Nový život v Akatsuki 13

Čo tu robia? Keby ich našiel niekto iný, asi by ich zabil. Skočila som za nich. Obaja sa prekvapene obzreli.
„Čo tu robíte?“ spýtala som sa ich.
Kiba sa usmial a prišiel ku mne.
„Som rád, že si v poriadku. Myslel som, že sa ti niečo stalo, ked drak len tak zmizol.“
Ako je možné, že zmizol? Veď som len zrušila spojenie. Zložila som pečate a privolala Mannu. Ako vždy sa zjavil v bielom obláčku.
Otočila som sa na Kibu.
„Už môžete odísť. Som v poriadku.“
„Ale...“ snažil sa namietnuť Kiba.
„Vypadnite!“
Neochotne sa otočil a odchádzal. Akamaru na mňa pozeral smutnými psími očami.
„Akamaru, poď.“
Manna prišiel ku mne a hlavu mi vložil pod ruku. Vedel ako sa teraz cítim.
„Som v poriadku. Nerob si starosti.“ povedala som potichu, ale nemohla som zastaviť slzy, ktoré sa drali na povrch.
Rýchlo som ich utrela opakom ruky a sadla si Mannovi na chrbát. Vykročil k táborisku. Všetci už vstali.
„Si v poriadku?“ spýtal sa Sasuke. Vyzeral prekvapený. Asi na mne bolo vidno, že som plakala. Prikývla som a šla si po veci. Stan ešte nikto nezbalil. Vošla som dnu a vzala si batoh. Manna ma čakal pri vchode a zazeral po Sasukem.
„Nepáči sa mi. Nemohli by sme sa vrátiť naspäť do Konohy? Aj tak stále Kibu cítim. Je niekde nablízku a sleduje nás.“ pomyslel si Manna.
„Čože!? Kde je ten hlupák!? To si s ním vybavím. mal sa vrátiť domov. Čo vlastne chce?“ premýšľala som a nahnevane chodila pred Mannou. Sasuke ma sledoval a nestačil sa čudovať nad mojimi rýchlymi zmenami nálad.
„Ideme za ním. Kde je?“ spýtala som sa Mannu. Vysadla som mu na chrbát a batoh som zavesila na jeden jeho chrbtový osteň.
„Neďaleko odtiaľto.“ odpovedal mi a zamával krídlami. Zvíril pod sebou prach a vzlietol.
Neleteli sme ďaleko a za chvíľu sme už ticho čakali skrytí za veľkým krom. Začula som zaštekať Akamarua. Zrejme nás zacítil. Potichu prešli okolo nás.
„Manna, zaútoč. Ale neublíž mu.“ pomyslela som si.
„Počkaj.“ zastavila som ho. Položila som mu ruku na hlavu.
„Henge.“ zašepkala som a Manna sa zmenil na dlhého čierneho draka so žltými očami, červenými pazúrmi a z papule mu kvapkala kyselina, ktorá rozleptávala trávu pod ním. Na hlave mu narástli dva hrozivo vyzerajúce rohy čiernej farby. Pousmiala som sa nad svojou šikovnosťou. Takto ho nespoznajú. Ani podľa pachu, pretože kyselina strašne štípala v nose a okrem nej nebolo cítiť nič. Manna potichu vykĺzol a zakrádal sa za nimi.
„Čo je to za smrad? Nič kvôli nemu necítim. Akamaru, cítiš Tori?“ spýtal sa Kiba ale Akamaru len potichu zaskučal.
„Poriadne zarev. Ale bacha na tú kyselinu. To je len kvôli pachu.“ poslala som myšlienku Mannovi. Poslúchol ma.
Kiba a Akamaru až nadskočili ako sa zľakli. Potichu som sa zachichotala.
Dávala som Mannovi príkazy s Kiba a Akamaru sa bránili. Nemohli poriadne ani zaútočiť, mali dosť práce sa horúcemu plameňu a dlhému chvostu. Manna si počínal veľmi dobre.
Pri henge som mu požičala všetky svoje jutsu. Spravila som pečate na Suiton a Manna teraz namiesto ohňa chrlil vodu. Nebol to veľmi silný prúd vody. Za chvíľu boli obaja mokrí. Prišiel čas na posledný útok.
Raiton. Drak sa zaklonil a v papuli sa mu začala tvoriť elektrina. Kiba aj Akamaru určite vedeli, čo sa stane ak ich takých mokrých zasiahne. Manna nemal v pláne zasiahnuť ich tým, ale to oni nevedeli.
„Manna, stačilo.“ povedala som nahlas aby to počuli aj Kiba a Akamaru. Vyšla som spoza kríkov a postavila sa vedľa Mannu. Guľa energie zmizla. Zrušila som henge a teraz pri mne stál starý známy Manna.
„Čo to malo znamenať? Prečo zaútočil?“ ponosoval sa Kiba.
„Čo tu robíte? Povedala som aby ste odišli. Alebo chcete aby vás tu našiel niekto z Akatsuki a zabil vás? Vlastne by som to mala spraviť ja. Ohrozujem celý Akatsuki, keď vás nechávam nažive.“ povedala som a sledovala Kibovu reakciu.
Nezmohol sa na slovo. Takýto sled udalostí nečakal. V Konohe sme si výborne rozumeli a teraz som mu povedala, že by bolo lepšie, keby bol mŕtvy.
Ale ja by som ho zabiť nedokázala. Chcela som sa otočiť a vrátiť sa do tábora. Po tomto mojom varovaní určite odíde.
„Nenechám ťa vrátiť sa k Akatsuki. Pôjdeš so mnou do Konohy.“ povedal Kiba. Keď som sa mu pozrela do tváre, videla som odhodlanie a vedela som, že to nebude ľahké. Vybrala som kunai a hodila ho smerom k nemu.
Vôbec sa nepohol. Kunai sa neškodne zapichol vedľa jeho pravej nohy. Nahnevane som po ňom zazrela. Vykročil ku mne. Ešte toto mi chýbalo.
„Manna, nedovoľ mu prísť ku mne.“ pomyslela som si.
Manna sa postavil predo mňa a zúrivo zavrčal. Kiba na chvíľu spomalil, ale potom pokračoval. Ak si myslí, že cez Mannu prejde, je na omyle.
„Manna, podkúr mu trochu.“
Z dračej papule vyšiel slabý plameň. Ledva dosiahol ku Kibovi.
„Myslela som trochu viac.“ pomyslela som si.
Lenže to by na Mannov chrbát nemohol vyskočiť Akamaru a zabávať ho. Kiba sa dostal ku mne. Zlostne som zazrela na Mannu, ktorý teraz naháňal Akamarua.
Vypadalo to skôr ako hra. Už aj ten šupinavec je na ich strane. O krok som cúvla a postavila sa do bojovej pozície. Ak sa čo i len pohne ku mne bližšie, dostane taký úder, že ho zastaví až náprotivný strom. A tak sa aj stalo. Nechcela som ho udrieť až tak silno. Prekvapene zažmurkal a pozrel na mňa. Ešte aj Akamaru a Manna sa prestali naháňať. Ja som si aj naďalej nechávala nahnevaný výraz, aj keď mi ho bolo trochu ľúto. Naopak, ešte som si aj vytiahla kunai. Zrejme už pochopil, že to myslím vážne, lebo bol ostražitejší a už sa nesprával tak hlúpo.
„Do Akatsuki sa nevrátiš. To ti nedovolím. Teraz patríš k nám. Dovediem ťa do Konohy aj keby ma to stálo život.“
,Hlupák. On chce asi naozaj zomrieť., pomyslela som si a zavolala k sebe Mannu.
Neochotne ku mne dokráčal a ja som mu vysadla na chrbát.
„Nechcem s nimi bojovať. A viem, že ani ty nechceš Kibovi ublížiť.“ pomyslel si Manna a smutne pozrel do zeme.
„Nič iné nám neostáva. Ak by som sa vrátila do Konohy, Akatsuki by ju prišli zničiť. A to nechcem. Veď si videl ako to teraz dopadlo.“
Ani ja, ani Kiba sme sa nevedeli odhodlať spraviť prvý výpad. Čo by som mala spraviť? Nechcem aby zomrel. To som vedela naisto. Ale nemôžem sa ani vrátiť do Konohy. Tak čo teraz?
„Manna, nič ti nenapadá? Mohol by si mi trochu pomôcť. Ty tiež nechceš aby sa im niečo stalo.“ poslala som myšlienku drakovi.
Neodpovedal. No výborne. Takéto problémy môžem mať iba ja.
„Manna, zreguluj môj útok na minimum. Keď ich to zasiahne, nič vážne sa nestane. Chvíľu budú v bezvedomí, ale budú v poriadku.“
Drak kývol hlavou a pripravil sa. Spravila som pečate a položila ruky na draka. V papuli sa mu zbierala energia. Kiba a Akamaru boli stále mokrí z predošlého Mannovho útoku. Nebolo jej veľa, ale stačilo to na to, aby sme sa s Mannom vyparili preč. Ani podľa pachu nás nevystopujú, lebo všade naokolo páchla kyselina.
„Raiton.“