manga_preview
Boruto TBV 07

Rajuuho príbeh 2.séria 3.časť

Slnko zapadalo a armáda sa približovala k táboru ich nepriateľov. Prechádzali obrovským lesom. Rajuu zastal a zavelil:
„Tu sa rozídeme. Každý vie, kam má ísť, že?“
„Pravdaže!“ odpovedali mu.
„Rozchod!“ Rajuu zdvihol ruku.
Ninjovia sa rozbehli do všetkých strán. Rajuu zostal so San Jinom a bežali ďalej. Večer o desiatej dorazili k táboru. V tom čase už Hinigami spali. Všetci boli na svojich miestach a čakali na znamenie. Rajuu vystrelil do vzduchu svetlicu a začal sa útok. Ninjovia hodili bomby s uspávacím plynom k strážam. Tí s na ne s prekvapením pozreli, no v tej chvíli zaspali. Potom ninjovia hodili výbušné kunaie do stanov. Tie začali horieť. Ako Rajuu očakával, zo stanov s revom vyšli vyplašení Hinigami. Rajuu sa škodoradostne usmial a ninjovia s mečmi sa rozbehli na Hinigamov. Začali do nich sekať. Najprv sa Hinigami nebránili, no potom sa začali spamätávať a aj oni vytiahli svoje zbrane. Boli to dýky, kopije, meče, budzogáne a mnoho ďalších zbraní. Členovia San Jinu si všimli, že Hinigamov bolo dosť málo. Bolo ich približne sto. No aj napriek prevahe, ninjovia mali čo robiť, aby prežili. Hinigami boli naozaj silní. Bojovali hodiny, až do skorého rána.
Rajuu na konci bitky bojoval v lese. Tam ho zahnali traja Hinigami. Zahnali ho k veľkému kameňu. S divokým pohľadom v očiach sa k nemu približovali. Rajuu chvíľku rozmýšlal, potom vyskočil na ich hlavu a skočil na zem za nimi. Oni sa k nemu otočili a obkľúčili ho. Rajuu vytiahol obidva meče a trikrát sa otočil okolo svojej osi s vystrčenými rukami. Všetci Hinigami boli mŕtvi. Rajuu sa rozhliadol a keď nevidel žiadnych nepriateľov, bežal naspäť k táboru. Tábor bol úplne spustošený a všetci Hinigami mŕtvi. Ale aj strata ninjov bola dosť veľká. Keď Rajuu dorazil do tábora, jeden so San Jinu k nemu pribehol.
„Všimol si si to?“ opýtal sa.
„Čo ako?“
„Včera večer sme vypočítali, že má byť dvesto Hinigamov. No teraz tu bola iba asi stovka tých monštier.“
„Áno, to som si všimol aj ja. Neviem, čo to má znamenať. Možno sme to zle vypočítali.“
„Nie. To určite nie. Niečo tu nesedí,“ povedal bojovník so zamyslenou tvárou.
Rajuu sa okolo seba zase rozhliadol a uvidel jeden stan. Bol čierny, takže patril Hinigamom. Rajuu žmúril ešte viac. Uvidel blížiaceho sa človeka. Videli ho aj ostatní. Jeden ninja k nemu hodil aj kunai. Rajuu zreval:
„Neútočte!“
Ten kunai však ten človek odrazil – asi mečom – a odletel od neho.
Človek sa blížil a bol čoraz bližšie. Rozoznali na ňom biele vlasy a čierne oblečenie, ktoré pozostávalo z viacerých vrstiev. Jednotlivé vrstvy viali vo vetre. Na boku mal dva meče. Ako sa približoval, Rajuu rozoznal, že sú to Kusanagi. Jeho pochybnosti rástli. Už tušil, kto to je, ale nechcel si to priznať. Ninja zo San Jinu – volal sa Hikubo – sa dotkol Rajuuho pleca. Stisol ho.
„Rajuu, toto je........“ začal, ale nedopovedal.
Rajuu pozeral na blížiacu sa osobu vyvalenými a vyľakanými očami. To nemôže byť Tezou!!!
No bol to on. Bol to Tezou. Keď dorazil k armáde, zahľadel sa na Rajuuho. Povedal:
„Hm. Dávno sme sa nevideli. Rajuu.“
„Tezou!“ zašepkal Rajuu. „Čo sa to s tebou stalo?“
„So mnou? Nič. Ale s vaším kráľom sa čoskoro niečo stane.“
„A...ako to myslíš?“
„Druhá polovica armády pod vedením Gazora išla zabiť kráľa.“
„Tak potom to už chápem. My sme bojovali iba s polovicou armády. Preto ich je tak málo. Ale to znamená, že ty si velil tejto polovici armáde?“
„Presne tak,“ povedal Tezou a usmial sa.
„Ale prečo? Prečo si nás zradil?“ zakričal Rajuu a udrel Tezoua do tváre.
„To si nemal,“ povedal Tezou a udrel Rajuuho.
Rajuu sa vrhol na Tezoua a začal ho udierať. Tezou takisto. Bili sa a ostatní sa len tak prizerali. Boli zhrození.

Medzitým druhá polovica armády dorazila do mesta. Gazor zavelil:
„Útok!“
Hinigami sa rozbehli po celom meste a ničili všetko, čo im prišlo do cesty. Sora sa práve vtedy prechádzala po trhu. Dvaja Hinigami skočili pred ňu. Sora zhíkla.
„Preboha!“
Jeden Hinigami sa uškŕňajúc ozval:
„Neboj sa. Smrť bude rýchla.“
„Ak vôbec nejaká bude,“ odvetila Sora, vyskočila a kopla jedného Hinigami.
Potom päsťou buchla druhého do tváre. Zobrala si ich meče a bodla ich nimi.
V kráľovskom hrade bolo tiež rušno. Keď sa kráľ Weshi dozvedel, čo sa stalo, ihneď zavolal zvyšok armády – päťdesiat bojovníkov – a nariadil im, aby len hádzali kunaie z terás.
Mesto už po niekoľkých minútach vyzeralo hrozne. Domy boli zničené, na uliciach bol počuť krik a plač. Bola tu ale jedna odvážna bojovníčka. Sora. Zabíjala všetkých Hinigamov, čo jej skrížili cestu. Keď si to Weshi všimol, nariadil Bizovi, aby za ňou bežal a zavolal ju späť.
„Musíme všetkých zachrániť, kým sa nevráti armáda,“ vravel.
Bizo bežal do mesta. Behal po uliciach a hľadal Soru. Z hradu ju videl na námestí, ale odvtedy už zmenila svoju pozíciu. Bizo dorazil až k obchodu so zbraňami. Tam uvidel Soru, no rýchlo sa zvrtol a ukryl sa za sudy, ktoré boli za ním. Ulicou totiž prebehli piati Hinigami. Keď zmizli z dohľadu, Bizo vyliezol spoza sudov. Pozrel sa na Soru. Bojovala s jedným Hinigamom. Mečmi zablokovala jeho úder a začali sa pretláčať. Nakoniec tam pribehol Bizo, skočil na Hinigamiho a začal ho dusiť. Hinigami sa ale bránil. Zapichol meč Bizovi do stehna. Ten ale pokračoval v dusení a Hinigamiho úspešne zadusil. Keď Hinigami spadol na zem, Sora sa vrhla k Bizovi.
„Bizo, si v poriadku?“
„Áno,“ odvetil zadychčane Bizo.
„Čo tu hľadáš?“
„Kráľ mi nakázal, aby som ťa priviedol do hradu.“
„Ale...“
„Trvá na tom.“
„No dobre.“
Obaja vstali a Bizo sa oprel o Sorine rameno. Odtackali sa do hradu. Keď došli do hradu, narazili na kráľa, ako beží po chodbe od jednej terasy do druhej. Zbadal ich a povedal:
„Dobrá práca, Bizo. Sora, zavolaj lekára, nech ošetrí Biza a potom choď bojovať na terasu, ako ostatní.“
„Rozumiem!“ povedala Sora a odviedla Biza do liečebnej miestnosti.
„Yurimo, kde si? Yurimo!“ kričal kráľ a hľadal najrýchlejšieho bežca, čo býval v hrade.
Bol to taktiež kuchár. Yurimo pribehol. Práve niesol debnu s výbušnými kunaimi.
„Zahoď to! Potrebujem, aby si bežal za našou armádou a povedal im, aby sa čo najrýchlejšie vrátili. Sú niekde v Jotorjánskom lese. Tam sme totiž lokalizovali tábor Hinigamov. Tak bež!“
„Áno, pane!“ povedal Yurimo a rozbehol sa.

V strede spustošeného tábora Hinigamov stál Tezou a pri ňom ležal na zemi Rajuu. Tezou s vážnou tvárou povedal:
„Nemáš proti mne šancu. Si oslabený z boja.“
Zrazu sa ozval výkrik:
„Ty zradca!“
Bol to Hikubo. Hodil do Tezoua kunai. Hodil ho takou presnosťou, že Tezouovi pristál pod srdcom. Tezou sa naňho zhrozene pozrel, padol na kolená a potom spadol úplne.
„Je mŕtvy?“ spýtal sa jeden ninja.
„Nie,“ odpovedal mu Hikubo.
„Zviažte ho. Ideme,“ povedal Rajuu a zdvihol sa zo zeme.
„Nie je ti nič?“ opýtal sa Hikubo.
„Nie je to hlúpa otázka po boji sa armádou Hinigamov?“ povedal Rajuu a zasmial sa.
„Ale nie. Nemám žiadne vážnejšie zranenia.“
Hikubo sa usmial. Začali kráčať naspäť do mesta. To ale ešte netušili, aká pohroma postihla ich mesto.

Keď už Hinigami v meste všetko zničili, zamerali sa na hrad. Zoskupili sa v jednej uličke a urobili miesto pre Gazora. Ten povedal:
„Na čo čakáte? Zničte ten ich prekliaty hrad! Nech ho tu už nevidím!“
„Áno!“
Hinigami sa s bojovým pokrikom pustili na hrad. Gazor zostal stáť na mieste. Zreval:
„Toto mesto bude do zajtra moje! Ha – ha – ha – ha!“

Poznámky: 

Gazor sa vrhá na nechránené mesto! Uchráni ho kráľ Weshi? Alebo padne?

0