím, urobila by to predsa tajne. Tak, aby som ani nevedel že si v Sune." Ja som sa na tú jeho dedukciu zasmiala a on sa ku mne otočil.
„Kazekage-sama, ste úplne vedľa. Ja nie som špeh. Ja sa na niečo také nehodím."
„Tak čo teda robíš v Sune? Mizukage o tebe písala že si jedna z najlepších kunoichi... ak je to naozaj tak, prečo Ťa nechala len tak odísť?" Prečo ho to tak veľmi zaujíma? Ak to pôjde takto ďalej tak zistí úplne všetko.
„Mlžná... Mlžná mi akosi nevedela ponúknuť to čo som potrebovala." No super. To som mu mohla rovno vyklopiť úplne všetko, určite mu toto vysvetlenie stačiť nebude. Asi si nechám prežehliť mozog.
„A myslíš si že Ti to Suna dokáže poskytnúť?" spýtal sa mňa s výrazom "neverím Ti ani slovo".
„To neviem." odvetila som mu stručne. Potom si vzdychol a posadil sa.
„Každopádne neviem na akej úrovni sú tvoje schopnosti. Hoci máš hodnosť jounin, predsa len by som si Ťa rád vyskúšal.
„V poriadku. Koho mám teda posadiť na invalidný vozík?" Spýtala som sa arogantne. Na jednej strane ma štvalo že si kazekage myslí že som slabá, no na tej druhej som sa nevedela dočkať že niekomu budem môcť nakopať zadok.
„Tá s ktorou si sa hádala pred mojimi dverami sa volá Temari. Je to moja sestra, takže jej dôverujem že ma správne informuje na akej úrovni sú tvoje schopnosti. Ona bude tvojím súperom." Keď to dopovedal usmiala som sa a ešte dodal:
„Môže byť?" Myslel to síce ironicky, pretože pochybujem že by mi dal iného súpera no ja som bola nadmieru spokojná. Vybavím si účty a k tomu ukážem tomuto arogantnému hlupákovi aby sa so mnou nezahrával.
„Samozrejme. Kedy?"
„Temari už na dnes niečo má takže to bude až zajtra. Príď sme o jednej popoludní. Ostatné Ti poviem zajtra."
„Hai. Ešte niečo?" Spýtala som sa lebo som sa už chcela zdvihnúť, no on ma zastavil.
„Ano...keďže si tu necelý deň pochybujem že už máš kde bývať..." Podal mi biely papierik na ktorom bolo niečo napísané a potom dopovedal.
„... takže tu je adresa. Tam ti prenajmú nejaký byt za dobrú cenu." Potom sa pousmial a ja som bola naozaj v šoku. Naozaj milé od niekoho kto sa permanentne tvári ako na pohrebe.
„Ehm... teda vďaka."
„Nebudeš mať problém to miesto násť, je to blízko."
„Och, tak ešte raz Vám ďakujem."
„Môžeš ísť."
„Dovidenia, kazekage-sama." Potom som sa uklonila a odišla. Cestou na tú adresu som sa zapodievala myšlienkou či som ho predsa len neodhadla zle. Žeby som sa zmýlila v jeho charaktere? Cs... zase si niečo nahováram... nie, určite sa takto chovajú ku každým... No nech som nad tým premýšľala z akéhokoľvek uhla nemohla som sa zbaviť podozrenia že to nerobí pre každého...

Koniec tretej epizódy.

ČO BUDE ĎALEJ? TO ZISTÍTE V ĎALŠEJ EPIZÓDE!!!