Rajuuho príbeh 2.séria 4.časť

Armáda kráčala v Jotorjánskom lese, vyčerpaná od ťažkého boja. Zrazu niečo uvideli. Bol to Yurimo.
„Konečene...som vás...našiel. Napadali mesto,“ zadychčane koktal.
„Kto?“ opýtal sa Hikubo.
„Hi..ni..gami,“ dopovedal Yurimo a odpadol.
„Juno, priveď ho do hradu. My ostatní pobežíme. Len by nás zdržiaval.“
Začali behať a robili si len malé prestávky, aby nedopadli, ako Yirumo.

Medzitým sa v hrade zoskupili, všetci, ktorí prežili. Hádzali do Hinigamov kunaie, kamene, bomby a všetko, čo im prišlo pod ruky. A nerobili to nadarmo, lebo počet Hinigamov klesol. No aj tak ich bolo dosť, aby zničili jednu z troch veží na hrade. Zničili aj bránu a vtrhli do hradu. Päťdesiat bojovníkov, Sora a kráľ zišli z terás a bojovali s Hinigamami. Aj sa im darilo ich držať späť, no iba asi pol hodinu. Potom Hinigami znova nabrali silu, prestávali podceňovať svojich súperov a začali bojovať so svojou plnou silou. Prebojovali sa cez nich a z ninjov zostali len dvaja – Sora a Weshi. Tí začali behať za Hinigamami, ktorí postupovali čoraz ďalej do hradu, ale zastavil ich hrubý hlas. Gazor.
„Kam sa chystáte?“ spýtal sa s úškrnom.
Sora a Weshi naňho nenávistne pozerali. Gazor vytiahol dva čierne meče, skrížil ich a vyzval svojich protivníkov.
„No poďte!“
Sora sa už pohla, no Weshi ju zastavil.
„Pozor, Sora. Je silnejší, ako sa na prvý pohľad zdá.“
„Nemôže byť až taký silný, aby som sa nevedela ubrániť.“
S týmito slovami sa Sora rozbehla s mečom v ruke. Gazor sa len usmial a namieril mečom na Soru. Zdvihol sa obrovský vietor, Sora odletela dozadu a tvrdo dopadla na zem.
„Ako to..?“
„Ovládam všetky prírodné elementy. Jednoducho nemáš proti mne šancu,“ vysvetlil Gazor.
„Predvediem sa. Dobre?“
Zastrčil meče do pošiev a zdvihol ruky. Spoza neho sa zdvihla obrovská vlna. Namierila si to priamo na Soru a Weshiho. Obrovskou silou do nich narazila. Potom zo zeme vyšli hrubé korene, obtočili sa okolo nich a zdvihli ich do vzduchu.
„A teraz to ukončíme.“
Na koreňoch sa objavil plameň. Rástol, až kým nedorazil k Sore a ku kráľovi.
„Je koniec,“ pomysleli si obaja. No nebol. Zozadu sa prirútil Rajuu a odrezal korene. San Jin chytil Gazora. Pribehli aj ostatní z armády.
„Choďte zabíjať Hinigamov,“ rozkázal im Rajuu.
Potom sa postavil pred Gazora s mečom namiereným na jeho krk.
„Tu končíš,“ povedal.
Gazor odpovedal:
„To si nemyslím.“
Spoza neho zase vyšli korene a leteli do Rajuuho. Rajuu sa uhol, vyskočil na korene a bežal na nich ku Gazorovi. Na koreňoch zase vznikol plameň a popálil Rajuuho nohy.
„Au!“ Rajuu spadol na zem.
Gazor použil vietor a všetci San Jinovia okolo neho odleteli. Gazor išiel k Rajuuovi s mečmi v rukách. Rajuu vstal a tiež vytiahol svoj meč. Začali šermovať. Vždy, keď meče do seba narazili, bol počuť cingot. Obaja si mierili na srdce. Weshi sledoval ich boj. Vedľa neho ležala Sora v bezvedomí. Rajuu zablokoval oboje Gazorove meče, kopol doňho a Gazor odletel dozadu. Ruku mal stále na svojej maske.
„Takže si chráni masku. Určite je veľmi vzácna. Rajuu, útoč na jeho tvár!“ zakričal Weshi.
Rajuu prikývol. Medzitým sa naňho hnal Gazor. Ich meče sa znova skrížili. Rajuu odskočil dozadu a zreval:
„48 úderov!“
Začal sekať do Gazora. On všetky údery vybránil, okrem posledného. Ten zasiahol jeho bok. Gazor sa zakolísal. Rajuu sa chopil šance a bodol svoj meč do Gazorovej masky.
Gazor sa chvíľu zvíjal na zemi. Potom vstal, maska mu začala praskať a nakoniec sa rozpadla. Odhalila sa skutočná Gazorova tvár. Bola bledá a mal modré oči.
„Ty! Kvôli tebe som stratil schopnosť ovládať prírodné elementy! Tá maska sa dedila z generácie na generáciu po celé stáročia. Môj praotec ju získal od jednej čarodejnice. Bola to vzácnejšie, ako si vieš predstaviť! Zaplatíš za to, že si ju rozbil!“ takto sa Rajuuovi vyhrážal Gazor.
No Rajuu nečakal. Vrhol sa na Gazora a zase začali šermovať. Potom Raju vyskočil na stenu a hodil jednu bombu smerom ku Gazorovi. Okolo Gazora sa objavil hustý dym. Spoza dymu vyletel Rajuu a zakričal:
„48 úderov!“
Gazor sa ale zohol a úspešne sa vyhol všetkým úderom. Potom udrel Rajuuho do brucha. Ten odletel. Gazor sa ozval:
„Používaš podobný útok, ako Tezou.“
„Ty ho poznáš?“
„Áno, dokonca som ho so svojou maskou aj zhypnotizoval a teraz bojuje za nás. Ale asi je už mŕtvy, keď si tu ty. Mal sa totiž postarať o vás. Prečo, poznáš ho?“
„Takže si to bol ty. Ale keď je maska rozbitá...“

Tezou, zamotaný v reťaziach sa prebral. Ležal na zemi v hradnej záhrade. Obzrel sa.
„Čo to..? Prečo som tu? Preboha čo je to s hradom?“

„Áno, keby žil, teraz by už bol zase dobrý,“ vysvetlil Gazor.
„On stále žije!“ odvetil Rajuu.“
„Čože???“

„Musím sa rýchlo vymotať!“
Tezou so svojou silou spretrhal reťaze. Vyskočil na nohy a bežal do hradu.

Rajuu sťažka vstal a začal behať okolo Gazora, pričom naňho hádzal kunaie. Gazor sa všetkým vyhol.
„To je všetko, čo vieš?“ vysmieval sa mu.
Vtom pribehol kráľ a začal sekať do Gazora. Rajuu sa usmial a tiež sa pripojil. Gazor všetky útoky vybránil. Pri boji kričal:
„Dvaja proti jednému? To nie je fér!“
Zozadu pribehol Tezou a bodol do Gazora svoj meč. Nanešťastie minul srdce. Gazor sa prekvapene obzrel a Rajuu vykríkol:
„Tezou!“
Gazor sa vytrhol z meča, odskočil a hodil do ninjov bomby. Tieto ale neboli plynové. Boli výbušné. A urobili dosť veľký výbuch. Rajuu, ako keby sa nič nestalo, bežal ku Gazorovi. Tak silno po ňom sekol, že sa Gazorovi rozbil meč. Rajuu hneď nato bodol do Gazorovho srdca ten svoj. Bolo po Gazorovi. Rajuu vykríkol:
„Rýchlo, musíme pomôcť ostatným!“
Začal behať do hradu, ale zastavil ho práve prichádzajúci Hikubo. Za ním šla celá armáda. Hikubo pokojne povedal:
„Rozprášili sme ich. Nezostal nikto.“
Zrazu sa Tezou vrhol k Rajuuovi s mečom v ruke a vpichol ho do niekoho. Rajuu sa obzrel a videl, že to bol jeden Hinigami.
„Tak, až teraz je po nich,“ povedal.
„Tezou!“ vykríkol Hikubo. „Čo tu robíš?“
Tezou mu odpovedal:
„Neboj sa. Už nie som proti vám. Vieš, raz, keď som sa prechádzal pri Hinjinskej rieke, napadli ma Hinigami. Bolo ich veľmi veľa, takže som proti nim nemal šancu. Spútali ma a vtedy som sa stretol po prvý raz s Gazorom. Zhypnotizoval ma a všetko som zabudol. Pamätal som si len vaše mená. Potom mi narozprával nejaké blbosti o tom, že ako som sa pripojil k nim, a ako si ma chcel údajne zabiť, Rajuu.“
„Aha. Teraz to už chápem.“
Vtedy sa prebrala Sora. Keď uvidela Tezoua, zhíkla, no hneď sa usmiala.
„Kde si bol?“
„Rajuu ti všetko povie. Ale až neskôr. Teraz sa musíme tešiť z víťazstva.“
„Presne tak,“ prikyvoval Weshi, „premohli sme našich doteraz najsilnejších nepriateľov a ubránili krajinu.“
Deň nato sa začali oslavy a opravy. Murári mali čo robiť. Prakticky znova postavili celé mesto. To im ale nevadilo, pretože vždy mysleli na víťazstvo. Rajuu to zase dokázal.