Vyznanie 05

Tsunade išla pomaly domov a ešte stále nemohla uveriť, že Jiraiya myslel viac na ňu než na Naruta. Veľmi ju zaujímalo, čo tým chcel. No netušila, že to ešte v ten večer zistí.

V ten istý čas u Orochimara:

„Prečo ma nemá rada?" Orochimaru bol celý nešťastný z toho, že mu Tsunade dala košom a nevedel si s tým rady.
„ Ale má Vás rada Orochimaru-sama, len Vám to nechce priznať do očí, pretože sa bojí, že Vy k nej necítite to isté. Asi by ste mal ísť za ňou a niečo jej naznačiť."
"Máš pravdu Kabuto pôjdem za ňou teraz, nech to mám za sebou, aspoň bbudem vedieť na čom vlastne som." Ale Orochimaru si zároveň myslel, že Kabuto je úplný hlupák, ktorý nevie o ženách nič a o nej už vôbec nie.
„Orochimaru-sama, kto je vlastne tá žena. do ktorej ste zamilovaný?" Orochimaru sa v duchu smial, pretože tušil, že keby Kabuto vedel o koho sa jedná, snažil by sa ho zastaviť, ale nepodarilo by sa mu to.

Niekde vo večerných uliciach Konohy:

Jiraiya sa prechádzal a stále musel myslieť na to, ako by jej povedal, čo k nej už od začiatku cíti, ale stále nemohol nájsť tie správne slová. Rozhodol sa, že k nej pôjde a povie jej, že Naruto už odišiel a je v bezpečí na hore Myouboku. O chvíľu bol pri jej dverách a zazvonil na zvonček. Po chvíli počul odomykanie dverí. V tom uvidel Tsunade stojacu vo dverách. No skoro sa nezmohol na slovo, pretože bol v šoku, z to ho čo mala na sebe oblečené.Mala totiž len krátku nočnú košeľu a na nej tenký župan.

„Jiraiya, čo ty tu tak neskoro chceš?" Na to ako počul jej hlas sa prebral a konečne sa zmohol na niečo.
„Prišiel som sa na teba pozrieť a oznámiť ti, že Naruto už odišiel." V tom si všimla, že sa na ňu akosi čudne pozerá a pochopila prečo. Až teraz si všimla, čo má na sebe oblečené.
„Nie je ti vonku zima?" milo sa ho spýtala, aby nenahodila niečo zlé.
„Trochu áno. Asi by som už mal ísť." To čo mu povedala vôbec nečakal.
„Nechceš ísť so mnou dovnútra?" Prekvapilo ho to, ale išiel.

Jiraiya jej chcel povedať, čo k nej cíti, no v tom niekto zazvonil a on nevedel, čo má robiť. Tsunade išla otvoriť, ale veľmi sa jej nechcelo, pretože aj ona mu chcela povedať, čo k nemu cíti. Otvorila dvere a za nimi stál Orochimaru, ktorý bol bledý ako stena, pretože aj on si všimol, čo má oblečené Tsunade na sebe.
„Čo tu chceš Orochimaru?" Tsunade sa ho to spýtala hlasom, ktorý mu nahováral, že ju pri niečom vyrušil. A mal pravdu, pretože si všimol, že je s ňou Jiraiya.
„Chcel som len s tebou hovoriť o tej našej zrušenej schôdzke: a chcel som sa ťa spýtať, kedy mi to vynahradíš."
„ Predsa som ti povedala, že nikdy. Tak ma už nechaj na pokoji a konečne vypadni!"

Tsunade za ním zabuchla dvere a s milým úsmevom podišla k Jiraiyovi, ktorý bol stále v šoku z toho, čo sa pred ním udialo. Tsunade si toho všimla a jemne ho objala, pretože už nevydržala sa na neho len dívať. Jiraiya ju od sebe odtrhol a nežne ju pobozkal na pery, potom jej pošepol do ucha.
„Milujem ťa Tsunade a už dlho som ti to chcel povedať, ale nemal som na to odvahu." Ona sa na neho usmiala, ten úsmev sa mu páčil, pretože takto sa usmievala len pri Danovi. Potom počul slová, ktoré od nej chcel vždy počuť.
„Ja teba tiež milujem."