Narutova sestra 22 - Nová chakra

Do sídla dorazili tesne nad ránom.
„Konečne sme tu.“ povzdychol si po náročnej ceste Sasori.
Obaja zničene vošli dnu. Na ich prekvapenie ich tam čakal Pein. Stál rovno pred dverami ako duch a nervózne si okusoval nechty. Prvý vošiel dnu Sasori, ale namiesto toho, aby vošiel do sídla, kde ešte všetci spia, sa Peina zľakol tak, ako ešte nikdy.
„Ježiši!“ skríkol Sasori a trhol so sebou tak, že nechtiac strčil Nanu, ktorá išla za ním a spadla rovno na zadok.
Sasorimu sa až zježili vlasy. Aj keď ich mal vždy strapaté, teraz to bolo vidno.
„Chceš nás zabiť, alebo čo?!“ jačal Sasori.
Nana sa otrávene zdvihla zo zeme, oprášila sa, zložila zo seba plášť a klobúk a hodila ich na vešiak.
„Kde je svitok? Máte ho? No tak! Dajte mi ho!“ naliehal Pein.
„Na, ty nevďačník!“ povedal Sasori, podal mu svitok a išiel sa hore umyť a vyspať.
Zostali tam už len Pein a Nana.
„Konečne ťa mám, miláčik.“ maznal sa Pein so svitkom. „Ocko je pri tebe, zlatko, už sa ti nič nestane. Ó, milujem ťa, zbožňujem ťa!“
„Len sa nezblázni.“ zamrmlala Nana.
Až vtedy si ju Pein všimol.
„Je ti dobre? Si nejaká bledá.“
Nana mu neodpovedala a išla hore. Bola hrozne unavená, ledva vyšla po schodoch na poschodie, kde mala izbu. Vošla do izby, zamkla sa tam, nech ju nikto nezobudí, hodila sa na posteľ a veľmi rýchlo zaspala. Spala päť hodín ako drevo. Chvalabohu ju nič nezobudilo, lebo by ju to poriadne naštvalo.
Zobudila až okolo obeda. Unavene sa ponaťahovala a posadila na posteľ. Bolo jej trochu lepšie, ale nie veľmi. Stále jej bolo akosi zle.
„Do čerta, čo sa to deje?“ pomyslela si.
Vôbec jej nedávalo zmysel, prečo sa odrazu cíti tak zle. Išla jej prasknúť hlava. Keď sa pozrela do zrkadla, skoro odpadla.
„Fúha, takto hrozne som nevyzerala už pekne dávno.“ povedala si pre seba.
Išla teda do kúpeľne s cieľom dať sa trochu do kopy. Tam sa osprchovala, učesala a hneď vyzerala inak. Teda aspoň trochu lepšie, ako pred tým, ale nedalo sa hovoriť o nejakom zázraku. Kruhy pod očami a bledá pleť bila do očí už na sto kilometrov. Keď vyšla z kúpeľne, stretla Hidana.
„Čau.“ pozdravil sa.
„Čo chceš?“ zavrčala zlostne.
Nechápala. Zrazu pocítila v sebe toľko zlosti, že mala chuť Hidana poriadne zmlátiť. Ale prečo? Nemala na to najmenší dôvod.
„Ako dopadla misia?“ spýtal sa milo.
„Nech ťa to netrápi.“
Radšej sa mu už viac neprivrávala a rýchlo zmizla späť do izby.
„Do čerta!“ zakričala a kopla do skrine.
Sadla si na posteľ a schovala si tvár do dlaní.
(V Peinovej pracovni)
Ako obvykle Pein sedel za zaprataným stolom a trhal si vlasy.
„Do pekla s papiermi!“ zreval a začal ich zlostne trhať.
O chvíľu niekto zaklopal na dvere. Dnu vstúpila vysmiata Konan, ale keď videla Peina, hneď ju úsmev prešiel.
„Pein?“
„No?“
„Si v pohode?“
Pein len prikývol a ukľudnil sa.
„Stalo sa niečo, zlato?“ spýtala sa Konan.
„Ale nie, len už mám po krk tých papierovačiek.“
Konan si sadla na Peinove nohy, pohladila ho po tvári a pobozkala. Neprešla ani minúta a už niekto klopal na dvere.
„Vypadni!“ zreval Pein a ďalej sa venoval Konan.
Ani netušil kto klopal. Po pravde, ani ho to nezaujímalo, hlavne nech už má kľud. Chvíľu aj bol kľud, ale potom sa ozvalo znova klopanie. Ignoroval to, ale keď sa klopanie ozvalo tretí krát, vzdal to.
„Prepáč, ale niekto tam je nedočkavý.“ povedal Pein.
„Chápem. Tak ja už pôjdem.“
„Dobre, ahoj.“
Obaja sa pobozkali na rozlúčku, Konan odišla a dnu vstúpil Sasori.
„Aký nedočkavý, lalapotarný dinosaurus.“
Sasori síce vôbec nepochopil, čo týmto chcel Pein povedať, ale bral to na ľahkú váhu a spustil:
„Prišiel som sem kvôli Nane.“
To Peina akosi zaujalo.
„Stalo sa niečo?“
„Mám o ňu starosti. V poslednom čase je dosť čudná a podráždená. Tiež mi hovorila, že jej je zle.“
„Čudná je vždy.“ zasmial sa Pein, ale potom opäť zvážnel.
„Mám o ňu fakt strach. Je tu niečo, čo nám uniká. Takto sa predsa nikdy nespráva.“
„Pozriem sa na ňu.“
Sasorimu trochu odľahlo.
„Vďaka, ale nehovor jej, že som ťa za ňou poslal ja, lebo ma zabije.“
„Spoľahni sa.“ povedal Pein a Sasori odišiel.
Pein nečakal a vybral sa na Sasoriho prianie k Nane. Zaujímalo ho, čo jej je. Možno má len horúčku, ale možno je to niečo vážnejšie, a tak nechcel strácať čas a vybral sa za ňou hneď. Došiel až k jej izbe a zaklopal. Keď sa dlhšie nič neozývalo, vstúpil dnu. V izbe sedela Nana, ktorá, ako videl, nemala práve najlepšiu náladu. Mala hlavu opretú o kolená a po tvári jej stekali slzy. Pein si prisadol k nej a rukou jej pozdvihol tvár tak, aby sa na neho pozrela.
„Čo sa stalo?“
„Je mi hrozne zle.“ povedala s plačom.
Pein nenápadne aktivoval Rinnegan. Len čo sa na ňu pozrel, zvraštilo sa mu čelo a trochu sa zarazil.
„Čo je?“ spýtala ho sa ho potichu Nana.
Pein sa postavil z postele a zamieril k dverám.
„A – Ale nič. Vyspi sa, zajtra za tebou prídem.“ povedal a odišiel.
Len čo jej zavrel dvere, rozbehol sa k izbe Sasoriho. Vstúpil dnu bez klopania. Sasori sedel na zemi a zdokonaľoval bábku tretieho Kazekageho.
„Bol som za Nanou.“
„A?“
„Mal si pravdu, nie je v poriadku.“
„Ako to myslíš?!“
„Jej telo.“
„Čo je s ním?!“ naliehal Sasori.
Pein si trochu povzdychol, zdvihol zrak a pozrel sa Sasorimu rovno do očí.
„Jej telo sa rozpadá.“
„Nechápem.“
Zrazu niekto vstúpil dnu. Bola to Nana. Chcela ísť za Sasorim, ale ako videla, mal teraz niečo iné.
„Prepáčte, idem preč.“
„Nie!“ skríkol Pein. „Ostaň tu. Práve som ťa chcel zavolať.“
„Mňa? Načo?“
„Ide o to, že ti bolo posledných pár dní zle.“
„Bože Sasori, ty si mu to hovoril?!“
„Ja ... bojím sa o teba.“ bránil sa Sasori.
„Nejde o to, či mi to povedal, alebo nie. Ide tu o teba.“ povedal Pein.
„Mne nič nie je!“
„Umieraš!“ zakričal Pein.
„Čo?“ spýtala sa potichu Nana.
Modlila sa, aby len zle rozumela a on povedal niečo iné.
„Nana, ty umieraš. Umieraš kvôli tvojej chakre, ktorá sa až nebezpečne rýchlo mení.“
„Myslíš to, že to môže mať niečo spoločné s tým, že je jinchuuriki?“ opýtal sa Sasori.
„Pochybujem. Chakra má na tvoje telo obrovskú záťaž. Je to niečo ako druhý stupeň. Chakra sa viditeľne mení a je desať krát účinnejšia, ako normálna. Je to veľmi vzácna chakra. Počul som už o tom, ale ešte nikdy som to nevidel. Tvoje bunky sa rozpadajú a čoskoro to už tvoje telo nevydrží. Máš asi tak päť, nanajvýš šesť dní.“
„A – Ale predsa musí byť niečo, čo to nejako zastaví, nie? A ako vieš, že umriem?!“
„Takéto prípady sú veľmi zriedkavé a môžem ti s istotou povedať, že veľa ich neprežilo. Pravdepodobnosť, že to prežiješ je prakticky veľmi úbohá.“
„Tak to zastav!“ skríkol Sasori.
„To nejde. Ale dá sa podstúpiť špeciálny tréning, ktorý je ale veľmi náročný. Pravdepodobne to nestihneme. Na tréningu ide o to, aby sa nová chakra ovládla. A v tvojom prípade, Nana, by to bolo ešte ťažšie, keďže máš dve chakry. Svoju a chakru päťchvostého démona.“
„No a čo?! Chcem ten tréning podstúpiť. Prosím. Aj keď to možno nestihnem, aspoň to skúsim.“
„Má pravdu. Nezahadzuj ju hneď. Je v nej viac, ako si myslíš.“ povedal Sasori.
„Tak fajn. Zajtra ráno začneme s tréningom, ale nebude to nič ľahké. Priprav sa.“ povedal Pein a odišiel.
Nana a Sasori tam chvíľu stáli bez pohnutia. Ani jeden nevedel, čo má povedať.
„Nani,“ ozval sa Sasori a položil jej ruku na rameno. „Bude to v pohode, uvidíš.“
„A čo ak nie? Čo ak zomriem?“
„Nezomrieš.“
Nane sa už tisli do očí slzy.
„Ja nechcem zomrieť.“ povedala a po líci sa jej skotúľali dve slzy.
Sasori podišiel k nej a objal ju.
„Ty nezomrieš. Nesmieš zomrieť, máš predsa mňa a ja ťa ľúbim. Práve preto nesmieš zomrieť, kvôli mne. Podstúpiš s Peinom tréning a všetko bude v pohode.“
Nana mu objatie opätovala a dala mu dlhý bozk.
„Ďakujem.“ zašepkala.