Prekliatie beštie V. – Smrť prichádza vo veľkom

Úzkym tunelom, vedúcim do podzemného úkrytu, sa ozývali niečie pomalé kroky.
,,Kto je tam?!“ zvolal jeden zo strážcov.
Namiesto odpovede začul iba hlasitý krik svojho spoločníka. Podlaha zadunela a nehybné telo padlo na zem. Strážca sa zvrtol, nahmatal katanu, no skôr než by sa ňou zahnal, mu krk zovrela niečia dlaň.
,,Otvor vchod!“ prikázal upír.
,,Nikdy!“ zachrčal strážca.
Bolo zjavné, že s tamojšími ľuďmi sa nič nedalo vyriešiť podobrotky. Upír teda, i keď len veľmi nerád, otvoril oči a prepojil svoju myseľ s mysľou nepoddajného protivníka.
,,Otvor vchod!“ zopakoval príkaz a uvoľnil stisk. Strážca padol oboma nohami späť na zem, otočil sa a odkráčal smerom k veľkému balvanu na konci tunela.
,,Opováž sa to urobiť!“ zaznel nazúrený hlas.
Upír sa pomaly otočil a pozrel pred seba. Niekoľko krokov od neho stálo akési dievča. To opätovne zakričalo na strážcu, no ten akoby ju nepočul. Priložil dlaň ku kameňu, na ktorom sa následne zjavila obrovská pečať. Balvan sa potom zatriasol a mimovoľne odsunul na stranu.
,,Shintenshin no Justu!“ zakričalo dievča a jej telo pozvoľne padlo na zem.
Upír sa zatackal a schytil sa za hlavu. ,,Vypadni z mojej hlavy, ty mrcha!“
Ino bola silnejšia, než sa zdalo, a upír bol mierne oslabený. Podarilo sa jej teda na krátky okamih ovládnuť jeho telo a zatlačiť jeho myseľ do úzadia.
,,Zavri ho!“ kríkla skrze jeho telo. ,,Okamžite zavri vchod!“
Strážca začul upírov hlas. Ešte stále bol pod vplyvom jeho vôle, takže ako náhle upír zmenil príkaz, poslúchol.
Zaznel hlasitý rev. Upír sa schytil za hlavu a vyceril zuby. Oči mu zaplápolali diabolským ohňom, démon jeho mysle opätovne prevzal kontrolu nad jeho telom a zaútočil na Ino, uväznenú v jeho hlave. Skôr než bola schopná vrátiť sa naspäť do svojho tela, pocítila príval temnej energie, ktorý ju obral o všetku silu. Upír zahnal jej vedomie do kúta svojej mysle a uväznil ju tam.
,,Márny pokus,“ zavrčal a vzpriamil sa. ,,Teraz ťa už nepustím.“
Čosi ho znepokojilo. Spojenie medzi ním a Temnými silami bolo spretrhané a on nemal dosť síl obnoviť ho. Ešte väčšmi ho však trápila iná vec. Pach blížiaceho sa nebezpečenstva.
,,Lovci,“ vyceril zuby. Za iných okolností by na túto skutočnosť nedbal, no teraz potreboval čo najskôr načerpať nové sily.
Ako náhle dnu vstúpila noha prvého lovca, z tunela vyletel kŕdeľ čiernych netopierov.

Naruto sa znudene prevalil na druhý bok. Už ho unavovalo sledovať ten úbohý boj. Za celý čas nepadol skoro žiadny upír či lovec – na frak dostávali takmer výlučne jeho niekdajší priatelia. Nemyslel, že sa Konoha dostane do takého bezútešného stavu.
,,Bú! Čo to má byť?!“ otrávene zvolal, načo sa jeden z lovcov prudko otočil. ,,Ups...“
Sakurin protivník sa náhle vyparil. Chvíľu jej trvalo, kým prišla na to, že bojuje iba so vzduchom.
Naruto o krok ustúpil. Pri pohľade na neistého lovca sa mu na tvári zjavil sebavedomý úškrn. Muž nemal ani potuchy, kde sa nachádza jeho protivník. Naruto nečujne zodvihol ruku a pripravil sa na útok, keď vtom sa čosi stalo. Ničota začala pomaly ustupovať, nepriehľadné čierne plátno sa spretrhalo a odhalilo kúsok oblohy. Netrvalo dlho a na Konohu dopadli lúče zapadajúceho slnka.
Upíri zborovo zrevali a jeden z nich zvolal na ústup. Narutov protivník vtedy využil chvíľku jeho nepozornosti a zaútočil.
Naruto stihol včas uskočiť. Schmatol muža za dlaň, ktorou zvieral katanu, vykrútil mu ju, namieril hrot na jeho srdce a zatlačil.
Narutovu tvár postriekala čerstvá krv. Muž zachrčal a padol k jeho nohám.
,,Naruto!“
Zodvihol zrak. Sakura stála pri múre, oči mala dokorán otvorené.
Diabolsky sa zaškeril a prekročil mužovu mŕtvolu. ,,Som späť, drahá. Nie si rada?“
Mlčala. V tej chvíli sa z jej výrazu nedalo vyčítať, či je vystrašená, nahnevaná, alebo má nebodaj skutočne radosť.
Odrazu sa zvrtla a odrazila útok jedného z lovcov. Tí ešte nemienili ustúpiť. Menšia časť z nich zostala bojovať s ninjami, zatiaľ čo tá druhá sa vydala po stopách upírov. Dvaja lovci zazreli Naruta a bez otáľania sa naňho vrhli.
Naruto, stojaci v tieni, sa im ľahostajne otočil chrbtom. Už len z ich pohybov mu bolo jasné, že nie sú hodní boja. Rozhodol sa zbytočne nemrhať energiou a jednoducho sa vyparil.

Keď sa tma rozpadla a v Konohe sa opäť rozvidnelo, bola už Anya takmer v cieli. Zastavila pred akadémiou a sprevádzaná spaľujúcimi slnečnými lúčmi vkročila dnu.
,,Vedela som, že prídeš,“ zaznel posmešný ženský hlas. ,,Nenechala by si predsa zomrieť svoju životnú lásku, že nie?“
Mlčky vošla do triedy a pozrela do tváre svojej úhlavnej nepriateľke. Snažila sa nerozptýliť pohľadom na Kakashiho, no nakoniec neodolala a pootočila hlavu. Kakashi ležal na jednej zo zadných lavíc. Tvár mal spotenú, oči prepadnuté. Celé jeho telo sa zvíjalo v smrteľných kŕčoch, z krku sa mu dral pridusený rev.
,,Nemá už veľa času,“ prehovorila plavovláska. ,,Ten jed sa šíri skutočne rýchlo.“
,,Otrávila si ho?“
,,Kdeže,“ pokrútila hlavou. ,,Zachránila som mu život, i keď len na malú chvíľu. Je len na tebe, či umrie, a či bude žiť.“
,,Čo odo mňa chceš?“
,,Chcem sa porozprávať.“
,,To si robíš srandu...“ zavrčala.
Plavovláska sa zaškerila a vstala. ,,Uhádla si!“
Anya horko-ťažko odrazila jej útok. Plavovláska narazila do prvého radu lavíc a následne nato sa opäť pozviechala a zaútočila.
,,Toto je tvoj koniec, Anya!“ zrevala.
Anya nemohla zadržať smiech. ,,Zabila som kráľa. Snáď si nemyslíš, že ma dokážeš premôcť...“
,,Ty...“ nedokončila. Anyina päsť pristála na jej tvári a ona celou silou vrazila do steny.
Plavovláskine oči vzbĺkli od hnevu. Na čele jej navrela tučná žila, tesáky sa jej strašidelne predĺžili. Miestnosť pohltil náhly poryv energie a všetky okná sa roztrieštili na stovky malých kúskov, ktoré následne vyleteli z miestnosti. Lavice, stoličky, kúsky zničenej podlahy – všetko sa odrazu vznieslo do vzduchu. Kakashiho telo sa prevalilo a následne padlo na zem.
Anya o krok ustúpila. Ešte nikdy sa s niečím podobným nestretla. A už vôbec nečakala, že by jej prvá skúsenosť mala čo dočinenia práve s tou sukou.
,,Teraz niečo uvidíš, Anya,“ zavrčala a privrela oči.
Anya sa prikrčila k zemi. Miestnosť opäť pohltila podivná energia a upírka zaútočila. Vrhla na tmavovlásku celú tú obrovskú masu naraz. Anya sa so zovretými päsťami vrhla vpred. Vzduchom lietali trosky lavíc, podlaha sa neprestajne otriasala a Irukova trieda sa rázom zmenila na zrúcaniny.
Anya sa zadychčane oprela do kolien.
,,To je všetko? Čakala som niečo...“ zmĺkla a pozrela pred seba. Plavovláska sa podivne uškierala, pravú ruku mala mierne pozdvihnutú a prsty podivne pokrčené. Anya zaostrila zrak a zamračila sa. Vzduch naokolo upírky sa trblietal. Sprvoti to tak skutočne vyzeralo. Chvíľu jej trvalo, kým zbadala kúsky vznášajúcich sa črepov, lesknúcich sa vo svetle zapadajúceho slnka.
Bolo ich príliš veľa. Nemala kam ujsť. Plavovláska sa zahnala a vyslala vlnu ostria rovno na ňu. Anya sa prikrčila k zemi a pritiahla lakte k telu. Schovala si hlavu do dlaní a zaťala zuby.
Vytryskla krv. Anya sa zatackala, no nepadla. Pomaly vzhliadla a vrhla na protivníčku smrtiaci pohľad. Z tela jej vytŕčali desiatky dlhých črepov, na zem kvickala tmavá tekutina.
,,No čo povieš, Anya?“ zasmiala sa plavovláska. ,,Ešte stále si myslíš, že si silnejšia než ja?“
Anya zachrčala. Upírka prižmúrila oči a naklonila sa.
,,Čo hovoríš?“
,,...že to viem!“ skríkla. ,,Viem, že som silnejšia!“
Plavovláskine čelo zošpatili hlboké ryhy. Miestnosť sa zatriasla, no všetko ostalo ležať na mieste. Upírkine vlasy zaviali, jej oči sa zaleskli a jej tvár zmenila farbu. Podivne zmodrala.
,,Uvidíme sa v pekle, Anya,“ chladne odvetila a zovrela dlaň. Anya vtedy padla na kolená a schytila sa za hlavu. Mala pocit, že jej vybuchne. Po bokoch sčervenanej tváre jej navreli žily. Plavovláska zovrela dlaň o čosi pevnejšie a Anya vykríkla. Prevrátila oči v stĺp a stisla si spánky tak silno, akoby chcela pretlačiť silu, ktorá sa drala von.
Na upírkinej tvári sa zjavil blažený úsmev. Spokojne zavrela oči a počúvala Anyine bolestné vzlyky.
Z úst sa jej vyvalila krv. Šokovane oči otvorila a pozrela pred seba. Anya stála tesne vedľa nej, v rukách držala ulomený kus lavice. Druhý koniec bol zabodnutý hlboko v plavovláskinom tele.
,,Ako?!“ skríkla.
,,Staré časy pominuli,“ potichu odvetila Anya. ,,Nie si viac pre mňa protivníkom.“
,,Anya, ty...“ zachrčala a vypľula veľkú hrudu krvi a slín. Ešte bola nažive. Neprebodla jej srdce.
Nazbierala zvyšnú silu a ustúpila o krok dozadu – drevený úlomok jej s mľaskotom vykĺzol z tela. Priložila si k hlave ruku a zakryla si tvár dlhým rukávom jej rúcha. Následne nato bleskurýchlo zmizla.
Anya pustila drevo z ruky a padla na kolená. Doplazila sa až ku Kakashimu a vzala jeho tvár do rúk. Keď zbadala jeho zranenia, sklesla. Okamžite spoznala rukopis lovcov. Bolo už príliš neskoro jed vysať.
,,Kakashi, Kakashi, počuješ ma?“ zúfalo sa mu prihovárala.
Naoko mŕtvy muž otvoril oči. ,,Anya?“
,,Áno, som to ja. Kakashi, nezatváraj oči, dobre? Pomôžem ti.“
,,Mne už nikto nepomôže. Ani ty, ani nikto iný.“
,,Možno ak by sa mi podarilo dovliecť sem...“
,,Nikto by s tebou nešiel. Nie dobrovoľne. Anya, už je neskoro...“
Kakashi cítil, ako ho premáha útlm. Začal strácať vedomie.
,,Nezatváraj oči, ty bastard!“ kričala. ,,Počuješ?“
,,Nezabudni... na svoj sľub.“
Anya zlostne zaťala sánku.

Po tom, čo sa lovci konečne stiahli, sa Sakura rozbehla naprieč Konohou. Niekto vraj súrne potreboval jej pomoc. Snažiac sa vyhnať z hlavy spomienku na Narutov krvilačný úškrn brázdila jednu ulicu za druhou, až v diali zbadala stáť známu postavu.
,,Nanaly?!“ zakričala na ňu. ,,Nanaly, si v poriadku?“
Dievča sa pomaly otočilo. Ako náhle zbadala Sakuru, sa jej pery roztiahli do pokriveného úsmevu. Bola neuveriteľne šťastná, že ju vidí. Urobila krok smerom k nej, keď vtom sa odnikadiaľ vynorila tmavá postava. Akoby zletela z oblakov. Ladne zostúpila až k nej a jedným prudkým pohybom jej prehryzla krk lačne hltajúc horúcu krv.
Upír strčil do ochabnutého tela a to padlo rovno do Sakurinho náručia.
,,Nanaly!“ skríkla Sakura a okamžite jej priložila ruku ku krku.
Upír im venoval chladný pohľad. Jeho nohy ovinul čierny dym, z ktorého následne vyletel kŕdeľ netopierov.
,,Nanaly, povedz niečo?“ Sakura sa snažila márne. Dievča bolo mŕtve. I keď ju zradila, mala Sakura pocit, že čosi umrelo spolu s ňou.

,,Kde, dočerta, trčí Sakura?“ kričal Shino, kľačiac pri Kibovom nehybnom tele.
,,Shino-kun,“ pípla Hinata so slzami v očiach, ,,už je neskoro.“
,,Nie je! Hinata, zožeň Ino!“
Hinata slabo prikývla a zmizla za rohom. Shino ostal kľačať na mieste snažiac sa prebrať Kibu k životu. Márne.
Akamaru bolestne zaskučal.

Tsunade otvorila oči a zopárkrát zaklipkala.
,,Hokage-sama, konečne ste sa prebrali,“ prihovorilo sa k nej akési malé dievčatko.
Tsunade sa zmätene posadila a poobhliadala sa naokolo seba. ,,Čo sa stalo?“
,,Upadli ste do bezvedomia,“ ozval sa jeden z mužov, čo držali pochodne.
Po nejakej chvíli sa začala rozpamätávať.
,,Musím odísť. Odveďte ma k východu.“
Muž automaticky vstal a odprevadil ju k veľkému balvanu. Vyklopkal signalizačné znamenie a vyčkal na odpoveď. Tá sa však nedostavila.
Tsunade čosi začula. Prilepila ucho ku kameňu a započúvala sa. Niekto sa tam zhováral. A strážcovia to neboli.
Nevedela, čo robiť. Ak boli strážcovia mŕtvi, nemal ich kto pustiť von. Rovnako tak však nemohol nikto vojsť dnu. Ľudia boli teda v relatívnom bezpečí. Ona sa však stále potrebovala súrne dostať preč.

Strážca zachrčal. Jeden z lovcov ho pritlačil k stene vymáhajúc odpovede.
,,Kde je vaša Godaime?“
,,To vám neprezradím.“
,,V tom prípade,“ namieril naňho čepeľ katany, ,,umrieš.“
,,Tak nech,“ tvrdohlavo odvetil.
Zazneli niečie kroky, sprevádzajúce hrkotaním malých kamienkov. Lovci sa naraz otočili. Vo svetle stála akási postava.
Hinatin zrak spočinul na rozvalenom tele jej plavovlasej kamarátky. Zhrozene pozrela na lovcov.
,,Čo ste jej urobili?“
Lovci mlčali. Ten, čo ohrozoval strážcu, zložil katanu a pristúpil bližšie k vyľakanej tmavovláske.
Strážca vtedy začul opätovné klopkanie. Niekto sa dožadoval slobody. Na moment zaváhal.
,,Stojte!“ skríkla Hinata. ,,Viac ani krok.“
Lovci ju neposlúchli. Čepeľ katany sa zablysla v presakujúcej slnečnej žiare, Hinata spozornela.
V tuneli to hlasito zadunelo. Balvan sa odvalil a z útrob tmavej skrýše vyletela niečia päsť.
,,Chceli ste ma? Tu ma máte!“ skríkla Tsunade a vrazila päsťou do zeme. Tá sa v momente rozlomila na niekoľko kusov.