Sasuke vráť sa 4

Kapitola štvrtá: Nočná obloha

Sasuke sa až do večera prechádzal po Konohe. Navštívil svoje staré, obľúbené miesta a spomínal na zážitky so svojimi priateľmi. Na to, ako ich konečne videl po takej dlhej dobe. Narutové objatie, Sakurin šťastný výraz, že sa naozaj s ňou vráti domov.
Chýbali ste mi priatelia! pousmial sa.
Chvíľu sedel na malom kopčeku a sledoval, ako sa na oblohe objavujú prvé hviezdy. Hustá tma sa prevaľovala všade okolo neho.
Spomenul si na rozhovor so svojim týmom predtým, než sa vybral do Konohy. Črty mu pri spomienkach prudko stvrdli do nahnevanej grimasy.
Nie! pomyslel si. Nesmiem na nich stále myslieť ako na priateľov! Mám misiu, kvôli ktorej tu som! Nie som tu kvôli nim!
Po tomto vnútornom rozhodnutí, sa pobral za svojim cieľom.

Zastal pred jej domom a potlačil jemnú nervozitu, ktorá sa ho zmocňovala. Zľahka zaklopal na dvere a nahodil sebaistý úsmev.
Dvere sa za chvíľu otvorili a zjavila sa v nich Sakura v ľahkom pyžamku.
Sasuke musel opäť bojovať so svojimi pocitmi, no podarilo sa mu ovládnuť svoj výraz a milo sa na ňu usmial.
„Ahoj Sakura.“
Sakura sa naňho vyplašene pozrela a prudká červeň ju obliala, až po končeky vlasov.
„Ahoj Sasuke.“ vydýchla potichu.
Sasuke sa švihácky oprel o dvere, dúfajúc že to bude vyzerať cool. No na jeho prekvapenie, udržať sa v takejto polohe, bolo dosť náročné. No nechcel vyzerať ako hlupák a tak aj napriek tomu, že ho dvere ťahali dnu a rúčka sa mu zabodávala do boku, sa snažil pôsobiť uvoľnene.
„Nechcela by si sa ísť dnes prejsť?“ spýtal sa rýchlo, aby urýchlil jej odchod do domu.
Sakure sa pootvorili ústa a vyjavene sa naňho dívala, akoby jej práve oznámil prevrátene sa zemegule hore nohami.
Sasuke trošku znervóznel. Po prvé preto, lebo nevedel, čo si má o Sakurinej reakcii myslieť. A po druhé, lebo sa zdalo, že dĺžka jeho utrpenia sa ešte viac predĺži.
„Vieš, je veľmi pekne a hviezdy sú krásne vidieť. No je príjemnejšie, si to užívať v dvojici.“ vyhŕkol zo seba rýchlo prvé, čo mu prišlo na myseľ.
Sakura pomaly prikývla.
„Rada pôjdem. Ja len.. musím sa prezliecť. Počkáš ma tu prosím ťa?!“
„Jasné, len už bež.“ usmial sa Sasuke a postrčil ju dnu.

Sakura sa nadšene rozbehla do spálne.
Už sa tak strašne nevie dočkať prechádzky so mnou, že ma až strká dovnútra. pomyslela si nadšene.
V spálni začali do vzduchu lietať rôzne šaty, tričká a sukne, priam svetelnou rýchlosťou. Sakura vyhádzala aspoň polovicu skrine, kým konečne našla niečo, čo sa jej zdalo vhodné na dnešnú príležitosť. Rýchlo sa do toho obliekla, schytila svoju kozmetickú taštičku a hybaj do kúpeľne.

Ako náhle Sasuke zavrel sa Sakurou dvere, vyhrnul si tričko a s bolestivou grimasou si prezeral fialovejúcu modrinu, v tvare kľučky.
„Som to ja ale talent!“ zahromžil potichu a s desivou grimasou si tričko opäť stiahol.

Konečne sa otvorili dvere a Sakura pomaly vyšla von.
Sasuke tam prekvapene stál a sledoval ako neisto k nemu kráča. Mala na sebe nádherné červené šaty na ramienkach. Obrovské čierne mihalnice a ľahko červené pery dodávali jej tvári zvodný výraz.
Sakura k nemu pristúpila a ľahko sa pousmiala.
„Môžeme ísť?“
Sasuke nasucho prehltol, no nedal svoje ohúrenie najavo.
„Sekne ti to.“ pošepol jej do ucha a ponúkol jej rameno.
Sakura ho s neveriacim úsmevom prijala a spolu sa pobrali tmavými a tichými uličkami Konohy.

„Sakura, môžem sa ťa niečo spýtať?“
Prikývla.
„Pýtaj sa, čo len chceš!“
Sasuke v duchu zajasal, zatiaľ to išlo podľa jeho plánov.
Počul som, že si v Anbu.“
Sakura zastala a vydesene sa od neho odtiahla.
„Odkiaľ to vieš?! Nepovedala som o tom ani len Narutovi!“
Sasuke k nej opatrne pristúpil.
„Keď som bol mimo Konohy, tak som sa o teba trochu zaujímal. Dokonca viem aj o tom, že ste s Narutom spolu krátko chodili.“ povedal ospravedlňujúco.
„Chcel som vedieť, ako sa máš a čo robíš.“ dodal po chvíli keď videl, že sa ešte stále tvári nedôverčivo.
Natiahol k nej ruku a ona ju po chvíli váhania prijala.
„Neveríš mi?“ spýtal sa Sasuke so smutným výrazom.
„Ja... nie, tak to nie je.“ zašepkala potichu. „No nemal o tom nikto vedieť. Malo to byť tajomstvo. Lady Tsunade mi zakázala o tom povedať každému.“
„Ale ja nie som každý. Okrem toho o tom už viem.“ povedal Sasuke láskavo.
Sakura sa naňho žiarivo usmiala a položila si hlavu na jeho plece.

Prechádzali sa spolu po celej Konohe. Sasuke sa jej nenápadne vypytoval na jej prácu v Anbu. Na misie, na ktorých bola a na tie, ktoré sa ešte len plánujú a pripravujú.
No Sakura začala byť z jeho neprestajného prívalu otázok nervózna.
Sasuke s ňou preto zamieril na svoj obľúbený kopec. Obaja si sadli na vrchol a sledovali tmavú oblohu.
Pokojné ticho prerušil až Sasukeho hlas.
„Vidíš tie jagavé hviezdy v tej temnote?“ spýtal sa zabudnúc na to, že už päť minút sa obaja na ne bez prestania dívali.
„Vždy, keď sa dívam na nočnú oblohu, tak si predstavujem, že asi tak nejako vyzerá aj moja duša: Je čierna ako tma, s jagavými svetielkami, ktoré z nej robia niečo cennejšie.“
Pozrel sa na ňu vôbec netušiac, že ani len okrajovo nepochopila, čo tým myslel.
Sakura sa mu zahľadela do očí, ju trápilo niečo iné.
„Vieš, trochu ma trápi jedna vec. Prečo si ma tak vypočúval ohľadne mojej práce v Anbu?“ zahľadela sa naňho skúmavým pohľadom.
Sakra a čo teraz!? premýšľal Sasuke a očami sledoval Sakurin výraz.

Sakura mala chuť sa nakopať do zadku. Netušila, prečo mu to všetko povedala, no uvedomila si, že to asi nebol jeden z jej najlepších nápadov.
Z ničoho nič sa Sasuke začal k nej nebezpečne nakláňať. V prvej chvíli sa zľakla či nedostal nejaký kŕč, alebo niečo podobné. No keď si obkročmo sadol cez jej nohy, tak túto myšlienku rýchlo zavrhla.
Díval sa jej do očí a na tvári cítil jej zrýchlený dych. V očiach mala strach, no aj vzrušenie, ktoré mu v srdci zažalo silný oheň.
Pomaly sa k nej nakláňal viac a viac, až sa ich pery spojili. Zľahka ju bozkával a rukou jej hladkal líce.
Po chvíľke sa od nej pomaly odtiahol a usmial sa tajomným úsmevom. Sakura prekvapene sedela a ešte stále mala zavreté oči. Vychutnávala si túto lahodnú chuť v ústach a ukladala si tento zážitok hlboko do pamäti.
Keď oči konečne otvorila, Sasuke už stál na nohách s nečitateľným výrazom na tvári.
Sakura vstala a prišla k nemu, on jej ponúkol rameno a spolu sa pobrali naspäť.
„Je čas ísť spať Červienka, zajtra máme spolu tréning s Kakashim. Mali by sme sa teda poriadne vyspať.“ povedal neutrálnym tónom.
Sakura len ticho prikývla.

Keď zastali pred jej domom, Sakura prudko znervóznela.
Mám ho pozvať dnu? Mám ho pobozkať, alebo objať? premýšľala v duchu a upierala neprítomný pohľad na dvere.
Sasuke ju otočil k sebe a zľahka sa k nej naklonil. Sakura zavrela oči, čakajúc na dotyk jeho pier.
No namiesto toho, začula len tichý šepot a pocítila na krku jeho horúci dych.
„Uvidíme sa zajtra Červienka. No hlavne nikomu nehovor o dnešnom večere! Ostane to len naším tajomstvom. Dobrú noc...“
Po týchto tichých slovách zmizol.

No nebol ďaleko, sledoval ju zo strechy vysoko nad ňou. Dúfal, že mu jeho plán vyšiel a jeho bozk ju omráčil natoľko, že tomu ostatnému nebude venovať príliš veľkú pozornosť.
Hlavne, aby nepovedala nič o mojich otázkach Tsunade! pomyslel si v duchu.
Keď Sakura zmizla vo vnútri, sám sa pobral domov.
Premýšľal o tom, k akému prudkému rozhodnutiu ho prinútili okolnosti. No sám si dobre uvedomil, že ten bozk naňho mal väčší vplyv, než by čakal...