Rajuuho príbeh 2.séria 2.časť

Neďaleko lesa sa Rajuu s armádou utáboril. Rozložili si sivé stany. Dokonca aj ich veliteľ – Rajuu - mal sivý stan. Bol iba väčší, než stan ostatných. Tu, na čistinke prenocovali. Noc bola teplá, vo vzduchu sa hmýrili komáre. Na druhý deň ráno sa všetci zhromaždili vo veliteľskom stane. Rajuu prehovoril:
„Polohu našich nepriateľov poznáme. Ale o ich obrane netušíme nič. Preto som sa rozhodol, že hneď po tomto zhromaždení pôjdem s našimi elitnými bojovníkmi – skupinou San Jin – do ich úkrytu a zistíme, ako sú umiestnené stany a stráže. Dovtedy, kým sa nevrátim, bude môj zástupca Sagashi,“ Rajuu ukázal na vysokého a svalnatého muža. Ten sa usmial. Rajuu pokračoval:
„Všetky otázky a problémy nasmerujte k nemu. Sagashi..“ Rajuu ukázal rukami vedľa seba a Sagashi podišiel k nemu.
„Odteraz si veliteľ ty,“ povedal Rajuu.
„Vážim si tvoju dôveru, Rajuu a sľubujem, že povediem armádu bez problémov, až kým sa nevrátiš,“ povedal Sagashi a usmial sa.
„Tak, je čas vydať sa na cestu.“
Ľudia sa rozišli a Rajuu so San Jinom opustili tábor. V San Jine boli desiati a každý mal u seba Kusanagi, šurikeny, bomby a kunaie. Bežali k úkrytu Hinigamov celý deň. Večer došli k vypálenej dedine. Z rozbitých domov ešte stúpal dym. Ulice boli prázdne. Iba jedna mačka cez ňu prebehla.
„To je hrozné,“ povedal jeden ninja s odporom.
„To je viac, než hrozné. Kto to podľa vás bol?“ spýtal sa druhý.
„Nepochybne Hinigami.“
„Až taká je ich sila?!“
„Áno a možno ešte väčšia.“
Všetci mali strach.
„Hlavne sa nepoddávajte strachu. Keď sa mu poddáte, nevyhráme,“ ubezpečoval ich Rajuu, hoci aj on sa bál.
Stavajú sa najsilnejšiemu nepriateľovi, aký kedy existoval. No museli ísť ďalej. Opustili vyplienenú dedinu a išli ďalej.
„Nechápem,“ ozval sa jeden z nich „Hinigami sídlia až ďalej. Prečo prišli sem a vyplienili dedinu a šli naspäť?“
„Hinigami sú už len pol kilometrov odtiaľto. Dedinčania ich asi napadli, Hinigami ich zabili a potom prišli vyplieniť dedinu,“ odvetil mu sivovlasý bojovník.
„Správne,“ povedal Rajuu.
„Pozrite,“ zašepkal jeden z nich a ukázal prstom pred seba.
Ostatní sa tam pozreli a uvideli čierne stany. Tábor Hinigamov. Bežali k najbližšiemu kríku a prikrčili za zaň.
„Sledujte umiestnenie stráží. Už sa ukladajú na spánok,“ Rajuu vypočítal, že bolo desať hodín večer.
Dvaja strážcovia stáli na každej svetovej strane. Spolu boli ôsmi. Ninjovia si všímali aj to, čo majú u seba. Kopiju a hrubý meč. Oči mali vždy na stopkách. Rajuu spočítal počet stanov. Stanov bolo spolu päťdesiat. Stany boli také veľké, že sa do nich zmestili asi štyria bojovníci. Hinigamov bolo teda dvesto. Tieto informácie si ninjovia písali na pergamen. Keď už mali všetko zistené, plazili sa naspäť. Zrazu začal fúkať silný vietor a Rajuuovi vyfúklo pergamen z vrecka.
„To nie!“
Vietor ho fúkal priamo k táboru. Jeden strážca si to nanešťastie všimol. Začal sa k nej blížiť. Kopiju mal vystrčenú dopredu.
„Neviete tie informácie naspamäť?“ spýtal sa Rajuu spoločníkov.
Oni odpovedali, že nie.
„Tak potom musíme pergamen získať späť
Rajuu uprene pozeral na Hinigama, ktorý sa blížil k pergamenu. Potom Rajuu vytiahol z vrecka dýku a zahnal sa na bojovníka. Ten sa naňho pozrel, no už bol prebodnutý. Z posledných síl zakričal:
„Votrelci!“
Rajuu z neho vytiahol dýku, zdvihol pergamen a zavolal na San Jin:
„Za mnou!“
Tí vyskočili na nohy a pribehli k nemu. Rajuu hodil dve bomby na zem, z ktorých potom vyšiel dym. Hinigami nič nevideli. Ninjovia vyskočili na strom a skákali po konároch naspäť do svojho tábora. Po stromoch išli preto, aby Hinigami nemohli sledovať ich stopy. Akcia sa skončila úspešne.
Keď sa vrátili späť, hneď vošli do veliteľského stanu. Rajuu vystrel na veľký stôl mapu a pred seba umiestnil pergamen s informáciami.
„Zavolajte kapitánov,“ rozkázal.
Sluhovia sa ihneď rozbehli a o päť minút boli už všetci zhromaždení. Kým sa schádzali, Rajuu a San Jin vymýšľali stratégiu.
„Takže,“ začal Rajuu.
„Zaútočíme v noci, lebo vtedy spia. Prichystáme im príjemné prekvapenie. Keďže zo všetkých strán sú stráže, skryjeme sa v okolitom lese a hodíme im plynové bomby, z ktorých zaspia. Každý ich hodí z inej strany. Potom do stanov hodíme výbušné kunaie. Keď už budú všetci Hinigami na nohách a budú poplašení, vtrhneme tam a zabijeme ich. Rozumiete?“
„Áno!“ zakričali všetci zborovo.
Keď Rajuu videl nadšenie na tvárach svojich mužov, potešil sa.
„A ešte niečo,“ zdvihol ruku a tým ich utíšil.
„Nabrúste si meče. Zajtra v noci vyrážame.“

Medzitým v tábore Hinigamov:
Hinigami sa tiež zoskupili v čiernom veliteľskom stane. Ich veliteľ, najvyšší z nich, Gazor prehovoril:
„Ako iste viete, naši nepriatelia konečne nazbierali odvahu a postavili sa proti nám,“ Gazor mal veľmi hlboký hlas a bol oblečený celý v čiernom. Nebolo mu vidieť ani tvár. Nikdy mu ho nikto nevidel. Nikto nevedel, čo je zač. Vedeli iba, že je extrémne silný.
Gazor pokračoval:
„No my im tu odvahu hneď zrušíme! Nastal čas obsadiť krajinu. Vymyslel som veľmi dobrý plán.“
Bol spln. V tábore ninjov vládlo ticho. Jediný zvuk vychádzal zo stanu San Jinu. Všetci si totiž brúsili svoje meče a dýky. Rajuu sedel na kopci a pozoroval hviezdy. Vedľa neho bol zapichnutý jeho meč. Zajtra povedie svoju armádu do rozhodujúcej bitky pre svoju krajinu.

Kráľ Weshi a Sora v meste hľadeli na tie isté hviezdy. Oni ale netušili, že za dvadsaťštyri hodín za začne bitka, ktorá rozhodne o ich ďalšom osude. Oni len vedeli, že sa to blíži.

V tábore Hinigamov bola však úplne iná atmosféra. Hinigami sa zabávali, opíjali sa a spievali si. Oni si už boli istí, že vyhrajú. Ale odkiaľ majú tú istotu?

Keď slnko znova vyšlo na oblohu, osvietilo tisícky ninjov pripravujúcich sa na cestu, Hinigamov ležiacich na tráve v hlbokom spánku pri vyhasnutých ohniskách, hrad, v ňom sediaceho kráľa a ľudí s obavami na tvárach.
K Rajuuovi pribehol hnedovlasý mladík a zadychčane oznámil:
„Sú tu všetci.“
Rajuu sa zadíval na ninjov a povedal:
„V tom prípade môžeme ísť.“