Návrat beštie III. – Dva svety

Bezducho zazerala do stropu. Ruka jej ovísala cez okraj postele a perina ležala pohúžvaná niekde pod posteľou. Celú noc nespala. Nedokázala to. Príliš sa bála toho, čo uvidí, keď zavrie oči. Bála sa toho, koho uvidí.
Miestnosťou sa ozvalo zbesilé zvonenie. Sakurin budík, v poradí už štvrtý, sa začal divoko natriasať, akoby práve dostal epileptický záchvat.
Nevšímala si to. Aj napriek hlasnému zvoneniu naďalej nehybne hľadela pred seba. Za celý ten čas ani len nežmurkla, ako keby chcela vypáliť dieru do plafóna. Už-už mala pocit, že jej vyschnú oči, keď vtom celá izba zadunela.
,,Sakura, okamžite tú vec vypni!“ zareval jej otec búchajúc na stenu.
Rukou nahmatala budík a zhodila ho na zem. Ten akosi zaskučal a hneď nato stíchol. Zrejme nadobro.
Posadila sa a pretrela si tvár. Pozrela von oknom a povzdychla si. Bolo ráno – čas vzchopiť sa a postaviť sa svojmu strachu. Po chvíľke teda vstala, ustlala si posteľ a podišla k zrkadlu. Vyzerala hrozne. Pod očami mala obrovské tmavé kruhy a jej hlava vyzerala, akoby si na nej ustlala hniezdo vrabčia rodinka.
Rýchlo sa obliekla a pobrala vonku. Keď vyšla z dverí, rýchlo sa poobzerala naokolo seba. Nikde nevidela ani živáčika, čo bolo dosť zvláštne. Pred ich domom vždy niekto postával. Buď to boli náhodní okoloidúci, alebo (v poslednom čase dosť často) Gyou.
Zhlboka sa nadýchla a vykročila.

,,Zlez zo mňa!“ zavrčal Naruto a otvoril oči.
,,Ty nespíš?“ zarazila sa Kráľovná.
,,Teba to snáď prekvapuje?“
Uškrnula sa. ,,Nie, vlastne ani nie. Si nový, nebudeš spať hodných pár týždňov...“
Zlostne zafunel. To bolo to posledné, čo potreboval vedieť. Nazúrene prižmúril oči a prepálil ju pohľadom.
,,Tak zlezieš zo mňa?“
Dievčina sa šibalsky pousmiala. ,,Vážne to chceš?“
,,Pochybuješ o tom?“ zavrčal.
,,Úprimne?“ zachichotala sa a pomrvila. ,,Áno, pochybujem. Každý vždy chce, aby som pokračovala...“
,,Naozaj každý?“
,,Vravím ti pravdu. Či chlapec, či dievča. Všetci...“
Odrazu zmĺkla – do malej komôrky totiž vbehol nazúrený Vodca s horiacou pochodňou v ruke. Chvíľu sa splašene obzeral po celej miestnosti a hneď, čo zbadal ležiacu dvojicu, zmraštil obočie.
,,Kráľovná, ako sa len opovažuješ váľať si tu pupky, keď máš ísť obhliadať?!“
Dievča prekrútilo očami, povzdychlo si a vstalo.
,,Už aj padaj za tvojim vedúcim!“ zlostne ju poháňal k východu.
,,Veď už idem, už idem...“
Vodca nervózne vyčkával, pokým neodíde. Potom prešiel pohľadom na Naruta a pousmial sa.
,,No čo, ako sa máš?“
,,Úžasne,“ ironicky odvrkol. ,,O čo jej šlo?“
,,Kráľovnej? O čo asi? Rada dráždi... Mala by s tým čo najrýchlejšie prestať, lebo zopár chlapov sa ju už chystá podrezať. Ani sa im nečudujem – naťahuje ich a naťahuje, až pokým im v tom najlepšom nedôjde, že z toho nikdy nič nebude. Chápeš, ako to myslím...“
,,Až taký sprostý nie som...“
,,Ah... No čo, už si sa rozhodol, do ktorého oddielu chceš patriť?“
Zamyslel sa. Pravdupovediac, ešte o svojej budúcej ,,kariére“ nepremýšľal, no Vodca mu dal ultimátum, a to on musel splniť. Po chvíľke odmlky mu teda odpovedal:
,,Budem lovcom.“
Vodca prekvapene nadvihol obočie. Zľakla sa pousmial a pokýval hlavou.
,,Zaujímavá voľba... Trochu nečakaná, ale to nevadí. Určite máš dobrý dôvod, že sa dobrovoľne pridávaš k tunajším samovrahom...“
Mal taký pocit, že ho prekukol. Určite vedel, že nad tým vôbec nepremýšľal. Sklopil viečka a zachechtal sa.
,,K samovrahom... Heh, to som celý ja – rád sa vystavujem riziku. Milujem pocit nebezpečenstva a ten adrenalín v krvi...“
Pobavene prekrútil očami. ,,No ako myslíš. Do večera sa hlás u Golema. To je ten tučniak s tými smiešnymi fúzikmi...“
,,U neho? Ja som myslel, že...“
,,Že budeš pracovať podo mnou?“ dokončil zaňho Vodca. ,,Nuž, myslel si zle. Ja už dávno nevediem lovecké oddiely.“
,,Ale Lecter mi vravel...“
,,Nech ti vravel čokoľvek, neber to vážne. Chudák chlapec, je tak trochu mimo...“ zapískal a zamával si dlaňou pred tvárou.
No skvelé... pomyslel si Naruto. Bude mi veliť chlapík, čo sa volá Golem...

Ďakovala nebesiam, že už smela odísť. V práci to bolo hotové peklo. Všetci na ňu podivne zazerali a dvaja pacienti sa ňou dokonca odmietli nechať vyšetriť. Vždy, keď prechádzala po chodbe, mala pocit, že by ju polovica nemocnice najradšej zaživa upálila a zakaždým, keď sa s niekým zhovárala, mala chuť vytrhnúť mu ten jeho arogantný jazyk z papule.
Vyčerpane kráčala po ulici a hľadiac na čerstvé nápisy na stenách uvažovala. Odkiaľ to len mohli vedieť? Kto si otvoril ústa? Kto bol ten, čo ju zradil?
Do úvahy vpadalo len málo ľudí. Šla na to teda vylučovacou metódou. Kakashi to istotne nebol, veď ten by Naruta zabil sám, ak by to ona nedokázala. Tsunade to taktiež nemohla byť. So všetkým predsa súhlasila. Žeby to bol niekto z ANBU? Bolo to možné, no kto? Osobne nepoznala nikoho, kto s nimi na Narutovom prípade spolupracoval, nikto jej teda nenapadal. Zostávala už iba... Nanaly...
Ah, tak to preto dnes nebola v práci... pomyslela si a sklopila zrak. Cítila sa mizerne. Bola nahnevaná, sklamaná a smutná zároveň. Považovala ju za najlepšiu priateľku, dokonca ju mala radšej ako Ino, s ktorou v poslednom čase opäť dobre vychádzala. Ani vo sne by ju nebolo napadlo, že by to bola schopná niekomu vytrúbiť...
Začula niečie volanie. Prekvapene vzhliadla a v diali zbadala stáť známu mužskú postavu.
,,Sakura, hej, Sakura!“
Sama nevedela prečo, no jeho prítomnosť jej odrazu akosi neprekážala.
,,Deje sa niečo, Gyou?“
Jej tón hlasu ho prekvapil. V dobrom slova zmysle.
,,No, nie, ja len... Ja len, či nepotrebuješ... spoločnosť.“
,,Tvoju?“
Zarazene sa poobzeral naokolo seba. ,,Prichádza do úvahy snáď aj niekto iný?“
,,Nie,“ zamumlala. ,,V podstate nie.“
,,Chcel som sa ťa opýtať, či by si so mnou nezašla na večeru, alebo tak nejako... Viem, že teraz prežívaš neľahké obdobie, no myslím, že by ti to len prospelo.“
Pozrela na neho a zamyslela sa.
,,Tak teda dobre. Poďme.“
,,Naozaj? To je... super! No, takže, chceš vybrať miesto?“
,,Hm... No, napríklad Ichikaru Ramen...“
Zarazene zmraštil obočie. ,,Prečo práve Ichikaru Ramen?“
,,Neviem. Bolo to prvé miesto, čo ma napadlo. A tiež mám chuť na ramen...“
Naoko sa pousmial a hneď nato spoločne odkráčali smerom k Sakurou vybranému podniku. Všemocne sa ju snažil presvedčiť, aby šli inam, pretože hneď, čo ich Ayame zbadala, pokrčila nosom a nazlostene odišla preč, no ona tvrdohlavo trvala na svojom. Stoj čo stoj musela večerať v Ichikaru Ramen...

Nesmelo vošiel do jaskynnej siene. Bolo tam dosť rušno. Ľudia pobehovali sem a tam, pokrikovali jeden po druhom a niektorí sa aj zbrojili. Nechápajúc prešiel pár krokov a zastal uprostred toho zmätku.
,,Hej, ty!“ zakričal ktosi. ,,Poď sem!“
Naruto sa otočil a pozrel na zavalitého muža.
To bude istotne Golem, pomyslel si a nasadil trpiteľský výraz.
,,Ty si ten nový, čo?“ pýtal sa ho veliteľ oddielu.
,,Hej, to som ja,“ pritakal Naruto.
Chlapík si ho premeral od hlavy až po päty. Divne popritom hmkal a škrabal si dvojitú bradu.
,,Také tintítko mi sem pridelia... Čo som komu urobil?“ zlostil sa Golem zalamujúc rukami.
,,Nejaký problém?“ zavrčal Naruto.
Zamračil sa. ,,Akým tónom sa to so mnou rozprávaš? Ty asi nevieš, kam patríš...“
,,Nie, to teda neviem. Ozrejmi mi to.“
,,Do najnižšej triedy, chlapče. Tak sa podľa toho aj správaj!“
Premeral si ho chladným pohľadom. Mal na jazyku hŕbu slov, ktorými by prešpikoval tie jeho odstávajúce faldy, no rozum mu vravel, aby bol ticho.
Golem sa víťazoslávne usmial. Potom sa mu otočil chrbtom a zvolal:
,,No tak, pohyb, pohyb! Prieskumníci na nás nebudú čakať večne! A korisť tiež nie!“
Všetci zrýchlili a jaskyňa sa v tom okamžiku zmenila na akési pulzujúce mravenisko. Schmatli svoje zbrane a naraz sa natlačili k východu. Naruto sa intuitívne pobral za nimi, no Golem ho zastavil.
,,Ty nie, ty zostaneš tu.“
,,A to už prečo?“
,,Pretože som to povedal!“
,,To nie je dôvod...“
Prepálil ho pohľadom. Naruto mal pocit, že ak by sa neponáhľal, zadupol by ho do zeme.
,,Neber si to tak,“ prihovoril sa mu akýsi dlháň s malou sekerkou v ruke. ,,Vedúci je už raz taký, dôvody si väčšinou necháva pre seba. Nejdeš pravdepodobne preto, lebo táto akcia musí prebehnúť rýchlo a bez akéhokoľvek zaváhania. Ešte nie si zaučený, takže by bola hlúposť brať ťa so sebou.“
Naruto zlostne sledoval, ako všetci odchádzajú. Naozaj ho tam nechali? Čo si to len o ňom myslia? Že je nejaký neschopný... Vlastne, keď sa nad tým zamyslel, bol neschopný. Za života možno nie, no po smrti...

Prešli možno dve hodiny, po ktorých sa všetci lovci opäť vrátili späť. A to bez úlovku, keďže ten im akosi ,,ušiel z lopaty“. Nazlostené ľudské tváre sa v skupinkách vynárali z tmy vchodového tunela a z úst vypľúvali samé sprosté slová.
Naruto sa v duchu pousmial.
Keby som tam bol ja, určite... Ah, čo si to len navrávam. Tu som obyčajná nula.
Ako poslední dnu vchádzali veliteľ prieskumníkov, zopár jeho podriadených, medzi ktorých patrila aj Kráľovná, a na úplnom chvoste sklamaný Lecter. Ten sa s ovisnutými ramenami dotackal k Narutovi, sadol si do diery a povzdychol si.
,,Buď rád, že si tam nebol,“ stručne povedal.
,,Asi tak,“ pridala sa k nemu Kráľovná a sadla si hneď vedľa neho. ,,Táto akcia bola poriadne fiasko. Lovci to dnes totálne pokašľali. Majú jedno šťastie, že Vodca zabil toho draka, lebo ináč by sme dnes hladovali...“
,,Čo sa stalo?“ vyzvedal Naruto.
,,Škoda reči,“ mávla rukou a zavrela oči.
,,No, poviem ti asi toľko,“ spustil Lecter, ,,že Golem nevie veliť. Je to len obyčajný, nadutý smrad, ktorý si myslí, aký je úžasný a neomylný.“
,,Je to magor,“ dodala Kráľovná. ,,Keby sa aspoň nesnažil zaujať Vodcovo miesto...“
,,On chce zaujať jeho miesto?“ prekvapil sa Naruto.
,,Isteže! Nepáči sa mu, že je Vodca stále našim... vodcom. Tvrdí, že nie je dobré, keď je niekto hlavou komunity tak dlho.“
,,A ako dlho ňou už je?“
,,Asi päť rokov.“
,,Iba päť?“
,,Nie iba, ale až! Vieš, jeho predchodcovia sa na svojom poste neudržali dlhšie než tri roky, vždy ich nejaká príšera, poprípade niekto z nás, poslal do mučiarne.“
,,Ach tak, takže Vodca sa drží...“
,,To teda hej. Myslím, že mu čoskoro udelia titul Najdlhšie žijúceho hriešnika, pretože od jeho posledného návratu z mučiarne prešlo už osem rokov.“
Zamyslel sa. Ak tu bez usmrtenia vydržia maximálne pár rokov, nevyzerá to pre mňa dobre... Vidím to tak, že čoskoro aj ja poputujem do tej ich mučiarne...
,,Mimochodom,“ prerušila tok jeho myšlienok, ,,ako ťa máme volať? Ešte si si nevybral žiadnu prezývku.“
,,No, volám sa...“
,,Nám je jedno, ako sa voláš,“ prerušila ho. ,,Tu sa používajú výhradne prezývky, čo si to nepochopil?“
,,Pochopil, no nejako ma žiadna nenapadá.“
,,Tak ti nejakú vymyslím ja!“ ponúkol sa Lecter.
,,Ani omylom!“ protestovala Kráľovná. ,,Ty vymyslíš zase nejakú somarinu ako minule tomu chudákovi, čo ho doteraz volajú Pečená klobása. Alebo ako Jaterničke a Buchtičke...“
,,Čo sa ti nepáči na mojich prezývkach?“
,,Asi to, že každého pomenuješ po nejakom jedle. Nie, nie, tomuto vymyslím prezývku ja.“
,,Stavím sa, že to bude Sexy zadok.“
,,V tom prípade si prehral stávku... Ale nebol si veľmi ďaleko...“
Naruto len otrávene prekrútil očami.
,,Hm...“ zahmkala Kráľovná a poškrabala si hlavu. ,,Vravel si, že do teba po narodení uväznili démona...“
,,Takže to bude Sexy démon?“ prerušil ju Lecter.
,,Čuš!“ zahriakla ho. ,,Počuj, akože sa volal ten démon? Mal snáď nejaké meno, no nie?“
,,Mal...“ zamrmlal Naruto. ,,Volal sa Kyuubi.“
,,Kyuubi?“ prekvapil sa Lecter. ,,To mi niečo hovorí... No, nič to, je to celkom dobré meno.“
Kráľovná s ním len súhlasila. Naruto sa pokúšal protestovať, no nebolo mu to nič platné. Bol z neho Kyuubi...
Lecter odrazu podivne šklbol hlavou. ,,Počuli ste to?“
,,Čo také?“ prekvapila sa Kráľovná.
,,Také... cvakanie.“
Všetci traja zavreli oči a pozorne sa započúvali do zdanlivého ticha. Najprv nič nepočuli, no potom sa za ich chrbtami ozvalo podivné chrčanie sprevádzané cvakaním zubov.
,,Jašterice,“ zhrozene zašepkala Kráľovná a pozrela na chlapca vedľa. ,,Doparoma, Lecter, tvoj oddiel mal predsa zahladiť stopy! Ako je možné, že náš našli?“
,,To je vedúceho chyba! Poslal nás všetkých napred, že stopy zahladí sám, ale zrejme bol príliš rozladený z toho neúspechu a...“
Kráľovná sa okamžite vymrštila na nohy. Pobehla do stredu siene a pozrela sa nad seba. Po všetkých stenách šplhali desiatky malých, podlhovastých tvorov so šupinami, špicatými papuľami a ostrými zubami.
Ľudia začali panikáriť.
,,Ako sa sem dostali?“ kričali jedni.
,,Do r*ti, ako si to tí zametači robia svoju prácu?“ vrešťali druhí.
,,Čo len budeme robiť?“ chytali sa za hlavu tretí.
,,Vodca, vodca... Kde len je?“ poskakovali tí ďalší.
Netrvalo dlho a spomínaný vybehol zo svojej komôrky na poschodí. Rozhliadol sa naokolo a zvolal:
,,Okamžite uhaste všetky pochodne a uzavrite východy!“

Nazúrene otvoril dvierka opustenej drevenej kôlničky stojacej pri rieke. Vstúpil dnu a zapol svetlo. Krv mu doslova vrela v žilách. Mal chuť zabíjať. Škrípajúc zubami a zatínajúc päste podišiel k akejsi drevenej truhle a otvoril ju. Poklop s hlasným dunením dopadol na zem a rozvíril všetok prach.
Prižmúril oči.
,,Ty ha*zel...“
Prešiel si rukou po tvári a ustúpil od tela pokúšajúc sa upokojiť.
,,Do pekla... Stále na teba myslí... Stále! Vidím jej to na očiach, na jej výraze tváre, keď vidí tie prekliate nápisy, keď ide okolo bytu, v ktorom si býval... Do r*ti, do r*ti! Dnes sme mali prvé rande... ak sa to tak dá nazvať... a vieš, kde? V ICHIKARU RAMENE! Chápeš to? Jedli sme v tvojom najobľúbenejšom podniku tvoje najobľúbenejšie jedlo!“
Opäť pristúpil k truhle a nahol sa nad neho.
,,Keby to bolo na mne, rozsekám ťa na kusy a spálim! No, nanešťastie, musím počkať na rozhodnutie mojich nadriadených. Až tí povedia, čo s tebou a s tou mrchou, čo ťa premenila.“
Podišiel k drobnému okienku a zahľadel sa na oblohu.
,,Dúfam, že už dostali moju správu...“ zamumlal a po chvíli opäť pozrel na nehybného Naruta. ,,Vieš ty čo? Ja ju dostanem... Donútim ju na teba definitívne zabudnúť... Bude moja, počuješ? Sakura bude moja!“

Pomaly kráčala tmavou chodbou a s bolestným výrazom na tvári si pridržiavala ešte stále nezhojenú bodnú ranu na bruchu. Po tom, čo ušla upírom a stratila Narutovo telo, bola extrémne vyčerpaná a oslabená.
Doparoma, musím sa čo najskôr najesť, lebo ináč skapem...
Zastavila pred akýmisi ošúchanými dverami a zhlboka sa nadýchla. Spustila ruku k telu, nasadila pokojný výraz a zaklopala na dvere.
Netrvalo dlho a pánty na dverách hlasito zavŕzgali.
,,Zdravím ťa, Kakashi. Nepozveš ma ďalej?“