Sasuke vráť sa 2

Kapitola druhá: Návrat

„Vrátim sa.“ povedal odhodlane.
Sakura sa od nadšenia skoro rozplakala. No udržala slzy, aby ich Sasuke nemohol vidieť. Podarilo sa jej to, podarilo. Nemohla tomu skoro uveriť.
Tak predsa len ma má rád. Pomyslela si v duchu. Aspoň trochu...
Sasuke schoval svoju katanu a strčil si ruky do vreciek. Sebaisto sa usmial, ako za starých čias a nenútene sa pobral za Sakurou.
„Takže môžeme ísť?“ spýtal sa.
„Jasné!“ prikývla rýchlo a ešte stále v eufórii sa spolu pobrali do Konohy.

Celou cestou už spolu viac neprevraveli ani len slovo. Obidvaja boli uzamknutý vo svojich vlastných myšlienkach a spomienkach.

Keď sa dostali konečne ku Konohe, Sasuke sa ľahko pousmial. „Už som tu nebol veľmi dávno.“
„Ale si tu,“ povedala Sakura potichu, „vrátil si sa opäť domov.“
Sasuke sa na ňu prekvapene pozrel. Nebol si ani len istý, či to naozaj počul.
„Poďme!“ povedali po chvíli obaja.
Sasuke sa nenápadne obzeral dookola a sledoval všetkých, ktorých stretli.
„Musíme ísť za Tsunade.“ Povedala Sakura a sledovala pritom Sasukeho tvár. Je tak krásny. pomyslela si. Zdá sa mi ešte krajší ako predtým.
Sasuke sa na ňu pozrel a prikývol. „Myslím že by to bol dobrý nápad.“ Teda v prípade, že ma hneď neuväznia. pomyslel si sarkasticky.
Kráčali pomaly a Sakura si nahnevane uvedomila, že veľmi veľa dievčat sa za nimi obzerá.
To je len tým, že je tu teraz niekým novým. povedala si v duchu a zadržala príval hnevu.
Sasuke si dotieravé pohľady nevšímal, očami blúdil po tvárach a sledoval, či náhodou nespozná niekoho známeho. No cesta ubehla bez nečakaných stretnutí. Keď zastali pred dverami Tsunadinej kancelárie, Sakura znervóznela.
Sasuke sa tváril nezaujato a potichu zaklopal na dvere.
„Vstúpte!“ ozvala sa zvnútra prísny hlas.
Sasuke otvoril dvere a nasledujúci Sakurou, sa postavil pred Tsunadin stôl.
Tá im nevenovala žiaden pohľad, ale nahnevane listovala v hrubom spise.
„Čo otravujete?! Rýchlo to vysypte mám ešte prácu!“
„Tsunade, misia bola splnená.“ povedala Sakura neisto.
Tsunade vzhliadla od papierov a pozrela sa na ňu. Potom pohľad otočila na Sasukeho a bez známky nejakého pocitu si ho premeriavala. Potom opäť sklonila hlavu a na chvíľu nastalo v miestnosti hmatateľné ticho.
„Zavolaj senseia Irichoma Sakura!“
„Dobre.“ prikývla a vybehla z miestnosti.
„Sakura asi nevie, že ma chcete nechať preveriť mám pravdu?“ spýtal sa Sasuke a opäť si strčil ruky do vreciek.
„Nie a ani jej to nemám v pláne povedať. Ona aj s Narutom čakali príliš dlho na tvoj návrat, príliš ti obaja veria.“ Potom ho prevŕtala pohľadom. „No ja ti neverím, dobre viem, že si sa mohol vrátiť len preto, aby si získal, alebo ukradol tajné informácie a potom ich podal Akatsuki.“
Sasuke sa na ňu ďalej díval s nečitateľným výrazom.
„Ja nie som váš nepriateľ.“ pošepol.
Do miestnosti vbehla Sakura spolu s Irichomom v pätách.
„Čo si prajete lady Tsunade?“ spýtal sa s krátkou poklonou.
„Vezmi si na starosti tohto chlapca. No daj si naňho dobrý pozor, pretože je vlastníkom sharinganu.“
Irichomo sa s úžasom zadíval na Sasukeho. „Sharinganu? Tak to mi bude cťou.“ povedal a uklonil sa aj Sasukemu.
Sasuke sa mierne pousmial. Možno to nebude až také ťažké.

Sasuke aj s Irichomom odišli a Sakura ostala sama s Tsunade.
„Lady Tsunade, čo bude Ichiroko robiť so Sasukem?“ spýtala sa so strachom v hlase.
Tsunade sa na ňu láskavo pozrela. „Neboj sa, nič sa mu nestane. Ak je to naozaj váš priateľ, tak sa ku vám vráti. Narutovi radšej nič nehovor. Teda v prípade, že sa už niečo nedozvedel.“ S tým jej pokynula nech odíde.