Prekliatie beštie I. – Počiatok konca

Naruto sprudka otvoril oči. Z hrdla sa mu vydral hlasitý rev. Rev plný bolesti, zmätenia a strachu. Zodvihol sa do sedu a začal sa nekontrolovateľne triasť. Zadrapol nechty do steny a vyceril tesáky.
,,Kakashi, do r*ti, drž ho!“ zlostne skríkla Anya a pokúsila sa vstať. Ako náhle sa však pohla, celé telo sa jej zatriaslo a ona opäť znehybnela. Bola príliš vyslabnutá.
Kakashi ho celou silou schmatol za ramená a pritlačil späť k zemi. Naruto sebou šklbal, reval, štikal zubami ako besný pes a prepaľoval ho svojimi skrvavenými očami.
,,Čo s ním je?!“
,,Bojuje so svojou mysľou,“ odvetila Anya a zaklonila hlavu. ,,Teraz má v sebe troch ľudí. Samého seba, mňa a bývalého majiteľa toho srdca. Moje vedomie z neho čoskoro vyprchá, no chvíľu potrvá, kým skrotí myšlienky a spomienky krá... teda toho druhého...“
Narutova dlaň sa vyšmykla z Kakashiho zovretia a zamierila k jeho tvári. Kakashi sa nestihol uhnúť – jeho líce preťala hlboká rana, z ktorej sa okamžite vyliala krv.
Naruto inštinktívne otvoril ústa. Na jazyk mu kviclo zopár kvapiek teplej krvi.
,,Ešte ho nakŕm, ty idiot...“ vrčala Anya z úzadia.
Už mal toho dosť. Schmatol Naruta za vlasy a celou silou mu ju šmaril o stenu. Naruto zvrieskol, prekrútil oči v stĺp a zviezol sa k zemi.
,,Výborne. A sme tam, kde predtým.“
,,Môžeš už držať hubu!“ zreval na ňu.
Anya sa pobavene zachechtala.
,,Nechápem, čo je ti také smiešne.“
,,Ale nič, nič,“ odvetila a pokývala ukazovákom. ,,Nože poď sem. Aj ja by som si rada dala...“

,,Vysvetlíš mi, prečo berieš tú malú so sebou?“ Plavovlasá upírka zamračene pozrela na malé, päťročné dievčatko, ktoré spokojne driemalo v mužovom náručí.
,,Pretože v meste to už pre ňu nie je bezpečné. Nie teraz, keď je kráľ mŕtvy.“
,,Lenže ani pri nás nebude v bezpečí.“
Muž jej neodpovedal. Mlčky vyšiel z tieňa lesa a jeho tmavé vlasy osvietila žiara mesiaca, ktorá zalievala šíru, trávnatú pláň pred nimi. Došli až na jej koniec, ku strmému zrázu, a konečne zočili múry Konohy.
,,Kedy?“ opýtala sa plavovláska.
,,Čo najskôr. Nie je dôvod naťahovať to.“
Prikývla a zaostrila zrak. Na tvári sa jej zjavil diabolský úškrn. Už sa nevedela dočkať, kedy jej vlastnoručne vyrve srdce z tela...
Dievčatko sa zamrvilo a otvorilo očká.
,,Je mi zima,“ zamraučala a odhrnula si dlhé, hnedé vlasy z tváre. Bola rozkošná. Mala veľké, tmavé očká, dlhé, čierne mihalnice, drobný noštek a jemnú, alabastrovú pokožku. Oblečené mala šaty so širokou sukienkou a vlnitú ofinku mala zopnutú malou mašličkou.
,,Neboj, bábika, hneď ťa uložím do postieľky,“ prihovoril sa jej prívetivým hlasom a pohladil ju po hlave.
Plavovláska na ňu fľochla pohľadom. ,,Ľudské mláďatá sú také iritujúce...“
,,Aj ty si taká kedysi bola.“
,,Nepripomínaj mi to.“

Sakura zamyslene pozorovala svet za oknom. Bol taký prázdny. Nikdy predtým si to neuvedomila, no ona vlastne noc z duše nenávidela. Bola taká chladná, nepredvídateľná a plná príšer...
,,Zlatíčko, ešte nespíš?“
,,Nie, mami. Ale neboj, hneď si ľahnem.“
Dvere do jej izby sa zavreli a Sakura opäť osamela. Ľahla si do postele a vzhliadla k stropu. Mesačný svit naň maľoval rôzne strašidelné obrazce. Pomaly zatvorila oči pripravená čeliť svojim snom.
Čosi podivne zapukalo. Rýchlo oči otvorila a pozrela na ulicu. Stála tam Ino a hádzala jej do okna malé kamienky.
,,Ak si myslíš, že ťa nechám zaspať, tak sa mýliš!“
Natiahla ruku a okno otvorila. ,,Ino, už to nechaj tak.“
,,Nenechám!“
Povzdychla si. ,,Tak poď sem.“
Ino jedným skokom dosiahla okennú parapetu. Prehupla sa až do Sakurinej izby a sadla si na jej posteľ.
,,Nevzdávaj sa.“
,,Ale ja už nemám silu bojovať.“
,,Ale máš. Si predsa žena s nadľudskou silou!“
Zasmiala sa. Bola jej za jej pomoc veľmi vďačná, no mala pocit, že by bolo lepšie, ak by ju nechala na pokoji.
,,Nezahráme si niečo?“
Sakura prekvapene nadvihla obočie.

Mlčky hľadel, ako dievčatko spokojne odfukuje v postieľke.
,,Milé, že nás k sebe prichýlili, no nie?“ zachechtala sa plavovláska a prekročila zakrvavené mŕtvoly mladého manželského páriku. Postavila sa k svojmu spoločníkovi a zotrela si krv z kútikov pier.
,,Mlč, už zaspala.“
,,Už aby z nej bola upírka,“ zavrčala a sadla si na pohovku. Odstrčila od seba telo malého chlapčeka a vyložila si nohy na stôl. ,,Tlkot jej srdca ma neuveriteľne dráždi.“
,,Je mi ľúto, no ešte potrvá, pokým utíchne. Vieš, že musí byť dospelá.“
,,Viem,“ odvrkla. ,,Nechápem, prečo si si vyvolil práve ju.“
,,Ani ja. Proste ma očarila.“
Pokývala nad ním hlavou. ,,Má iba päť.“
,,No ja v nej aj napriek tomu vidím ženu. Bude z nej nádherná nevesta.“
Plavovláska podivne zachrčala a schytila sa za hruď.
,,Je ti zle?“
Prikývla a zaťala zuby. Upír si siahol do vrecka a hodil jej podlhovastú ampulku plnú priezračnej tekutiny.
,,Keď vidím toto,“ rýchlo sa napila, ,,normálne ma teší fakt, že je kráľ mŕtvy. Bastard jeden, takto nás zotročiť!“
Dlháň pristúpil k oknu a nalial si rovnakú tekutinu rovno do krku.
,,V tejto dedine žije niekto, kto by nám možno vedel pomôcť.“
Prekvapene vzhliadla. ,,Kto?“
Mlčky ukázal prstom na hlavy hokage, skvejúce sa v diali.
,,Ona? Veď je to obyčajná smrteľníčka!“
,,No je možno jediná, kto z nás dostane to svinstvo.“

Šero pomaly ustupovalo a slnečné lúče sa driapali spoza hôr. Anya stála vysoko na streche Narutovho starého bytu a sledovala obzor. Vo vzduchu cítila pach nebezpečenstva.
,,Už sú tu,“ zavrčala a zoskočila dolu. Pobrala nohy na ramená a čo najrýchlejšie ušla pred slnečným svitom.
Vošla do Kakashiho bytu a pozrela do kúta. Naruto bol reťazami pripútaný o stenu. Bol už pri plnom vedomí a zo všetkých síl sa snažil vyslobodiť. Bol však príliš slabý na to, aby sa mu to podarilo.
,,Myslím, že je načase splniť sľub,“ prehovoril Kakashi a vyšiel z kúpeľne. Vlasy mal ešte mokré a kvapky vody mu stekali po polonahom tele.
,,Zakry sa, Kakashi, lebo ťa zase kusnem...“
Otrávene sa obliekol a usadil sa na pohovku.
,,Tak, čo bude? Kedy prerušíš to prekliate spojenie?“
,,Čoskoro, neboj,“ mávla rukou a podišla k oknu. Naruto sa ju pokúsil napadnúť, no bol uviazaný príliš nakrátko a nedotiahol na ňu. ,,Ty moje malé divoké zvieratko...“
Zamračila sa. V diali zbadala čosi, čo sa jej vôbec nepáčilo.
,,Deje sa niečo?“
Neodpovedala mu. Bola to naozaj ona? Ak ju neklamal zrak, tak mala riadne problémy.
,,Kakashi? Čo by si povedal na to, kedy sme sa tu ešte nejakú chvíľu zdržali?“

Plavoláska nebojácne kráčala ulicami. Slnko už vykukovalo spoza horizontu, no vysoké budovy jej poskytovali dostatok tieňa na to, aby sa vyhla dennému svetlu.
Pokývala nosom a zavrela oči. Sledovala známu pachovú stopu. Tá ju zaviedla až k miestu, kde ležalo pomaly hnijúce telo mladého muža.
,,Teba som už niekde videla, holúbok,“ zamumlala a čupla si. ,,Ak si tu ty, určite tu budú aj ďalší...“
Diabolsky sa zasmiala.
,,Chudáčik, nechali ťa tu pohodeného, akoby si bol iba nejaká stará, nechcená hračka. Ale neboj, horko to oľutujú...“

,,Tak to teda nie! Prerušíš to a obaja sa odtiaľto spakujete!“ reval Kakashi.
Anya si nahlas povzdychla.
,,Kakashi, vravím ti, že bude lepšie pre obe strany, akže tu ostaneme.“
,,Nebude! Anya, zmizni odtiaľ a zober si všetky tie tvoje prekliate problémy so sebou!“
,,To nepôjde. Ty, to dievčisko a možno aj celá Konoha už bola označená za spojencov upírov. Tým som si istá. Nepôjdu iba po mne a po Narutovi, no po každom, o kom by sa čo i len domnievali, že s nami majú niečo spoločné. Upíri si tu zase zriadia bordel a budú sa dobre baviť pri mučení každého, koho mal kedy Naruto rád. A fakt, že mu na nikom už viac nezáleží, im žili trhať určite nebude. Plus je tu ešte jedna ďalšia skutočnosť – ak nás odtiaľto vyženieš, je takmer isté, že padneme. A s nami padneš aj ty a tá tvoja hlúpa žiačka.“
,,Môj osud mi je ukradnutý. No Sakuru do toho viac nepleť – jej spojenie predsa prerušíš!“
,,No, Kakashi, obávam sa, že za týchto okolností je to jedna z mnohých vecí, ktoré pred smrťou určite nestihnem urobiť...“
,,Toho je celé tvoja vina! Prečo si musela vziať práve kráľovo srdce? Musela si vedieť, že budú chcieť pomstu!“
,,No, tak trochu som dúfala, že sa im tým zavďačím... a ešte k tomu som nemala na výber.“
Trepol dlaňou o stôl. ,,Ja ťa asi vlastnoručne...“
,,Pokoj, Kakashi! Nechaj si tú energiu na boj...“