Návrat beštie IV. – Pokrvné spojenie

Divil sa sám sebe, prečo ešte neschmatol kôl a nepreklal jej ním srdce. Nikdy netvrdil, že bol bez viny, no nedokázal uveriť, že aj po tom všetkom, čo urobila, sa ešte opovážila prísť za ním.
,,Čo tu chceš?“ nenávistne sa jej opýtal a postavil sa na druhú stranu miestnosti, kde sa oprel o hranu stola a vzdorovito prekrížil ruky na hrudi.
Anya zavrela dvere a podišla do stredu miestnosti.
,,Prišla som ťa požiadať o pomoc.“
Privrel oči a uštipačne sa zasmial. ,,To nemyslíš vážne...“
,,Ale myslím, Kakashi. Niečo mi dlhuješ.“
,,Ja ti nič nedlhujem.“
,,Naozaj? Čo si zabudol, čo si mi urobil?“
,,Nie, nezabudol. Ale nebola si to ty, kto vravel: čo bolo, bolo?“
,,To, že si na to pamätáš, značí, že pre teba ešte stále niečo znamenám...“
,,Anya, vôbec si sa nezmenila. Stále si neuveriteľne namýšľaš.“
Zachechtala sa. ,,Možno máš pravdu... Tak teda, poviem to inak. Prišla som ti oznámiť, že mi pomôžeš.“
,,Oh, to naozaj? Nech odo mňa chceš čokoľvek, nedonútiš ma vyhovieť ti. Veľmi dobre vieš, že na mňa tvoje schopnosti neúčinkujú.“
,,Samozrejme, že neúčinkujú. Veď sme spojení...“
Prižmúril oči.
,,Určite vieš, čo to znamená. Alebo sa mýlim?“
,,Nie,“ odvrkol. ,,Nemýliš sa.“
Sebavedomo sa usmiala.
,,Výborne. Takže mi pomôžeš?“
,,Stále si mi nedala dobrý dôvod na to, aby som tak urobil.“
,,Naše spojenie ti nie je dosť dobrým dôvodom? Myslela som, že chápeš, v akej situácii si sa ocitol. Ak mi nepomôžeš, je veľmi veľká pravdepodobnosť, že cestou za svojim cieľom prídem o život, a to bude znamenať ako zatratenie mojej, tak i tvojej duše.“
,,Veľmi dobre to viem. Presne preto som ťa vtedy pred rokmi nezabil.“
,,Oh, ja si myslím, že tvoje vtedajšie konanie malo úplne iný dôvod, ale nevadí. Takže mi nepomôžeš ani teraz, keď som ti pripomenula, že sú naše duše prepojené?“
,,Nie.“
,,Zaujímavé. Chápem, že ti nezáleží na mne či na sebe samom, no chceš mi povedať, že si ochotný obetovať aj život svojej žiačky?“
Prekvapene otočil hlavu.
,,On z nej pil, Kakashi. Naruto pil jej krv. Ak by ju zabil alebo premenil, nič by sa nedialo, no on ju nechal nažive, vďaka čomu sa ich duše prepojili.“
Zamračil sa. Vôbec na to nepomyslel...
,,Neviem síce, koľko času tomu dievčisku zostáva, no ak mi nepomôžeš, zhorí v pekelných plameňoch.“
Mlčal. Mlčal a mračil sa.
,,To ti ani tento dôvod nestačí? Fajn, tak ako bonus vyzabíjam polovicu Konohy...“
,,Nie,“ zavrčal. ,,Stačí to.“
Víťazoslávne sa usmiala. ,,Výborne. Som rada, že si sa umúdril, Kakashi.“
,,Ešte mi povedz, ako to chceš urobiť. Ako chceš prerušiť to spojenie? Naruto je predsa mŕtvy...“
,,Oh, to ja predsa viem. Nuž, a tu sa dostávame k tomu, prečo som sem prišla. Pomôžeš mi priviesť ho naspäť medzi živých.“
,,Čože?“ spustil ruky k telu. ,,Čo si to povedala?“
,,Dobre si počul. Pomôžeš mi oživiť ho. Alebo skôr mi ho iba pomôžeš nájsť. Myslím jeho telo. Ono sa mi totiž podarilo stratiť ho...“
,,To... predsa nie je možné! Nemôžeš ho vrátiť medzi živých!“
,,Ale môžem. Vieš, môj stvoriteľ mi v minulosti prezradil mnohé tajomstvá, ktoré ma urobili silnejšou, než sú dokonca aj niektorí starešinovia môjho rodu. Ale to je vedľajšie. Dokážem ho priviesť naspäť a teda aj prerušiť spojenie, ktoré si vytvoril s tou mrchou, no potrebujem tvoju pomoc.“
,,Dobre. Povedz, čo mám urobiť,“ prehovoril akýsi zlomeným hlasom.
,,No, ako prvé natiahni krk...“

Privrela oči. Silný vietor jej do nich fúkal piesok z okolitej pustatiny. Pretrela si tvár rukou a hneď, čo vietor ustal, oči opäť otvorila.
,,Takže predsa,“ zamumlala so smútkom v hlase. Jej obavy sa naplnili – túto noc prežije v podsvetí.
Obzrela sa za seba. V diali videla akúsi žiaru. Vyzeralo to skoro tak, akoby ďaleko za horizontom horelo. Žalostne si povzdychla a vykročila napred. Nevedela, akým smerom sa má vydať, no čosi ju jednoducho ťahalo dopredu.
Čoskoro sa dostala k akýmsi skaliskám. Rôzne veľké balvany ležali roztrúsené po celom okolí a pripomínali tak nebezpečné útesy blízko opusteného ostrova. Piesok sa pri nich zdvíhal trochu vyššie do vzduchu, vlnil sa a narážal do skalných stien, čím vytváral ešte silnejší dojem rozbúreného mora.
Vybehla na najvyššiu skalu a poobzerala sa naokolo seba. Všade videla iba kamene, piesok a ďalšie kamene. Bola už z toho zúfalá.
Odrazu začula akýsi rev. Od ľaku poskočila a obzrela sa za seba. V diali zbadala akúsi príšeru, ktorá si to trielila rovno k nej.
Pocítila neskutočný strach. Už stihla zistiť, že všetka jej sila sa kamsi vytratila, takže jej poslednou možnosťou na záchranu bol útek. Zoskočila teda zo skaly a okamžite sa rozbehla preč. Nenamýšľala si, že tej veci utečie, no chcela o svoj život zabojovať.
Z ničoho nič sa potkla a padla na zem. Vtedy si všimla kopu malých potvoriek, ktoré v celých hlúčikoch vchádzali do akéhosi otvoru v neďalekej hore. Rýchlo sa teda pozviechala a pobrala za nimi. Skôr, než by však stihla vojsť dnu, pocítila obrovskú bolesť a...

Prekvapene pozrel smerom k tunelu. Zdalo sa mu, že začul niečí krik.
,,Kyuubi, nestoj tu a bež im pomôcť zatarasiť tunel!“ zreval naňho Lecter a Naruta ihneď opustili všetky myšlienky. Automaticky sa pohol z miesta a oprel sa do veľkého balvana, ktorým sa hlúčik ľudí snažil upchať východ, cez ktorý sa dnu dostávalo stále viac a viac nevítaných návštevníkov zvonka.
Oheň pochodní vyhasol a jaskyňu zaliala tma. Ľudia si nevideli ani na špičku nosa – diera v strope bola príliš malá na to, aby osvietila bojisko.
Vodca sa zamračil. Hlasné rinčanie zbraní lovcov mu bránili v premýšľaní.
,,Takto poslepiačky ich nikdy neporazíme,“ ozval sa čísi hlas. ,,Je ich príliš veľa.“
,,Ja ich ani poraziť nechcem,“ odvetil Vodca. ,,Stačí, ak ich odtiaľto vyženieme.“
,,Nato by sme potrebovali chlad. Veľa chladu. Zahasenie ohňa ani zďaleka nestačí.“
,,Viem,“ zavrčal. ,,Otvorte teda šachty!“
Hlas chvíľu mlčal. Zdalo sa, že bol jeho rozkazom značne zaskočený.
,,Ale... pane, ak teraz vypustíme všetky zásoby, nezostane nám vôbec nič a v prípade väčšieho útoku...“
,,Myslíš, že sme v situácii, v ktorej si môžeme dovoliť premýšľať o ešte väčšom útoku?“ sarkasticky sa zasmial. ,,Len choď a prikáž tvojim ľuďom, nech otvoria tie prekliate šachty!“
,,Ale pane, my ten vzduch ešte budeme potrebovať...“
Unavene si povzdychol. ,,Tak vypustite iba polovicu. A modlite sa, aby to nebolo málo...“
Celou jaskyňou sa prevalil dunivý zvuk odvaľujúcich sa balvanov a niečo veľmi podobné pískaniu vetra. Hneď nato okolitý vzduch značne ochladol.
Naruto si vôbec žiadnu zmenu nevšimol, pretože bol príliš zaneprázdnený odkopávaním drobných útočníkov, ktorí sa mu neustále zahryzávali do nôh snažiac sa roztrhať ho na kusy. Spozornel až po tom, čo si uvedomil, že už hodnú chvíľu mláti prázdny priestor pred sebou.
,,Kam sa tie mrchy podeli?“
Na druhej strane jaskyne zažiarilo svetlo. To zopár mužov otváralo únikový východ, do ktorého si to namierila polovica jašteríc.
,,No do r*ti,“ zaznel hlasný povzdych a Naruto pozrel smerom k udychčanej Kráľovnej, ktorej tvár bola zaliata krvou. ,,Ešte chvíľu a prisahám, že by som poputovala do mučiarne.“
Východ sa opäť uzavrel a pochodne zase rozhoreli. Narutovi sa naskytol pohľad na desiatky ťažko zranených, čo ležali vedľa mŕtvych tiel šupinatých tvorov. Bol rád, že skončil len s pár kusancami.
,,Ja asi toho nášho veliteľa prerazím... a potom ho zjem,“ zlostne vrčal Lecter tackajúc sa ich smerom.
,,To nie je len jeho vina,“ zlostila sa Kráľovná. ,,Za toto môže celý váš oddiel!“
,,To je teraz jedno... Skončili sme!“
Naruto sa zarazil. ,,Čo tým myslíš?“
,,Teraz vedia, kde sa ukrývame. Každú chvíľu môžeme očakávať ďalšiu podobnú inváziu...“

Prebudila sa celá spotená. Telo jej zvieral bolestivý kŕč a jej perinu zase jej zaťaté zuby.
,,Počúvaj, mňa už nebaví ti sem každé ráno loziť...“ zavrčala Sakurina mama otvárajúc dvere. Nemala veľmi dobrú náladu, keďže celú noc nespala a jej milovaná dcéra ju ešte k tomu prebudila tak zavčasu, no hneď, čo Sakuru zbadala, starosťami celá zbledla. ,,Čo sa to s tebou deje, dcérenka moja?!“
Sakura nebola schopná hovoriť. Nebola schopná ani poriadne sa nadýchnuť. Triasla sa strachom, oči mala hrozivo vypúlené a tupo upriamené do stropu. Darmo sa ju jej mama snažila upokojiť – Sakura bola totálne mimo.
,,Čo sa to tu deje?“ vošiel do izby Sakurin otec.
,,Rýchlo poď sem!“ zrevala naňho. ,,Sakura je na tom zle!“

Pomaly sa zvečerievalo. Slnko zapadlo za neďaleké hory, obloha stmavla a Sakura sa aj napriek protestom jej matky vybrala vonku.
Celý deň preležala v posteli snažiac sa prekonať ten ohromný šok. Spočiatku to s ňou bolo vskutku veľmi zlé, no tak okolo tretej hodiny poobede sa jej stav začal zlepšovať a večer už bola opäť schopná vyjsť z domu. Osobne by najradšej zostala ležať v posteli, no bála sa toho, že zaspí a vráti sa na to hrozné miesto.
Hodnú chvíľu kráčala osamote. Potom sa však začalo diať čosi, čo svojim spôsobom očakávala. Za jej chrbtom sa objavila skupinka mladých dievčat, ktoré sa ju zjavne rozhodli sledovať. Sprvoti túto skutočnosť ignorovala, no neskôr jej to začalo prekážať. Zrýchlila teda a zabočila do akejsi prázdnej uličky.
Došla až na jej koniec a otočila sa.
,,Prečo ma sledujete? Čo chcete?“
,,Pomstu,“ stručne jej odpovedala vysoká hovorkyňa dievčenskej tlupy.
Chvíľu na nich iba mlčky hľadela. Ah, Nanaly, ty si mi ale zavarila... pomyslela si sklesnuto.
,,Chceme spravodlivosť. Chceme pocítiť zadosťučinenie. Chceme, aby si trpela rovnako, ako trpel on...“
Zlostne prižmúrila oči. Čo boli úplne vymleté? Naruto predsa musel umrieť, stal sa z neho netvor a hrozba pre celú Konohu. To si to vôbec neuvedomovali? Čo boli úplne zaslepené?
,,Urobila som len to, čo som musela urobiť,“ stroho povedala na svoju obranu.
Dievčatá zborovo odfrkli. Zjavne s ňou nesúhlasili.
,,Prečo to robíte? Čo tým celým chcete dosiahnuť?“ opýtala sa ich mysliac hlavne na tie nechutné nápisy.
,,Už sme ti to predsa povedali,“ zavrčala obryňa. ,,Chceme ho pomstiť. Je nám jedno, že sa z neho stal upír, je nám fuk, že na nás útočil a zabíjal. Jeho temné ja je nám ukradnuté, my obraňujeme Naruta, ktorý za nás mnohokrát takmer položil život. Starého Naruta, ktorému čosi dlhujeme. Je nám zle z toho, ako rýchlo ľudia z dediny pozabúdali na to dobré, čo pre nás urobil, a nemilosrdne ho odsúdili na smrť hneď, ako urobil chybu.“
,,Nikto nezabudol na to, čo všetko pre nás urobil,“ zaškrípala zubami. ,,Nezabudol a ani nikdy nezabudne. A verte, že ak by tam bola čo i len tá najmenšia nádej na potlačenie jeho temnej stránky, nikdy by sa to nebolo skončilo takto. Bohužiaľ sa však Naruto plne oddal zlu a...“
,,To sú ho*adiny!“ vykríklo ich zopár naraz a Sakura zbadala ostré hroty kunaí, ktoré sa zaleskli v ich kŕčovito zovretých dlaniach. Chystali sa na ňu zaútočiť, keď vtom ktosi zakročil.
,,Stojte,“ zrevala Ino a postavila sa medzi rozvášnený hlúčik a vyľakanú Sakuru, ,,lebo ináč oľutujete!“
Dievčatá sa síce zastavili, no na tvárach mali stále tie isté zúrivé výrazy, ktorými dávali najavo, že so Sakurou ešte ani zďaleka neskončili.
,,No čo? Na dve si už netrúfate?“
Mlčali. Pevne zovierali kunaie v dlaniach a nahnevane škrípali zubami.
,,Practe sa odtiaľto! Ihneď!“
,,No počkaj, Sakura,“ zavrčala hovorkyňa bandy, ,,trestu neujdeš.“
,,Ak neodídeš, tak ani ty,“ odvrkla Ino a na jej tvári bolo jasne vidieť, že jej dochádzajú nervy.
Netrvalo dlho a skupinka sa rozpŕchla. Zostalo tam po nich iba nesmierne napätie vnášajúce sa v chladnom ovzduší.
,,Prosím ťa, vysvetlíš mi, o čo im šlo?“
Pozrela na ňu vďačným pohľadom.
,,Áno,“ odvetila. ,,Vysvetlím.“

Stál na okraji ostrého zrázu a očami skúmal útroby rokliny, na ktorej dne burácala divoká rieka.
,,Takže tu ho stratila,“ zamumlal sám pre seba a nechal svoj pohľad voľne unášať riekou do diale. ,,Nemohlo ho odplaviť ďaleko.“
Obrátil sa a vydal po prúde rieky. Lúče zapadajúceho slnka nemilosrdne oslepovali jeho oči a pomyslenie na upírkine slová zase trýznili jeho myseľ. Sklesnuto priložil ruku k poranenému krku a povzdychol si.
,,Nie, Sakura. Nedovolím, aby sme zdieľali rovnaký osud.“
Čoskoro došiel až na miesto, kde bol tok rieky omnoho pokojnejší. Poobhliadal sa naokolo seba a zbadal čosi, čo jasne naznačovalo, že si niekto dal tú námahu, aby odtiahol veľký a zjavnej aj dosť ťažký predmet k malej, ľuďmi zabudnutej kôlničke neďaleko brehu.
Otvoril drevené dvierka a vošiel dnu. Všetko bolo zapadnuté prachom. Všetko až na podlahu, vďaka ktorej vedel, že tam pred ním niekto bol. A to relatívne nedávno.
Jeho pohľad upútala akási truhla. Podišiel k nej a otvoril ju. To, čo v nej našiel, ho vôbec neprekvapilo. Alebo skôr... čo v nej nenašiel. Truhla bola prázdna.
,,Kam ťa to len odvliekli, Naruto?“

,,Čo budeme robiť?“
Vodca sa zamyslel. Pošúchal si bradu a zavzdychal.
,,No, buď pôjdeme a nájdeme nový úkryt, alebo zostaneme a posilníme obranný systém.“
Rada privrela oči a zborovo sa zamračila. Hneď nato akýsi muž povedal:
,,Potrvá nám celú večnosť, kým nájdeme ďalšiu vhodnú jaskyňu.“
,,Nie len to,“ prehovoril ktosi ďalší. ,,Bude problém presťahovať všetkých bez toho, aby polovica z nich neodišla do mučiarne. Ktovie, ako ďaleko by tá jaskyňa bola. Všade číhajú netvory...“
,,Hm,“ zahmkal Vodca. ,,V tom prípade ostávame.“
,,To naozaj?“ prekvapili sa.
,,Naozaj. Vytvoríme nový, špeciálny oddiel, ktorý sa bude starať výlučne o obranu jaskyne a naplníme šachty. Taktiež nastražíme v okolí zopár pascí a výskumníci by mohli prísť na nejaký spôsob, ako tie potvory čo najúčinnejšie zmiasť.“
,,Ani jeden bod nebude ľahké splniť.“
Vodca si nahnevane prekrížil ruky na hrudi. ,,Tak potom choď a nájdi druhú jaskyňu...“
Muž si povzdychol. ,,No dobre, bude po tvojom... Vodca...“

,,Čo tam toľko robia?“ vyzvedal Naruto dívajúc sa na hlúčik debatujúcich mužov, medzi ktorými bol aj Vodca.
,,Rozhodujú, čo ďalej,“ odpovedal mu Lecter.
Zamračil sa. Podľa výrazov tváre všetkých tých ľudí neboli veľmi spokojní so záverom, ku ktorému sa dopracovali.
,,Počuj, Kyuubi,“ prihovorila sa mu Kráľovná, ,,neskúsil by si byť na nejaký čas strážcom? Vieš, počas toho jašteričieho útoku sme prišli hneď o troch a teba asi aj tak tak skoro nevezmú na lov...“
,,Strážcom?“
,,Presne tak. Bol by si skutočne vhodným kandidátom, keďže teraz nemôžeš spať a strážca musí byť bdelý...“
,,Nie som si istý...“
,,Ale no tak,“ prosíkala.
Keď sa nad tým tak zamyslel, aj tak nemal čo robiť. Túto prácičku teda vzal. Hneď sa aj pobral smerom k východu za svojim novým ,,parťákom“, keď vtom ho niekto schmatol za predlaktie.
,,Vráť mi moje srdce, ty bastard!“
Naruto šokovane vypúlil oči a nechápavo sa zadíval na muža, ktorého tvár bola zahalená v tme.
,,Okamžite mi ho vráť!“

,,Konečne je noc,“ povedalo plavovlasé dievča a usmialo sa. Už od rána sa nedokázalo dočkať západu slnka. Natešene sa obzrelo za seba a kývlo na skupinku upírov, čo postávala ukrytá v lese. ,,Nájdite ju!“