Sasuke vráť sa 6

Kapitola šiesta: Sledovaný

Kakashi im dal hneď po tréningu voľno. Po tom ako všetci odišli, si Kakashi zobral Sasukeho nabok.
„Mali by sme sa porozprávať Sasuke.“
Sasuke sa trochu zamračil a nie príliš nadšene prikývol.
Kakashi ho zaviedol až hlboko do lesa.
„Ako som mal možnosť vidieť na dnešnom tréningu, nemáš problém s ostatnými z týmu spolupracovať. No ako určite pochopíš, nemôžeme ti úplne dôverovať. Preto by bolo lepšie, kebyže si sa zatiaľ príliš nepotuloval pomimo listovej.“ povedal Kakashi hľadiac do lesa.
Sasukeho tvár sa pretiahla do namrzenej grimasy. S týmto teda naozaj nepočítal. No jeho myseľ pracovala na plné obrátky.
„A ak so mnou pôjde niekto, komu dôverujete?“ spýtal sa.
Kakashi sa zamyslel. „No...Myslím, že to by sa možno aj dalo. Nechceme predsa, aby si sa tu cítil ako väzeň.“ povedal nakoniec Kakashi s úsmevom.
Sasuke prikývol s kamennou tvárou. Nemohol dovoliť, aby si Kakashi všimol jeho radosť.
„Je to všetko čo ste mi chceli povedať sensei Kakashi?“ spýtal sa po chvíli ticha Sasuke.
„Nie.“ pokrútil Kakashi hlavou. „ Rád by som vedel, čo všetko si sa naučil za tú dobu, čo si bol preč!“
Sasuke zaťal zuby. Tak predsa len im nestačilo to čo videli počas tréningu. Ešte stále mi vôbec nedôverujú!
„Viem niekoľko nových jutsu. No myslím, že to nie je nič zaujímavé. A bol by som veľmi rád, kebyže ste ma ešte trénovali!“ povedal Sasuke po chvíli.
Kakashi sa naňho prekvapene pozrel. „Mám ťa trénovať?“ na tvári sa mu objavil úsmev. „Veľmi rád Sasuke.“
Pripomínaš mi mňa v tvojom veku. No nebudeš to mať aj tak ľahké, ak si chceš získať dôveru Tsunade. pomyslel si Kakashi sledujúc Sasukeho tvár.
Myslel som si to! pomyslel si Sasuke víťazoslávne, Keďže si uvedomuje časť mojej sily, je rád ,že chcem, aby ma trénoval!
„Môžem už ísť sensei? Chcem sa poprechádzať po dedine.“ spýtal sa Sasuke.
Kakashi prikývol a skúmavo sledoval jeho odchod.

Na Kakashiho sa z kríkov o chvíľu vrhla Tsunade.
„Ako si to predstavuješ! Nechať ho takto odísť bez toho, aby si zistil všetky techniky čo ovláda!“ zaziapala naňho, až Kakashimu stáli všetky vlasy po smere jej kriku.
Kakashi sa pošpáral v uchu a otočil sa na Tsunade. „Prepáčte lady Tsunade, hovorili ste niečo? Pretože sa práve tadiaľto prehnal víchor a tak som nič nepočul.“
Tsunade zbelela, nato sčervenela až sfialovela.
Hotový chameleón z nej. pomyslel si Kakashi smejúc sa v duchu.
„Okamžite choďte za ním a sledujte ho!“ rozkričala sa, až začali zo stromov v okolí padať listy.
Kakashi si na hlavu opäť nasadil čelenku, ktorá mu odletela a nevinne sa pozrel na Tsunade.
„Len to ste chceli lady Tsunade? Tak ja potom idem.“ povedal miznúc v lese.

Sasuke sa pobral do dediny. Prechádzal sa pomedzi domčeky a s potešením sa díval na známe tváre. Všetci boli veľmi prekvapený, keď ho tam zbadali. No on nemal chuť sa s nimi rozprávať, s nikým z nich. Doteraz mal v hlave starú spomienku, tie usmiate tváre. No spôsobovalo mu to len bolesť. Namrzene si pošúchal hruď, snažiac sa zavrhnúť tie otravné spomienky. Dobre si uvedomoval, že tu neprišiel kvôli priateľom. Že toto nie je návrat domov.
Nie! pomyslel si nahnevane. Musím už konečne zabudnúť! Je to len misia, ktorú mám splniť!
Rozbehol sa mestom, až sa ocitol pri svojom starom dome, kde kedysi býval so svojou rodinou. Prekvapene sa obzeral dookola. Neuvedomil si že beží práve sem.
Jeho pohľad zablúdil na mólo, kde ho otec kedysi učil jeho prvé jutsu.
Sasuke sa pomaly vybral k nemu. V hlave sa mu vynorila spomienka, ako často tam sedával, keď bol ešte malý. Tu si dal svoj sľub- sľub, ktorý ho doviedol na cestu, po ktorej teraz kráča.
Stiahol si dole tričko a do pol pása nahý skočil do vody. Studená voda mu objala celé telo a vtiahla ho do svojej temnoty. No na dne, zbadal niečo jagavé- niečo, čo osvetľovalo temnotu okolo neho. Uvedomoval si, že možno mu vzduch nebude stačiť, no aj napriek tomu plával hlbšie a hlbšie.
Pomaly mu začínal dochádzať kyslík, no bol už len kúsok od toho jagavého predmetu. Všade prítomný chlad mu sťažoval plávanie, pretože mal skrehnuté ruky aj nohy. Snažil sa do záberov dať čo najviac energie, aby sa aspoň trošku zohrial.
Konečne natiahol ruku a skrehnutými prstami uchopil neznámy predmet. No cítil, že už nevládze a na vynorenie mu neostalo dostatočné množstvo vzduchu. No aj napriek tomu, sa snažil zo všetkých síl, dostať na hladinu.
No keď už konečne videl že hladina je na dosah, opustil ho zbytok energie. Díval sa na hladinu a v myšlienkach sa mu vynorila Narutova a Sakurina tvár.
Predsa len mi na nich záležalo. pomyslel si v duchu a pousmial sa.

Keď sa začal preberať, začul neznesiteľne hlučný krik.
„Čo si to za hlupáka! Len sa vrátiš späť a už ti musím zachraňovať krk! Ani len ma nenapadlo, že budeš mať samovražedné sklony!“
Sasuke pomaly otvoril oči a zazrel okolo seba pobehovať nejakú farebnú škvrnu.
„Konečne si sa prebral!“ počul známy hlas.
Po niekoľkých žmurknutiach sa mu konečne zaostril zrak a na svoje zdesenie nad sebou zbadal hlúpo sa usmievajúceho Naruta.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Sasuke pridusene.
„To by som sa ťa ja rád spýtal. Išiel som okolo, keď som videl nejaké bublinky, čo sa začali zjavovať na tamtom mieste.“ hovoril Naruto ukazujúc na jazera. „No a myslel som si, že sa tam skrýva nejaká obrovská žaba. Tak som ju chcel chytiť. No keď som skočil do vody, videl som tam len miznúcu ruku. A tak som sa ponoril nižšie a vytiahol som ťa na breh. Ale nevedel som, ako sa podáva umelé dýchanie a tak som ťa len párkrát praštil do chrbta.“
Sasukeho až striaslo pri predstave, že by mu mal Naruto podávať umelé dýchanie a tak bol radšej ticho.
„Prečo si sa vlastne topil?“ spýtal sa Naruto.
Sasuke mal chuť prevrátiť oči v stĺp, no keďže niečo také cool chalani nerobia, tak sa radšej ovládol.
„Niečo som v tej vode videl.“ v tej chvíli si spomenul na tú jagavú vec a rýchlo sa poobzeral dookola.
„A čo to bolo?“ spýtal sa Naruto a naklonil sa k Sasukemu ešte bližšie.
Sasuke sa radšej rýchlo posadil, aby sa vyhol Narutovej blízkosti. No keď sa oprel o svoju pravú ruku, pocítil že v nej niečo má.
Prekvapene sa zahľadel na čelenku listovej, s preškrtnutým znakom.
„To je...“ nemal síl to dopovedať.
Naruto sa k nemu naklonil. „To je tvoja čelenka...“ na to sa zháčil a previnilo sa začal ošívať.
Sasuke sa naňho pozrel.
„Prečo bola moja stará čelenka v jazere?!“ spýtal sa Sasuke a sledoval pritom stále Naruta.
„Nooo...“ Naruto sa postavil a neisto sa zadíval na jazero.
„Spomínaš si nato, ako si tu často sedával, keď sme boli ešte deti? Stretával som ťa tu a práve tu, začalo vznikať naše priateľstvo.“ hovoril Naruto a usmial sa na Sasukeho. „Často som tu potom chodieval a nosil som so sebou aj tú čelenku. Bola mojou spomienkou na náš súboj, mojou spomienkou na teba. No jedného dňa, ani neviem presne prečo, som ju hodil do vody. A ty si ju našiel. Zvláštne nemyslíš?“
Sasuke sa zahľadel na čelenku a v myšlienkach si vybavil tú spomienku, ako jej ligot osvetlil temnotu okolo neho. Prekvapene pokrútil hlavou.
Čo sa to so mnou deje? premýšľal v duchu.
„Potrebujem sa prejsť Naruto,“ hovoril Sasuke vstávajúc zo zeme, „vidíme sa.“
a s tými slovami odišiel.
Naruto prekvapene stál na móle a pozoroval jeho miznúcu postavu. Nespomenul Sasukemu jeho slzy, ktoré v ten deň kropili jazero. Ani tú obrovskú bolesť, ktorá mu zvierala srdce, keď si naňho spomenul. Nechcel aby o tom vedel...

Kakashi si vydýchol keď zbadal, že Sasukemu nič nie je. Sledoval ho po celom meste, no keď sa Sasuke dostal ku svojmu domu, začítal sa do svojho obľúbeného románu a nevšímal si príliš čo jeho cieľ robí. Uvedomil si, že sa niečo deje, až keď sa ku mólu blížil Naruto, ktorý Sasukeho zachránil.
Kakashi prekvapene pokrútil hlavou. Ako je možné, že taký silný ninja sa skoro utopí?
No keď sa Sasuke vybral preč, opäť ho sledoval.

Sasuke počul škripot kamienkov pod svojim nohami, tichý vánok v korunách stromov, ale aj tichý dych toho, kto ho sledoval. Práve preto sa najskôr vybral do mesta, aby nemali podozrenie. No ešte stále sa prenasledovateľa nezbavil. Nemohol len tak zmiznúť, pretože by jeho prenasledovateľ hneď vedel, že je odhalený.
Ako sa ho môžem zbaviť? premýšľal v duchu. Mám to!
Mal chuť sa zasmiať, keď si predstavil, ako asi zareaguje ten, čo ho sleduje. Pomalým krokom sa vybral k nej. Prišiel na to, ako uskutočniť svoj plán, aj napriek nežiaducemu účastníkovi.
Keď zastal pred jej dverami, nenápadne sledoval okolie. Sám sa tu už schovával a tak vedel, kde sa tu dá skrývať.
Zaklopal na dvere a nenápadne sa otáčal, akože nechce, aby ho tu niekto videl. Pritom sa mu podarilo zachytiť Kakashiho, ako mizne nad strechou.
Bude to ešte väčšia zábava, ako som si myslel! zasmial sa v duchu.
Keď sa dvere otvorili, stála v nich Sakura s upravenými vlasmi.
„Dúfala som, že prídeš.“ povedala a zvodne sa mu oprela o hruď.
Sasuke musel dusiť smiech, ktorý ho chytal pri pomyslení na chudáka Kakashiho.
„Ahoj červienka.“ zašepkal potichu a zastrčil jej prameň vlasov za ucho.
Koketne sa zasmiala a zavrela za sebou dvere.
„Chceš sa prejsť?“ spýtal sa s úsmevom.
Bez slov ho chytila za ruku a spolu sa pobrali cez mesto.
„Zakázali mi chodiť von z dediny bez doprovodu. Myslíš, že by vadilo, kebyže ideme spolu?“ spýtal sa Sasuke nevinne.
„Tak poď!“ zasmiala sa a spolu sa rozbehli von z dediny.
Kakashi medzi tým sedel celý červený na streche.
„Radšej nechcem vidieť, čo tí dvaja budú spolu robiť. Nech mi Tsunade aj vynadá, však nie je sám!“ povedal si sám pre seba a vybral sa zívajúc domov.