Sasuke vráť sa 7

Kapitola siedma: A čo teraz?

Spolu utekali hustým lesom a po ceste sa veselo rozprávali. Bolo príjemne byť spolu a nad ničím nerozmýšľať, ničím sa netrápiť.
Sasuke sa veselo usmieval a vychutnával si jej prítomnosť. No keď zbadal, že sa už blížia k tej časti lesa, nálada mu klesla pod bod mrazu. Opäť musel myslieť na svoj plán a na to, prečo tu vlastne teraz bol s ňou.
Prekvapene mu šklblo kútikmi úst, keď pocítil v srdci niečo zvláštne. Akoby sa niečo v jeho vnútri vzpieralo tomu, čo chcel spraviť.
Namrzene pokrútil hlavou a opäť nasadil svoju typickú chladnú masku.
„Som už trochu vyčerpaný, môžeme si tu na chvíľu posedieť.“ nadhodil zľahka a jemne sa pousmial.
Sakura prikývla. „Súhlasím, ani mne sa už nechce ísť ďalej.“
Obaja zastali a rozvalili sa do mäkkej trávy.

Sakura sledovala jeho tvár a premýšľala o tom všetkom, čo sa v jej živote zmenilo odvtedy, ako sa Sasuke opäť vrátil späť. Všetko bolo ako z rozprávky, akoby zrazu existoval iný svet, svet s ním.
Sasuke sa zrazu otočil na ňu a zadíval sa jej hlboko do očí. Na chvíľu sa jej zdalo, akoby ich mal červené. No o chvíľu na to, jej oťaželi viečka a upadla do spánku.

Sasuke deaktivoval sharingan a sledoval ako Sakura pokojne dýcha.
Bolo to až príliš jednoduché. Pomyslel si v duchu. Kebyže to bolo všetko inač! Kebyže som mohol byť s tebou, kebyže som mohol byť obyčajným ninjom, žijúcim s vami!
Chvíľu tam sedel a pozoroval jej tvár. Zrazu sa strašne zamračil a päsťou udrel do stromu.
„Nie!“ povedal a rýchlo vyskočil na nohy. „Nepodľahnem, nenechám sa ovládnuť nikým a ničím! Vybral som si túto cestu a tak po nej budem kráčať!“
Odhodlane sa rozbehol na dohodnuté miesto a ani raz sa neobzrel dozadu.

„Už ťa tu čakám.“ ozval sa jeho hlas odniekiaľ zhora. Sasuke sa pozrel na strom nad sebou, no skôr ako si to stihol uvedomiť, naňho spadlo niečo ťažké a zvalilo ho na zem.
Sasuke sa pokúsil rýchlo postaviť, no nepodarilo sa mu to.
„Ahoj Sasuke, meškáš!“ povedal Tobi a spokojne si na ňom sedel.
„Môžeš zo mňa zliezť?!“ zavrčal Sasuke nahnevane.
„Óh jasné, jasné...“ prikývol Tobi nadšene a vyskočil na nohy.
Sasuke sa konečne postavil a zamračene sa pozrel na Tobiho.
„Čo ťa to napadlo, skákať na mňa zo stromu?!“
„Čakám ťa tu už pekne dlho a tak som si povedal, že ťa prekvapím!“ povedal na svoju obhajobu Tobi a pokrčil plecami.
„Ak si ma chcel prekvapiť, tak prečo si predtým, ako si na mňa skočil, niečo hovoril?!“ spýtal sa Sasuke e neveriacky pokrútil hlavou.
„To ma nenapadlo. Ale je to dobrý nápad.“ prikývol Tobi.
Zrazu nadšene vyskočil a zatlieskal rukami.
„To je skvelé! Spolu by sme mohli prekvapovať všetkých našich kamarátov. Bol by z nás skvelý tým!“
„V žiadnom prípade!“
„Ale no tak Sasuke, nenechaj sa prosiť!“
„Hovorím nie a už sa viac o tom nebudem baviť!“
„No dobre ty- som proti všetkej srande! “ povedal Tobi a urazene sa otočil chrbtom k Sasukemu.
Sasuke sa unavene posadil a neveriacky sa chytil za hlavu.
Ako som len kedysi mohol vydržať s týmto človekom! premýšľal v duchu.
„Práve som si na niečo spomenul!“ začul zrazu Tobiho hlas hneď pri uchu a vydesene vyskočil na nohy.
„My sme sa tu mali vlastne stretnúť!“
Sasukeho už pomaly začal chytať amok. Ruky mal pevne zovreté v päste, až mu obeleli hánky.
„Tak teda čo si zistil?“ spýtal sa Tobi, keďže bol Sasuke stále ticho. „Čo má Anbu v pláne, kde ich môžeme najlepšie prekvapiť?“
Sasukemu hlavou preletela jeho otázka. Čo som zistil? Mám veľa informácií o Anbu, o Konohe a aj o akciách, ktoré sa teraz najbližšie chystajú. premýšľal v duchu. No zároveň...
Nedokázal ďalej premýšľať. Vybavila sa mu Narutova tvár rozžiarená šťastím, Kakashiho úsmev a pochvala po tréningu. A úplne nakoniec ona, Červienka. Jej tvár, jej úsmev, jej hlas,...
Nie nedokážem to! Nemôžem to spraviť! povedal si v duchu odhodlane.
Zrazu začul šuchot lístia a rýchli beh. Prekvapene sa pozrel tým smerom a zbadal blonďavé vlasy, ako miznú v lese.
Rýchlo sa za ním rozbehol.

Bol veľmi rýchli, no doteraz si ešte nikdy neuvedomil, o koľko sa Naruto zlepšil. Stále sa mu nedarilo dobehnúť ho. No keď si predstavil ako to skončí, že sa nebude môcť vrátiť do Konohy, stratí priateľov, Naruta a aj Sakuru.
Nie! pomyslel si v duchu. To nedovolím! To sa nemôže stať!
Aktivoval sharingan a po prvýkrát po dlhej dobe využil všetku svoju skutočnú rýchlosť.
O chvíľu stál pred Narutom, ktorý prekvapene zastal. Po tvári sa mu kotúľali slzy a z nosa mu tiekol sopieľ. No on si nič z toho vôbec nevšímal, len sa neveriaco díval na Sasukeho.