Deidarove prvoaprílske žartíky 3.

3. Lov na netopiere xD

Prišiel pri vchod vedúci do podzemných katakómb. Nebol veľmi prekvapený, pretože dvere boli zamknuté a ovešané reťazami. Deidarovi nikdy nerobili problém zamknuté či zatarasené dvere. Vždy ich nechal vybuchnúť. Tentoraz mu stačilo len vyhodiť s pántov. V rukách vyformoval malinké kúsky ílu. Popritláčal ich okolo kľučky, pántov a reťazovín. Keď bol hotový, poodstúpil si odo dverí a nechal slabým výbuchom vypadnúť s pántov. Dvere z reťazami spadli na zem. Prikročil k nim a odsunul ich nabok.

Deidara vstúpil dnu. Bola tam pomerne tma. Svetlo, ktoré vnikalo z vchodu osvetlovalo niektoré kúty miestnosti, v ktorej sa nachádzal. Oproti nemu boli vidieť tri osvetlené chodby. Vedel, kam všetky tri chodby vedú. Chodba zľava bola slepá. Zvyšné dve chodby sa navzájom na seba napájali. Dalo sa v nich ľahko stratiť, pretože boli vystavané na princípe labyrintu. Bývalý majiteľ a ex-člen Akatsuki, Orochimaru, dal vybudovať tie chodby pod zámienkou ukryť v nich tajný vchod do sídla, mučiareň a labák na jeho pokusy. Po jeho odchode celé sídlo podľahlo zmenám a prerábaniu až na toto miesto.

Len čo vstúpil do strednej chodby dostal mierny strach. V chodbe bolo chladno a pôsobila strašidelne. Po jej stenách viselo mnoho starých roztrhaných plachiet, ktoré slabý vánok rozhýbaval. Deidara sa mierne bál, tie staré roztrhané a vlniace sa plachty po stenách mu pripomenuli Hidanove príbehy. Neznášal ich a to doslovne. Boli to príbehy o duchoch a hlavne upíroch. Často krát mu vyprával po nociach tie najhoršie príbehy o krvilačných upíroch a hladujúcich duchoch, s ktorých Deidara bol vystrašený natoľko, že skoro pustil do gatí či prebdel celú noc, pretože ho Hidan postrašil že si po neho prídu.
Spomínanie ho natoľko vyviedlo z obzoru, že si ani nevšimol malého tvora, ktorý sa mu vozil už dobrú dobu na hlave. Bol to drobný netopier, ktorý sa mu zamotával viac a viac do jeho blonďavých vlasov. Len čo ucítil tvora mykajúceho sa v jeho vlasoch spanikáril, a to ho donútilo oči natočiť na strop. Celý strop bol samí netopier visiaci dole hlavou. Hromada netopierov na strope sa cerila na Deidaru. Vyzeralo to akoby na neho chceli každú chvíľu zaútočiť a vycicať mu krv. Nevedel čo má robiť a hlavne stým, čo mal zamotané vo vlasoch. Z krikom sa rozutekal a snažil sa netopiera rukami vytiahnuť z jeho strapatého hniezda na hlave. No to však bolo omnoho horšie než sa zdalo. Asi polovica netopierov zo stropu sa splašila a odletela smerom, ktorým utekal. Deidarovi sa podarilo vymotať netopiera z vlasov , avšak musel sa vyhýbať húfu čiernych malých okrídlencov, no to sa mu do vlasov zamotali rovno dva. Snažil sa ich najprv z kľudom vymotať, ale len čo sa rukou dotkol jedného s netopierov, dostal poriadny záhryz do ruky a od bolesti začal kričať na plné pľúca. To však netušil, že jeho krik v podzemí presne pod sídlom začujú aj ostatný.
Konan sa zdesila pri predstave, že je to rev niektorej mŕtvej duši shinobiho, ktorého zabili. Tobi bol natoľko vystrašený, že sa radšej skryl pod stôl a zakryl si uši. Hidan si zmyslel, že Jashin-sama sa mu snaží prihovoriť. Kakuzu, Kisame, Zetsu a Itachi sa k tomu radšej nevyjadrovali. Jediný Sasori si spomenul na Deidaru, že sa isto hral z ílom a pri jej zlej manipulácií isto vybuchol. Ale zato Pein schytával nervy. Musel preplesknúť Konan aby prestala tárať nezmysli o mŕtvych a všetkým nakázal zavrieť sa do izieb, pokiaľ to celé divadlo neskončí.