Deidarove prvoaprílske žartíky 2.

Vedel si ich všetkých predstaviť. Hlavne Konan s jej krásnymi modrými vlasmi natretými cestom na koláče, mravcami doštípaného Hidana, dočmáraného Šéfa a vrieskajúceho Tobiho utekajúceho pred netopiermi. Deidarovi bolo s toho na smiech. Musel si už dávať pozor, aby ho niekto nezačul smiať sa.
Smiech ho prechádzal. Musel sa sústrediť na jeho plán a myslieť na všetko, čo potrebuje. Centrofixku mal. Chýbali mu ostatné veci, a hlavne mu robilo problém cesto na koláče. Netušil, ako sa pripravuje cesto, a to vôbec nie s akých prísad. Spomenul si, že dnes večer Konan pečie čokoládové koláčiky. Zamýšľal ju nenápadne pozorovať pri príprave cesta.
Do večera chcel mať všetký veci nachystané na jeho žartíky. Prípravu cesta na koláče si nechal až na koniec a rozhodol sa začať zháňať netopiere. Tie za chvíľu začali byť pre Deidaru malým problémom. Nenapadalo ho žiadne miesto, kde by ich cez deň mohol zohnať. Uvažoval o všetkých miestach v sídle. Nakoniec dospel k rozhodnutiu, že by sa mohli nachádzať v katakombách po sídlom. S toho miesta mával vždy zimomriavky. V katakombách bola pomerne tma a jeho Šéf ich využíval na mučenie zajatcov. Nič iné mu nezostávalo na výber ako sa tam isť pozrieť.

Postavil sa zo stoličky za stolom a prikráčal ku dverám. Vyšiel z izby, porozhliadol sa, či niekto nieje na chodbe. Na chodbe nikto nebol. Potichu vykročil po úzkej chodbe napájajúcej sa na ďalšiu, ktorá viedla smerom k dverám vedúcim von zo sídla. Za chvíľu už stál oproti dverám.. Nenápadne ich otvoril, vyšiel von a kráčal smerom za sídlo. Sídlo bolo obklopené lesom. Deidara sa obzeral po okolí. Zazdalo sa mu, že niekoho zazrel v diaľke pred sebou. Boli to dve osoby v akatsuki plášťoch. Ako kráčal smerom k nim, spozoroval na chrbte jednej z osôb kosu. Hneď ho napadlo, že to isto bude Kakuzu s Hidanom. Snažil sa prejsť okolo nich nenápadne. To sa mu však nepodarilo, pretože si ho obaja všimli.
,,Hej Kakuzu! Neni to náhodou naša blondínka?" Zavtipkoval Hidan a ukázal na Deidaru prstom.
,,Hmm..je." Odpovedal Kakuzu a pozrel sa na prichádzajúceho Deidaru.
Deidara začul ich rozhovor. Neznášal tie sprosté Hidanove reči. Vždy sa ho pokúšal vytočiť do nervov, ale Deidara sa nedal ním provokovať. Nikdy si ho moc nevšímal a nepočúval jeho prblblé keci, no teraz ho začal riadne štvať.
,,Nebolo by zlé, keby sa dal trocha do krátka ostrihať." Povedal Hidan so smiechom a hladil si jednu s čepelí na jeho kose.
,,To by už nebola s neho dlhovlasá blondínka." Uchechtil sa Kakuzu.
,,Nie som dievča vy deb*li!!...A ostrihať sa v žiadnom prípade nedám!" Rozkričal sa nahnevaný Deidara, ktorého Hidanove slová riadne naštvali.
,,Alé no tak blondínečka...nerozčuluj sa." Provokoval Hidan.
Kakuzu sa radšej nezapájal do hádky. Nemal náladu sa s nimi hádať. Obaja mu pripadali ako puberťáci.
,,Hidan! Ty hlupák! Pokým nechceš byť roztrhaný po okolí, tak ma neprovokuj!" Deidara bol už celý rozzúrený. Hidanove reči ho viac a viac provokovali.
,,Škoda, že nemáš na sebe šaty, blondínečka. Vyzerala by si sexi."
,,Hidan prestaň!" Okríkol Hidana Kakuzu, keď uvidel pohyby Deidarových rúk. Ale to už bolo neskoro. Deidara v ruke sformoval guľôčku z ílu a hodil ju po Hidanovi. Ozvalo sa len hlasité ,,Katsu!" a silný výbuch. Kakuzu stihol pred výbuchom uskočiť o niečo ďalej, no Hidan to šťastie nemal. Výbuch ho odhodil o dvadsať metrov ďalej aj s kosu.
Prach po výbuchu upadol. Hidan sa postavil zo zeme. Všimol si, že má pravú ruku od ramena odtrhnutú. Tá ležala pár metrov od neho na zemi. Celý zúril a nadával ako pohan. Kakuzu s Deidarom sa pozerali na Hidana bez pravej ruky.
,,Vravel som, že ma nemáš provokovať." Prehovoril Deidara.
,,Kur*a!!! Ten tvoj po*eb*ný íl mi urval ruku!..."
,,Kakuzu! A ty načo čakáš?...Poď sem a okamžite mi zaši tu urvanú ruku, nech toho basta*da zaškrtím oboma rukami!"
Kakuzu necekol ani slova. Zodvihol zo zeme Hidanovu ruku a išiel mu ju zašiť späť. Zatial čo Kakuzu zašíval Hidanovi späť jeho ruku, Deidara nenápadne a potichu odkráčal preč za sídlo.