Prekliatie beštie IV. – Krvavé divadlo

Podoprel si bradu dlaňou a zahľadel sa pred seba. Dievčatá ležali na zemi pod jeho nohami, oči mali zatvorené. Občas na ne hodil očkom, no ináč sa o ne nijako obzvlášť nezaujímal. Jeho pozornosť pútalo čosi iné. Zvláštna sila šíriaca sa okolím. Poznal ju, i keď sa s ňou nikdy predtým nestretol. Veľmi dobre vedel, prečo to tak bolo. Vedel, že sa v jeho vnútri nachádzalo niečo, čo sa musel čo najskôr naučiť ovládať.
Jedno z dievčat náhle otvorilo oči. Rukou si nahmatalo bolestivé miesto na krku a pokrčilo nos.
Naruto sa pomrvil v kresle a odtrhol zrak od závesov, cez ktoré do miestnosti presakovala hlboká čierňava. Pohliadol na dievčinu a zaškeril sa. Zobudila sa práve včas. Už mu vyhladlo.
Postavil sa a sebavedomím krokom pristúpil ku kľačiacej plavovláske. Tá sa vystrašene zvrtla a upriamila naňho pohľad plný hrôzy.
,,Ale no tak, milá moja,“ zachechtal sa, ,,netvár sa tak, lebo sa mi to začína páčiť.“
Skrčila obočie. ,,Nechoď ku mne, prosím!“
Zaškeril sa.
,,Buď dobré dievčatko a neodvrávaj,“ potichu zašepkal a pokľakol.
,,Prosím, neubližuj mi...“
,,Pst,“ priložil jej prst k perám. ,,Veď tebe sa páči, keď ti ubližujem...“
Z očí sa jej vykotúľala malá slza. Naruto ju chytil za ruku, priložil si jej zápästie k ústam a vyceril pár ostrých tesákov. Dievča zavzlykalo a privrelo oči.
Po chvíli sa vzpriamil a pozrel na ostatné dievčatá, ktoré sa práve preberali z mdlôb.
,,Kto sa bojí vlka, nech nejde do lesa,“ pobavene prehovoril na celú miestnosť.

Tsunade sa vyčerpane doplazila ku Kakashiho bytu. S plytkým dychom sa vyškriabala po schodoch až hore a päsťou udrela do dverí. Keď sa dvere otvorili, zničene padla do mužovho náručia.
,,Tsunade-sama!“ skríkla Sakura, ako náhle začula jej hlas.
Kakashi uložil mrmlajúcu ženu do kresla a začal ju kriesiť. Tsunade po chvíli opäť nadobudla vedomie a strašlivo zahromžila.
,,Tie prekliate beštie zabili Shizune!“ zavzlykala. ,,Kakashi... okamžite mi vysvetli, čo máš s nimi spoločné!“
Zatiaľ čo sa Sakura pokúšala vyliečiť Tsunadine podivné zranenia, Kakashi vyšiel s farbou von a všetko jej vyrozprával.
,,Dopekla...“ zavrčala a odsunula Sakurine ruky. ,,Nechaj to tak, nepomôžeš mi.“
Sakura protestovala, no márne. Tsunade s veľkou námahou vstala a podišla k dverám.
,,Kam idete?“
,,Bojovať. Som predsa Hokage, nemôžem nechať Konohu napospas tým monštrám.“
,,Lenže v takomto stave...“
,,Mlč! Zvládnem to.“

Upír hrdo vyšiel na strechu kancelárie a pohliadol na Konohu. Zavrel oči a započúval sa do chaosu, ktorý vyvolal. Pery sa mu roztiahli do spokojného úsmevu.
,,Cítiš to?“ ozvala sa plavovláska a nepokojne zavetrila. ,,Lovci sú blízko.“
Potichu sa zachechtal.
,,Hovoríš, ako keby si sa ich bála,“ odvetil pokojným hlasom.
Mlčala. Zamračene pozrela k bráne a prižmúrila oči. Stáli tam, hrdo vzpriamení, hľadiaci priamo ich smerom. Akoby temnotu vôkol nich ani len nepostrehli.
,,Uvoľni sa,“ opäť k nej prehovoril. ,,Onedlho pred nami pokľakne celý svet.“
Čosi v jeho hlase ju prinútilo uveriť jeho slovám.

Kakashi opatrne vybehol na strechu svojho bytu. Vzpriamil sa a skoncentroval všetku svoju silu snažiac sa premôcť svoju slepotu. Avšak márne. S temnotou sa nedalo nijako bojovať. Previazal si teda obe oči a zbystril zvyšné štyri zmysly. S ich pomocou sa mu podarilo pohnúť z miesta a preskočiť na susednú strechu.
Odhodlaný čo najskôr nájsť Anyu letel Konohou ako neviditeľný prízrak. Nezastavoval sa pred žiadnou prekážkou. Až sa stalo, že jedna prekážka zastavila pred ním.
,,Ďalej sa už nedostaneš, Hatake Kakashi,“ prehovoril neznámy hlas.
,,Kto si?!“ skríkol Kakashi a zabrzdil. S obavami znehybnel, tvárou v tvár nepriateľovi.
,,Som lovec. A ty si spriaznený s upírmi. Mojou povinnosťou je teda vziať si tvoj život.“
Zbytočne by sa rozhorčoval nad tým, na aký bordel sa zmenilo jeho milované rodisko. Bez varovania sa vymrštil dopredu, priamo na svojho protivníka.
,,Chidori!“ skríkol Kakashi a priestor pohltil spev tisícok vtákov.
Budova, na ktorej stáli, sa otriasla v základoch. Kakashi mohol počuť, ako kúsky jej strechy dopadli na cestu.
,,Vedľa,“ ozval sa posmešný hlas. ,,Teraz som na rade ja.“
Kakashi zaťal sánku a uskočil dozadu. Vzduch preťalo tenké ostrie meča, zasvišťala oceľ, na zem dopadli kvapky krvi. Plytká rana na jeho hrudi začala neznesiteľne páliť.
,,Hrot môjho meča je otrávený,“ oznámil mu muž a potichu sa zachechtal. ,,Na tvojom mieste by som to vzdal. Tento boj máš vopred prehratý.“
Ani tentoraz nemrhal slovami – jedným šmahom ruky umlčal rozradostneného muža a zrazil ho k zemi. Zovrel päsť a celou silou udrel.
Lovec sa stihol zvrtnúť, nahmatať meč a švihnúť ním. Kakashi sa, našťastie, dokázal uhnúť a mužove uši opäť prebodol prenikavý spev.
,,Chidori, ty b*stard!“ zavrčal a vrazil päsť do mužovej arogantnej tváre.
Opäť ucítil pálenie, tentoraz na nohe. Muž sa z posledných síl vzchopil a preťal mu stehennú tepnu. Kakashiho krv vystriekla do vzduchu a on padol na jedno koleno. Zatiaľ, čo sa snažil zastaviť krvácanie, doznieval mužov neznesiteľný chechot.
,,Predávam vám štafetu, chlapci!“
Kakashi zhrozene naklonil hlavu a započúval sa do ticha noci. Niekde v tej tme boli ďalší. Netrvalo dlho a opäť zarinčalo železo. Každý jeho krok, úskočný manéver, výpad proti nepriateľom mu spôsoboval neuveriteľné muky. Nemohol však podľahnúť bolesti.
Ak by som len dokázal vidieť na tie ich ksichty...
Zamyslel sa. Nielen on, i oni boli predsa rovnako slepí. Musel to využiť. Naposledy uskočil do úzadia, pritlačil sa k stene, zadržal dych a znehybnel.
Boj ustal, lovci zastavili a zahĺbili sa do ničoty.
Bola to jeho šanca. Ako nazúrená šelma vyskočil spoza rohu a vrhol sa rovno za pachom svojej obete. Tá s revom na perách padla na zem a ochabla. Zvrtol sa, pripravený dokončiť dielo, keď vtom spoza jeho druhej obete vyletel ostrý šíp a zapichol sa mu do hrude. Nepriateľ, stojaci pred ním, schytil hrot za krídelká, pokrútil ním a následne mu ho vytrhol z tela.
Kakashi v sebe udusil rev a zaťal päste. Skôr než však stihol vrátiť úder, sa mu akási kopa mäsa zaryla hlboko do brucha a odsotila ho na opačnú stranu strechy.
Jeho telo sa odkotúľalo na kraj budovy a padlo až na zem. Lovci bez váhania zoskočili za ním, no viac ho nenašli.

Sakura hmatajúc stenu vyšla z podzemného úkrytu, v ktorom sa schovávali všetci obyvatelia Konohy, a prikázala strážcom, aby ho uzatvorili.
,,Čo budeme teraz robiť?“ spýtal sa jeden z mužov. ,,Teraz, keď je Hokage-sama v bezvedomí...“
,,Budeme bojovať,“ odvetila. ,,Tak, ako nám prikázala. Spolieha na nás, rovnako ako aj všetci ostatní.“
,,Kto teraz povedie ninjov proti tým potvorám?“
,,O to sa nestaraj. Vašou úlohou je ochrániť úkryt.“
Bez ďalších slov odkráčala preč. Vyšla až na vrch Yondaimeho kamennej tváre a započúvala sa do ozveny bitky. Čosi sa blížilo. Posily. No nie pre nich...
,,Ako je Tsunade?“ zaznel známy dievčenský hlas.
,,Bude v poriadku, len potrebuje čas. Verím, že sa čoskoro preberie a pridá sa k nám.“
,,Dúfam, že sa poponáhľa,“ s obavami v hlase prehovorila Ino a pobrala sa do boja. Netrvalo dlho a Sakura ju nasledovala.

Naruto otvoril dvere a nadýchol sa krvou napáchnutého vzduchu. Tváril sa pritom, akoby privoniaval k čerstvej rannej káve, vyvolávalo to v ňom neskutočné potešenie.
Pohliadol na hradby. Stála na nich reťaz zahalených postáv s planutými očami.
,,Konečne dorazili.“
Postava muža, stojaca na kancelárii, mávla rukou a upíri zoskočili dolu.
Naruto sa pobavene díval na to, ako zaútočili na svoju oslepenú večeru. Ten obraz sa mu vryl hlboko do pamäte. Akoby ho maľovala samotná Smrť.
Ulicou zazneli niečie uponáhľané kroky, pozvoľne meniace sa v beh. Naruto zavetril a zavrel oči. Tá vôňa ho ešte stále pripravovala o rozum.
Sakura na moment zastavila. Ucítila niečiu prítomnosť, niečí pálivý pohľad. Mlčky otočila hlavu a upriamila zrak na dvere vedľajšej budovy. Nič netušiac, že stojí len pár krokov od pôvodcu jej trápenia, pristúpila bližšie.
Naruto pobavene mapoval výraz jej tváre. Na perách mala nemú otázku. Známu otázku.
Konohu zaplavil niečí zúfalý krik a Sakura sa odrazu zvrtla. Rozbehla sa smerom k múru a zmizla mu z dohľadu.
Mlčky hľadel na boj. Nemienil sa do neho pliesť. Chcel len sedieť a vychutnávať si ten pohľad. Bolo to pre neho ako v kine, až na to, že sa občas musel ukryť pred naokolo pobehujúcimi ľuďmi, alebo sa vyhnúť vzduchom letiacim úlomkom zbraní či iných odpadkov...
,,No, dávam tomu štyri hviezdičky,“ mumlal si sám pre seba, hrajúc sa na divadelného kritika, ukrývajúceho sa v úzadí, ,,ale len kvôli Sakure...“
,,Neláka ťa to pomôcť jej?“ prihovorila sa mu Anya vynárajúc sa spoza rohu.
,,Ani náhodou,“ odvrkol. ,,Mám to pokaziť práve vtedy, keď dostáva tak krásne na frak? Nech jej len dajú zopár po papuli, zaslúži si.“
,,Nebojíš sa, že ju zabijú?“
Uvidene nadvihol obočie. ,,Odkedy ťa zaujíma jej osud?“
,,Nezaujíma,“ odvetila a pohliadla pred seba. ,,Nemal by si tu takto vysedávať. Ak ťa zbadajú lovci...“
,,Nezbadajú ma.“
,,Naruto, si nenápadný asi ako h***o v tráve. Sedíš si tu uprostred ulice, akoby si bol neviditeľný.“
,,Veď aj som.“
Povzdychla si. ,,Nepriviedla som ťa späť preto, aby ťa zase niekto zabil, takže sa odtiaľto pakuj!“
,,Nestresuj sa, Anya...“
Nemala naňho nervy. ,,Ak sa ti zase niečo stane, ver, že sa viac nebudem unúvať hľadať ti nové srdce.“
,,V poriadku,“ zamumlal a zaujato pohliadol na scénku pred ním. ,,Uh, došli lovci...“
Anya vyľakane pozrela pred seba. Našťastie sa zdalo, že si ich nevšimli. Vrhli sa priamo na upírov... a aj na mladých ninjov. Nerobili medzi nimi rozdiely.
,,Všetci proti všetkým, huh?“ zachechtal sa Naruto. ,,To sa mi páči.“
Anya sa len chytila za hlavu, keď vtom čosi ucítila. Cez pokrvné spojenie sa k nej dostalo tiché volanie o pomoc. Bez slova sa zvrtla a zmizla.
Naruto zodvihol zrak k zahaleným nebesiam. Prepáč, Vodca, no nejako sa mi do toho nechce...

,,Kde je?“ spytoval sa vysoký upír.
,,N*ser si!“ zavrčal Kiba, načo sa z jeho krku vydralo hlasné chrčanie. Upír ho držal za krk niekoľko palcov nad zemou a zakaždým, keď počul nesprávnu odpoveď, mu ho zovrel o čosi silnejšie.
Akamaru ležal v kaluži krvi niekoľko krokov od nich. Nehýbal sa, iba potichu kňučal a s lesklými očami hľadel na svojho priateľa.
,,Spýtam sa ťa posledný krát, chlapče,“ prehovoril pokojným hlasom. ,,Kam ste ukryli Godaime?“
,,Vlez mi do...“ zachrčal a prevrátil oči. Upírove prsty sa priam vpili do jeho krku.
,,Dal som ti šancu, no ty si ju nevyužil.“ Pomaly otvoril oči. Kiba vycivene pohliadol do dvoch plápolajúcich uhlíkov, svietiacich v tme. ,,Prikazujem ti prezradiť mi miesto jej úkrytu.“
Kiba sa bránil, no darmo. Jeho ústa prehovorili akoby samé od seba.
,,Vďaka.“ Pustil ho a nechal jeho takmer nehybné telo padnúť k jeho nohám. ,,Ani to tak nebolelo, že?“
Odrazu sa mu zakrútila hlava a trochu sa zapotácal. Uf, nečakal som, že ma to natoľko vyčerpá. Mám ešte na čom pracovať... Pohliadol na zvíjajúceho sa chlapca a pousmial sa.
,,No, keď ťa tu už mám... trochu sa občerstvím.“