Sasuke vráť sa 3

Kapitola tretia: Starý priateľ

Naruto sa prechádzal po Konohe. Dnes strávil pol dňa tréningom a teraz si chcel ísť dať Ramen. No ako tak kráčal jednou uličkou, začul ženské hlasy.
„Áno, videla som ho. Je to isté, musí to byť.....“ ďalšie slová mu však unikli. Prekvapene zastal a započúval sa do dievčenského rozhovoru.
„Ten znak čo mal na chrbte.“
„Aj keď ich klan bol vyvraždený. No musel to byť Uchiha!“
Naruto od prekvapenia pootvoril ústa. Rýchlo sa vybral ku dievčatám s desivým výrazom v tvári.
„O kom to hovoríte?!“ spýtal sa nedočkavo.
Dievčatá sa naňho vyľakane pozreli. Naruto čakal a upieral na nich oči.
Jedno z dievčat konečne nabralo odvahu. „O tom peknom mládencovi so znakom Uchiha.“ povedalo potichu.
„Ako vyzeral?!“ spýtal sa Naruto o čosi hlasnejšie, ako by bolo slušné.
Dievčatá sa naňho vystrašene dívali. Naruto pochopil, že spravil chybu a tak sa pokúsil nahodiť nenútený výraz.
„Prosím vás, povedzte mi ako ten chalan vyzeral.“ spýtal sa ešte raz milším tónom.
„Mal strapaté čierne vlasy a nádherné tmavé oči.“ povedalo jedno z dievčat a pri spomienke na ten pohľad sa začervenalo.
Naruto tam prekvapene stál. Je naozaj možné že by to bol on?
„Pamätám si, že išiel s nejakou ružovo vlasou dievčinou.“ povedalo druhé dievča potichu. „Hovorili o tom že najskôr pôjdu za Tsunade.“
Naruto už na viac nečakal a rýchlo sa rozbehol pomedzi ľudí.
„Ďakujem!“ stihol ešte zakričať skôr, než zmizol za rohom ulice.
Ak to je naozaj Sasuke... Ak je to on, tak potom,... Potom bude všetko iné! pomyslel si v duchu a pri tej predstave sa nadšene usmial.

Keď konečne zastal pred dvermi do kancelária Tsunade, cítil srdce až niekde v krku. Letmo zazrel postavu miznúcu za rohom, no nevenoval jej priveľkú pozornosť.
Nedočkavo zaklopal na dvere a na hlasné ďalej vošiel dnu.
Tsunade ešte stále sedela zahrabaná v papieroch až po uši. Naruto nakukol ponad tú vysokú kopu, aby na ňu videl.
„Lady Tsunade, nebola tu za vami náhodou Sakura?“ spýtal sa rýchlo.
Tsunade sa naňho zahľadela neprítomným pohľadom.
„Lady Tsunade?“
„Čo, čo?? Jaj prepáč, áno bola tu.“
„A bol... bol tu s ňou aj....“ nasucho prehltol Naruto, no nedokázal to povedať nahlas.
„Takže si o tom už počul čo?“ zamračila sa Tsunade.
Nahlas si povzdychla a prikývla.
„Áno, bol tu aj Sasuke. Pred chvíľou vyšiel z dverí. Museli ste sa tesne minúť.“

Narutovi prebleskla hlavou spomienka na postavu miznúcu za rohom. Bez ďalších slov sa rýchlo rozbehol dohoniť tú osobu.

Medzi tým Sasuke vyšiel von a so skrývaným záujmom sa obzeral dookola.
Kto vie, kde by mohol byť Naruto. Pomyslel si v duchu. Otočil sa na ninju stojaceho pri dverách.
„Neviete kde by som mohol nájsť takého blondiaka? Volá sa Naruto.“
Ninja si ho premeral skúmavým pohľadom, no zrejme usúdil že to je v poriadku, pretože povedal:
„Pred krátkou chvíľou vbehol dovnútra.“
Sasuke sa zamračil. Je možné aby sme sa tak tesne minuli?
Chvíľu tam stál a premýšľal čo spraviť. Má ho tu počkať, alebo ísť za ním?

Nakoniec si potichu vzdychol a išiel otvoriť dvere.
No v tej chvíli, sa bez jeho pričinenia rozleteli a nejaká osoba doňho vrazila, pričom sa obaja vystreli na zem. Ich pery sa pri konci pádu s hlasným mľasknutím spojili do nechceného bozku a daná osoba spadla priamo na neho.
Sasuke sa rýchlo odtiahol od nečakaného útočníka a začal prskať a kašlať.
Keď už viac necítil tu pachuť v ústach, pripravoval sa na to, že danú osobu rozštvrtí na desať kúskov.
V očiach sa mu objavil sharingan a v ruke držal katanu.
Osoba čo doňho vrazila ešte stále kašľala a neveriaco sa držala za krk. Sasuke čakal, kedy sa konečne spamätá. Nerád útočil na nepripravených súperov.

Keď Naruto konečne vykašľal poslednú spomienku na bozk, ktorý nečakane utŕžil, nahnevane sa obrátil na útočníka.

Keď sa Naruto konečne pozrel Sasukemu do očí, obaja sa ihneď spoznali. Nechápavo sa na seba dívali desať minút, kým sa snažili spracovať príval myšlienok.
„Prečo to musíš byť zase ty!“ zakričali obaja naraz v druhotnom šoku.
No po ďalších piatich minútach bezvýsledného prebodávania sa pohľadom, sa konečne spamätali.

Naruto sa vrhol Sasukemu okolo krku a silno ho objal.
„Som taký rád že si späť!“ zašepkal nadšene a po lícach mu stekali slzy.
Sasuke sa pousmial no po chvíli Naruta od seba odtisol.
„Ako vidím si sa nezmenil, stále si ako baba!“ povedal a sebaisto sa usmial. Potom sa pomaly pobral do svojho novo navráteného domova.

Naruto sa prekvapene za ním díval. Dúfal som.. dúfal som, že ma konečne bude uznávať! pomyslel si v duchu a silno zaťal päste.
Zrazu začul ako naňho Sasuke niečo volá.
„Naruto! Som rád že budem mať opäť silného súpera! Vidíme sa zajtra na tréningu!“ A ľahko mu zamával.

Naruto sa nadšene usmial. Už sa neviem dočkať Sasuke... už sa neviem dočkať, kedy ťa konečne porazím!