Narutov návrat I. - chuuninská skúška 31. (špeciál)

„Chcel by som to vidieť,“ povzdychol si Kotetsu.
„Aj ja. Škoda, že tam nemôžeme byť. Po tom čo predviedol na chuuninskej skúške som nestretol obyvateľa Konohy, ktorý by pri tom nechcel byť.“
„Súboj trhlého Naruta a piesočného Kazekage ako jouninská skúška, kto by nechcel byť medzi tými šťastlivcami čo to uvidia? Ah, vitajte Asuma-kun, Kurenai-san,“ pozdravil Kotetsu.
„Aká bola misia?“ pridal sa Izumo.
„Ľahká, už sa tešíme na Sumamara, tak sa zatiaľ majte,“ odbila ich stručne černovláska.
„Hmmm, divné, obyčajne sa tu zastavia na kus reči.“
„To bude ich synom, zmenil ich a my sme kvôli nemu prišli o tú trošku zaujímavého času keď sme s nimi pokecali. Tak znovu sedieť a umierať od nudy,“ zafrflal a s nevôľou sa posadil na stoličku.
„Byť tak pri tom zápase,“ zadúfal znova.

„Počul si?“ šepol Asuma.
„Hai, majster Sasori,“ prikývla Kurenai.
„Dobrý plán, Itachi,“ pochválil neprítomného kolegu, „Tí dvaja sa najprv unavia navzájom a keďže ide o uzavretý boj, tak tam nebude ani veľa zbytočných prekážok. Čo ty na to Deidara?“
„Je dobrý,“ odpovedal s nevôľou a zaťatými zubami, čo na ženinej tvári vyzeralo nezvyčajne. Sasori si všimol pohľady okoloidúcich.
„Nezabúdaj, že si v prevleku,“ upozornil.
„Dokonalý ako vždy,“ vzdal poklonu zmenil výraz tváre, „Ako ste vedeli, že využijeme ich telá?“
„Ak stretnem ľudí zo skrytej dediny kam sa chcem dostať nepozorovane, tak tu príležitosť neprehliadnem.“
„Chápem, ako vstupenka zadarmo.“

„Myslím, že už by radi začali,“ poznamenal s úsmevom.
„Tak dobre,“ podvolila sa a vášnivo ho pobozkala, „Veľa šťastia.“
„Ďakujem,“ blondiak sa otočil a svoje kroky nasmeroval do stredu arény, kde naňho už čakali Gaara a Shikamaru.
„Môžeme začať.“ Zvyšný dvaja shinobi prikývli.
„Jouninská skúška sa môže začať,“ oficiálne oznámil mladý génius. Ako som si myslel. Aj po vyhlásení výsledkov chuuninskej skúšky tu všetci ostali. Nemôžu nám to uľahčiť, čo? „Dnes sa proti sebe postavia Naruto Uzumaki, usilujúci o titul Jounin a Gaara-sama, piesočný Kazekage.“ Takmer opustené tribúny ovládli búrlivé ovácie. Neznášam tieto formality. Pomyslel si otrávene.
„Pripravený?“ opýtal sa ešte posledný ráz. Súperi sa pozreli na seba a prikývli. Nara sa poobzeral po tribúne a aj napriek malému množstvu divákov bolo cítiť napätie a nedočkavosť. Diváci uprene sledovali čo sa bude diať, Shikamaru si všimol, že niektorí ani nemrkali aby o to neprišli.
„Môžete začať,“ pokynul k dvojici a odskočil.
Naruto neváhal ani chvíľku, telo reagovalo na nacvičené pohyby a mozog neprotestoval.
„Kage bunshin no jutsu!“ len čo to dopovedal zdvihol sa oblak dymu a z neho ihneď vyskočil blondiak so svojou technikou v ruke. Modrá žiara, v tvare podobnom guli, naberala na intenzite, čím bližšie ku svojmu protivníkovi, tým pevnejšie tvary nadobúdala. Červenovlasý mladík stál nepohnute a sledoval situáciu pred sebou. Zátka na nádobe na jeho chrbte sa rozsypala, jej zrnká zaujali miesto v mori piesku, ktorý sa valil zo svojho dobrovoľného väzenia.
„Rasengan!“ zreval Uzumaki. Obe techniky sa stretli. Ani jedného z nich to nezaujímalo, výsledok tohto stretu obaja vedeli už na začiatku útoku. To čo Kazekageho zaujalo bol úsmev na blondiakovej tvári predtým ako mu jeho vlastný piesok zakryl výhľad. Neváhal, vedel ako nevypočitateľný je jeho súper. Odkryl kúsok svojej piesočnej obrany, len toľko aby cezeň videl čo sa deje na druhej strane.
„Oodama rasengan!“
Arénou otriasol mohutný výbuch. Divákov prv ožiaril záblesk modrého svetla a hneď po ňom sedadlá zasypal piesok. Menšie čiastočky poletovali vzduchom a zakrývali výhľad.
„Čo to bolo?“ prekvapene žmurkal Ebisu.
„Slabšia verzia upraveného rasenganu,“ nevzrušene oznámil Jiraiya.
„S-slabšia verzia?“ preglgol. Všetci zúčastnení sedeli v jednej lóži. Tento fakt nenechal na pokoji ani jedného z účastníkov chuuninskej skúšky, všetci mali ústa dokorán.
„Áno,“ usmial sa Sannin.
„Takže existuje aj silnejšie?“ ozval sa Kakashi s nefalšovanou nádejou v hlase. Žabí pustovník prikývol.
„Nemyslíte tým...?“
„Áno, dokončil ju, ale pochybujem, že ju v tomto súboji použije.“ Všetci teraz hľadeli do arény či niečo nezbadajú. Iba zainteresovaný rozmýšľali akú asi môže mať finálnu podobu technika, ktorú nedokázal dokončiť ani samotný yondaime Hokage.
„Vidím ho!“ skríkla Matsuri, „Ja som vedela, že Gaara-sama tak ľahko neprehrá,“ oznamovala spokojne.
„Čo?“ blondíne sa od prekvapenia rozšírili zreničky.
„Čo sa deje Tema-?“ snažil sa niečo dozvedieť jej brat, ale v tom to zbadal aj on.
„Kankurou-sensei, čo sa stalo?“ vyzvedali jeho žiaci. Prašný mrak ešte úplne neopadol a tak bola situácia na bojisku pre niektorých stále neznáma. Všetci okrem Temari a Kankuroua sa tvárili rovnako nechápavo, dokonca aj tí čo už videli výsledok útoku.
„On... on tým útokom zničil...,“ stále ohromená neverila tomu čo sa stalo, „Saikyou Zettai Bogyo, Shukaku no Tate,“ vydýchla.
„Čo je na tom také zvláštne?“ nechápavo sa opýtal Konohamaru.
„Doteraz sa to nepodarilo nikomu. Nikomu ani pri spojených útokoch. Gaara-sama cibril svoju ultimátnu obranu roky aby ju dostal do tejto podoby,“ ohromene vysvetlila jeho žiačka.
„Toto bol náš súper na skúške?“ zhrozil sa Saite. Som rád, že to nepoužil proti mne.

„Tak čo, už si zisťoval koľko ťa vyjde moja permanentka?“ opýtal sa Uzumaki. Stál na kraji kráteru a úsmev mu zdobil tvár.
„Ja som myslel, že podmienkou je tvoja výhra,“ zmätene reagoval súper.
„Veď to tak aj je,“ potvrdil mu blondiak sebavedomo.
„Tak prečo by som sa mal starať o nejakú administratívu, keď to za mňa budeš robiť ty?“ Tvár prezrádzala, že to myslí celkom vážne. Naruto bol sebavedomý, ale to čo predviedol Gaara bola istota, nevedel ako reagovať.
To sú mamuti, oni tu stávku zobrali vážne a paradoxne to robí ich súboj zaujímavejším, ale ja si musím dávať pozor. Stál, rovnako ako súperi, na okraji kráteru a hľadel na výsledok prvého stretu ich techník.
„Sabaku Sousou“ definitívne rozhodol Kazekage. Kým si to Naruto všimol nohy mal prichytené pieskom a okolo neho sa zo zeme vo víre dvíhali ďalšie a ďalšie zrnká, ktoré nenachádzali koniec. Onedlho už hnedá víriaca masa čakala na jediný pokyn od jej tvorcu. Gaara mal roztvorenú dlaň namierenú na svojho súpera, neváhal a pomalým pohybom ju uzatváral.

„Myslíš, že ho tým zabije?“ spýtal sa s obavami Kisame.
„Uvidíme,“ odpovedal mu partner.
„Ty sa oňho bojíš?“ zaškeril sa Deidara.
„Tak ste predsa len došli. Až sa pustíme do súboja s Jinchuuriki, tak sa postarajte o zvyšok,“ reagoval vlastník Sharinganu. Kisame sa usmial aby tak podporil partnerovu stratégiu.
„Vieš, Deidara, ak by jeden z nich zomrel, tak nám to dosť sťaží náš plán získať všetkých Jinchuuriki,“ poučoval ho vlastník Samehady.
„Čo je to za kráter?“ vyzvedal Sasori. Nevšímal si ich vzájomné podpichovanie. Sústredil sa na svoju misiu a neúmyselne, tak zastavil svojho parťáka v odpovedi.
„To je z ich súboja,“ informoval ho Uchiha.
„Ktorý z nich?“ položil ďalšiu otázku.
„Kyuubi,“ oznámil chladne.
„Takže ten čo nie je zahrabaný v dune je Shukaku,“ konštatoval bábkar, na čo mu Itachi prikývol.
„Vyzerá to na zaujímavý súboj monštier,“ začal to sledovať aj blondiak, „Ako si ich rozdelíme?“

Gaara zovrel dlaň. Prekvapivo však nepocítil žiadny tlak obvykle sprevádzajúci mrzačiaceho protivníka. Shunshin. Uvedomil si ako unikol jeho technike. Rozhliadol sa po aréne. Naruto meditoval pár metrov vpravo od miesta kde bol obkolesený ničiacou technikou. Červenovlasý mladík sa už chystal zaútočiť, keď v tom Uzumaki otvoril oči. Na tvári sa mu zjavil víťazoslávny úsmev a v tom: „Puf!“ zmizol.
Kazekage odrazu pocítil zníženie teploty, nebolo to nič mimoriadne, ale v púšti si človek začne všímať aj rozdiel teploty medzi dusným, suchým prostredím a tieňom. Okolie stmavlo. Otočil hlavu k slnku. Jeho žiara ho nútila privierať oči, no vďaka svojmu životu v púšti a neustálymi bojmi v nej si na takéto situácie aspoň čiastočne zvykol. Zo vzduchu naňho hľadeli žabie oči obtiahnuté červenou, to však nebolo všetko. Naruto tvoril pečate, čo si našťastie všimol aj Gaara. Nemal čas uhnúť, všetku svoju myseľ zamestnal sústredením sa na okolitú pôdu. Rozpažil ruky a otvorenými dlaňami otočenými nahor ich dvíhal. Reakcia nerastu na seba nenechala dlho čakať, zrnka sa spájali a dvíhali. Blondiak vo vzduchu neváhal a spravil salto.
„Suna kataire sayama!“ Kazekage dokončil svoju obranu. Skrížil ruky nad hlavou akoby sa bránil a nad ním sa vytvorila kopula podopieraná štvormi masivnými stĺpmi.
„Fuuton: Kamitsuchi!“ Uzumaki využil salto a dopadom, využivajúc pätu, zasiahol protivníkov štít. Vzduch sa zachvel a na okamih ukázal útočné jutsu. Nadobudlo tvar kladiva a Narutova noha sa stala jeho údernou silou. Arénou zaznel mohutný tupý úder, Kazekagemu sa podlomili kolená a spolu so stĺpmi podopierajúcimi piesočnú dunu sa zaryl pár centimetrov do zeme.

„A ohľadom nášho súboja,“ začal Uzumaki.
„Budeme sa šetriť aby nám ešte ostala sila proti Akatsuki,“ rozhodne dopovedal Gaara.
„Presne.“
„Myslím, že to v pláne vytvorí dieru,“ poznamenal Shikamaru. Všetci v miestnosti naňho hľadeli s nechápavým pohľadom. „Ak by ste sa šetrili,“ pustil sa do vysvetlenia, „Akatsuki by si to mohli všimnúť. Predsa už s niekoľkými Jinchuuriki bojovali, vedia čo dokážu.“
„Má pravdu,“ podporila ho Hinata.
„Tak čo máme robiť?“ úzkosť mu sťahovala hrdlo, na toto nepomyslel, „Ak do toho pôjdeme naplno, tak nás potom rýchlo porazia.“
„Presne,“ konštatoval Nara.
„Čo, 'presne'?“
„Bojujte naplno nech si nič nevšimnú.“
„Ale-“ namietal Uzumaki, ale nevedel čo má na to povedať.
Kazekage sledoval kam diskusia smeruje, ale nepáčilo sa mu to. Logicky je predsa neprijateľné aby sa tak oslabili, keď o útoku vedia.
„Nechajte to na nás. My sa o nich postaráme,“ oznámila čiernovláska. Shikamaru ju podporil úsmevom.

Tak dobre, nebudem sa držať späť. Rozhodol sa piesočný kage. Dunový štít sa rozsypal a vytvoril guľôčky veľkosti kukučích vajíčok. Okamžite pokynul rukou a časť z nich sa zúrivo rútila na súpera. Blondiakova reakcia však bola rovnako rýchla.
„Kage bunshin no jutsu!“ vyvolal klona, ktorý ho odhodil nabok, sám bol však zasiahnutý a so slabým puknutím zmizol. Piesočné strely si aj naďalej prebíjali cestu nech narazili na akúkoľvek prekážku. Ani stena arény – rokmi overená súbojmi a mnohými údermi - pre nich nebola súper, prenikli ňou bez akéhokoľvek zastavenia či spomalenia. To však nebolo všetko, druhy útok nasledoval ihneď po prvom. Gaara si tvoril ďalšie a ďalšie piesočné projektily, ktoré neúprosne, podľa pokynov, napádali jeho protivníka. Naruto sa objavoval a mizol medzi smrtiacimi strelami. Bolo zrejme, že pri tom využíva svoju techniku preblesknutia.
„Shunshin no jutsu,“ vyslovil poslednýkrát a potom to ustalo. Obaja si hľadeli do očí očividne unavený, neplánovali sa však vzdať tak ľahko a nečakali kým ten druhý spraví prvý krok. Kazekage už to mal premyslené, jeho pohľad zablúdil do hľadiska, kde ho zachytili obaja jeho súrodenci. Pochopili. Sabaku no Gaara sa otočil späť k Narutovi.
„Našiel som tvoju slabinu,“ naznačil ústami.
Čo? Uzumaki to nechápal a súper mu na to nedal ani čas, zaútočil.
„Suna Yadama no Shi!“ všetky projektily rozptýlene okolo neho vystrelili na všetky strany. Naruto sa pousmial.
„Toto na mňa stačiť nebude.“ Shunshin no jutsu. Zopakoval znova. Skôr ako ho stihla technika zasiahnuť zmizol v inej dimenzii. To bola chvíľa na ktorú červenovlasý shinobi čakal.
„Hijutsu: Suna no hando!“ vďaka Bijuu, ktorého mal v sebe na túto techniku nepotreboval pečate, proste dvihol pravú ruku a jej verná podoba vo zväčšenej piesočnej forme vyrazila. Posunul pravú nohu dozadu, zohol kolená a udrel piesočnou technikou za seba. Tam sa zjavil jeho protivník, nestihol nijak reagovať a tak ho úder zasiahol naplno.

„Je čas,“ rozhodol Itachi. Neplánoval to tak rýchlo, ale Kazekageho všesmerový útok im nedal inú možnosť. Ak by mu len uhli aj tak by ich zaregistrovali. Ani jeden člen na nič nečakal a pustili sa do svojich úloh.

Naruto letel vzduchom, no nezastavila ho stena arény, do cesty sa mu postavila neviditeľná prekážka do ktorej s tupým úderom narazil. Náraz bol taký silný až sa na chvíľu ukázala bariéra, ktorú vytvorili členovia Akatsuki. Jej priehľadne modrá farba patrila vodnému živlu. Z miesta stretu s technikou sa šírili vlny naznačujúce zmiernenie dopadu na stenu. Jeho telo sa bezvládne zosunulo na zem.
„Čo... to?“ nechápal. Po tom nečakanom údere videl rozmazane a telo ho nechcelo poslúchať, necítil však žiadnu bolesť. Netrvalo však dlho a telo privyknuté na zranenia a rýchle zotavovanie sa, postupne pomohlo zaostriť zrak a ovládnuť telo. Keď však videl v akej situácii sa nachádza, bolestivo zastonal. Kým sa mu zrak vracal, rozoznával Itachiho, ktorý rovnako ako Gaara stál v bariére. Neviditeľnú bariéru tvorili Kisame, nejaký blondiak a čudné nízke stvorenie rozostavený do trojuholníka okolo nich a rovnako ako každému bránila dostať sa cez ňu, či už dnu alebo von, chránila bariéra aj svojich tvorcov. Zrak mu okamžite zamieril za bariéru. Shikamaru práve vychádzal s Kankurom z jeho bábky, ktorá ich zrejme ochránila pred všesmerovým pieskom, rovnako tak Temari ochránila ľudí na tribúne. Poznal to podľa toho, že si skladala svoj veľký vejár, ktorý nosila stále so sebou. Zrejme vetrom odvrátila smer projektilov. Všimol si aj to, že okrem nich neohrozovali Akatsuki nikoho, upokojil sa. Stále cítil ako mu telom preteká prírodná chakra, to bolo dobré, stále bol v Sage móde, preto necítil bolesť.
„Zaujímavé,“ ozval sa Kisame, „Zdá sa, že o našom útoku vedeli, vôbec sa netvária prekvapene,“ úkosom pozrel na Deidaru, ktorý sa už chcel ohradiť.
„Viem, že po mne idete. Bola to len otázka času kedy sa zjavíte,“ odpovedal Uzumaki. Gaara bol ticho, sledoval situáciu a snažil sa nájsť spôsob ako s nimi bojovať na otvorenom priestranstve, kde by mal viac možností. Deidara však jeho pohľad zaregistroval.
„Niekto sa nám pokúša utiecť,“ pousmial sa nad tým.
„Jediná cesta odtiaľ je poraziť ma,“ oznámil Uchiha chladne a nespúšťal oči z Naruta.
„Hej! Takto sme sa nedohodli! Shukaku je môj,“ rozkrikoval sa blondiak, ale ani jeden z jeho kolegov mu nevenoval pozornosť.

„Kto to je?“ opýtal sa niekto spomedzi študentov. Temari zložila vejár, čím poskytla výhľad na situáciu v aréne.
„Tak kto to je...?“
„Ticho!“ okríkla ho Matsuri. Vedela, že na toto nie je čas, všimla si totiž ako je každý okrem nich napnutý, dokonca aj tím z Konohy. Jediný čo sa tvárili nechápavo boli oni, to mohlo znamenať len čosi hrozné.
„Ebisu postaraj sa o nich,“ pokynula Tsunade potichu. Prikývol a poslúchol rozkaz. Pomaly a opatrne sa k nim pobral aby ich inštruoval čo majú robiť.
„Itachi Uchiha!“ zavolala naň. Vtedy im to došlo, všetci už vedeli kto to je, ani v Sune nebol jediný človek, ktorý by nepoznal históriu Uchiha klanu, hranice Konohy ju nezadržali, „Vzdaj sa! Vzdaj sa a pri tvojom súde to budeme brať ako poľahčujúcu okolnosť,“ ponúkla mu.
„Čo ty na to Itachi-san?“ zaškeril sa jeho partner, „Znie to férovo,“ zaironizoval.
„Takže si sa za tie roky, odkedy sme sa videli naposledy, predsalen niečo naučil,“ konštatoval Uchiha svojim chladným hlasom. Návrh Hokage nebral vôbec na vedomie. Naruto sa vyhýbal pohľadu do jeho očí. Šlo to len ťažko, ale ak nechcel skončiť v genjutsu, tak mu nič iné neostávalo.

„Koľkí budete?“ opýtal sa, keď stáli na čistinke.
„Dvaja. Ja a Kisame,“ odpovedal mu Itachi.

Tá spomienka ako by mu rezala vnútro. Klamal mi?
„Sabaku Kyuu,“ zaznelo z Kazekageho úst. Okolo jeho jediného súpera sa začal rýchlo ovíjať piesok. Itachi sa nebránil, nestihol. Netrvalo dlho a technika dosiahla svoj cieľ. Z piesočnej rakvy začalo na viacerých miestach presakovať krv.
„Rasengan!“ bolo počuť krátko pred výbuchom spojeným s touto technikou. Mieril však vedľa Gaarovej techniky, na miesto kde sa objavil Itachi. Niečo však bolo inak. Výbuch nadobudol iba polovicu svojej obvyklej explózie, pomaly ustala akoby čas zastavil, potom sa technika zo začiatku nepatrne, ale postupne rýchlejšie vracala do pôvodnej formy až nadobudla svoju zvyčajnú veľkosť pri vytvorení. Rasengan sčernel a rovnako ako zvyšok Itachiho tela sa zmenil na čierne vrany.
Kedy? Obidvom Jinchuuriki prebleskla tá istá otázka hlavou.

„Celkom účinné kombo,“ pochválil uznanlivo Sasori, „Využiť vodnú bariéru zároveň ako zrkadlový odraz zmiešaný s Itachiho chakrou. Takto si ich za chvíľu odnesieme,“ obdivoval dokonalosť pasce.
„To som tu prišiel len kvôli bariére?“ hneval sa Deidara.
„S tým nerátajte!“ skríkla Hokage. Spolu s ostatnými stáli rozostavený okolo a pokúšali sa ňou, neúspešne preniknúť.
„Keď už máme chvíľku času môžem sa opýtať ako dlho ste sledovali svoj cieľ?“ úprimne sa zaujímal konverzačným tónom bábkar.
„Itachi-san nenecháva nič na náhodu, už to bude pár otravných rokov,“ mrzuto odpovedal Kisame.
„Rokov?“ šokovane zareagoval Shikamaru.

...Myslím, že ma sledoval dlhšie, zrejme o mne dostával informácie celé roky...

„Kakashi-san!,“ upozornil ho, „Musíme konať rýchlo.“ Volaný prikývol a zložil ruky do pečate.
„Čo chcete robiť?“ zaujímal sa blondiak pobavene, „Toto je dokonalá-“
„Puf!“ Hatakeho klon zmizol. Postaral sa o predanie informácii a súradníc.
„Raikiri!“ názov techniky zanikol v štebote tisícich vtákov. Tvorca vyskočil zo zeme rovnako ako jeho ninja psy, oba narušili tok chakry shinobi uväznených v genjutsu. Mnoho malých na pohľad nestabilných bleskov zasiahlo svoj cieľ. Deidara nemal šancu, bariéra sa zrušila. Nadišla šanca na ktorú každý čakal.
„Čože?“ prekvapivo reagoval bielovlasý jounin. Telo, ktoré zasiahol sa zmenilo na íl a rozpadlo sa.
„Hovoril som, že Shukaku je môj!“ Kazekageho v tej chvíli obklopovali biele vážky. „Katsu!“ Ílový hmyz najbližšie k svojmu tvorcovi zareagovala najrýchlejšie a naštartovala okamžitú reťazovú reakciu. Naruto sledoval tento útok s hrôzou v očiach. Vyzeralo to akoby sa Gaaru snažil chrániť neznámy ohnivý vták svojimi mohutnými krídlami, pod ktoré sa snažil ho ukryť. Lenže to nebol žiadny lietajúci tvor a nesnažil sa ho chrániť. Deidara sa so svojim ďalším výtvorom spustil na obloha nižšie aby si vychutnal svoj útok.
„Umenie je výbuch!“ poznamenal so širokým úsmevom.
„To nemôže...“ zhrozila sa Hinata, „Byakugan!“ aktivovala svoje doujutsu aby sa presvedčila čo sa stalo. Zarazila sa, zbadala pohyb za sebou. Obrovskou rýchlosťou sa k nej čosi blížilo, niečo veľké. Tesne ju to minulo, rozvialo jej vlasy a letelo ďalej za svojim cieľom. Ruka z piesku chňapla po ílovej sove. Jej tvorca stačil uskočiť, zatiaľčo Gaarova technika rozdrobovala jeho dielo. Čiernovlasá dievčina pozrela smerom k nedávnemu výbuchu aby skontrolovala, čo sa stalo. Dym ustupoval a jej sa poskytol pohľad na piesočnú guľu s otvorom cez ktorý hľadel vodca dediny ukrytej v piesku.
„Nepodceňuj Kazekageho,“ upozornila Temari aj keď na nej bolo tiež vidno, že sa jej uľavilo, „Jeho si berieme my,“ oznámila a spoločne s Kankurom sa vrhli na pomoc bratovi.