Rajuuho príbeh 10.časť

Nagasashi – šéf banditov - vybránil oboje Tezouove meče. Po tomto úvodnom údere začal naozajstný súboj. Sekali do seba a Rajuu obdivoval, ako tí dvaja ovládajú svoj meč. Rajuu zhíkol. Nagasashi totiž zasiahol Tezoua do tváre. Tezoua to nezastavilo. Udieral ďalej. Nagasashi bol šikovnejší, udrel Tezoua a on odletel dozadu. Tezou pomocou meča vstal a obrovskou rýchlosťou – takou, že si to Nagasashi ani nevšimol – sa k nemu rozbehol a odrezal mu drevenú ruku, ktorá s tupým buchnutím spadla na zem.
„To si nemal!“ zreval Nagasashi a kopol Tezoua do brucha.
Keď Tezou spadol, Nagasashi zdvihol meč a už sa ho chystal prebodnúť. Ešte predtým povedal:
„Tak keď si ma naštval, tak ťa teda zabijem.“
„Nieee!“ zakričal Rajuu a rozbehol sa k Nagasashimu. Tezou chytil Nagasashimu ruku, ale on svoj meč vyhodil z ruky a – síce netrafil srdce – trafil Tezouove plece. Tezou zakričal a zvalil sa na zem.
„Skončil som.“ pomyslel si a pustil Nagasashimu ruku.
Ale už sa k nemu hnal Rajuu. Nagasashi zdvihol svoj meč zo zeme, ten sa skrížil s Rajuuovím a Rajuu letel dozadu. Počas letu zastrčil meč do pošvy a vybral z vrecka dve dymové bombičky. Hodil ich smerom k Nagasashimu. Z bombičiek vyšlo veľké množstvo dymu a Nagasashi nič nevidel. Medzitým sa Rajuu skryl. Dym ešte nezmizol, Rajuu zobral Tezoua preč do inej chodby, vrátil sa a hodil k Nagasashimu výbušný kunai. Potom ďalší. Okolo Nagasashiho boli v kruhu výbušné kunaie. Dym zmizol, no s ním aj Nagasashi. Rajuu bol veľmi prekvapený.
„Kde to zmizol?“
„Myslíš, že som hlúpy?“ ozvalo sa spoza neho. „Myslíš, že som nevidel, ako hádžeš tie kunaie?“
V tej chvíli kunaie vybuchli. Rajuu sa otočil a uvidel za sebou Nagasashiho.
„Utiekol som hneď, ako si hodil prvý kunai. Síce som ho nevidel, ale počul som, ako sviští vzduchom. Teraz vidíš, aký si neskúsený. Dúfam, že to vidí aj Tezou, keď nadáva na kráľa.“
Schmatol Rajuuho za vlasy a odhodil ho dozadu. Potom k nemu pribehol a trikrát ho udrel do tváre. Pritom si mrmlal:
„Nadáva na kráľa a púšťa teba do boja.“
Medzitým na bojisku:
Nevyzeralo to dobre. Banditi boli v presile a vyhrávali. Sora vykríkla:
„Nevzdávajte sa! Už sme privolali kráľovskú armádu! Posila je na ceste! Vydržte!“
Vtedy k nej pribehol bandita. Všimla si ho a senbonom mu prerezala krk.
Rajuu sa zdvihol zo zeme.
„Ale no tak. Nemám chuť ťa zabiť.“ povedal s falošným úsmevom Nagasashi.
„Ale ja áno!“ vykríkol Rajuu.
Rozbehol sa k nemu a začali šermovať.
„48 úderov!“ zakričal Rajuu a začal sekať.
Nagasashi všetky údery vybránil. Potom povedal:
„Viem 50 techník bránenia. Nemáš proti mne šancu. Nevieš ma ani zasiahnuť! Ha - ha- ha - ha!“ zasmial sa.
Vyzeral ako šialenec. Rajuu naňho s odporom pozeral.
„Tak čo? Už ti došli sily?“ zakričal Nagasashi a stále sa pritom smial.
„A tebe?“ ozvalo sa zozadu a jedno Kusanagi preletelo cez Nagasashiho hruď.
Bol to Tezou. Už sa zotavil. Podišiel k Nagasashimu, vytiahol svoj meč a povedal:
„Hmm. Ty ale vydržíš dosť veľa.“
„Myslíte si, že ma porazíte?! Mýlite sa! Ja získam trón!“ zvrieskol a utiekol.
„Rajuu, za ním!“
Rajuu a Tezou bežali za ním. Čoskoro ho dobehli. Nagasashi na nich nenávistne pozrel. Tezou a Rajuu naraz zakričali:
„Hakuten no sho!“
Spojili svoj útok, aby porazili svojho nepriateľa. Ich posledný sek bol obrovský. Taký obrovský, že zadunela kamenná budova. Sídlo ich bývalých nepriateľov. Nagasashi sa bezvládne zvalil na zem.
„Máme to. Teraz sa poď pozrieť, ako to vyzerá vonku.“ povedal Tezou.
Práve vtedy dorazila kráľovská armáda. Bol tam aj kráľ Weshi. Vytiahol svoju červenú Katanu a s odbojnou skupinou a armádou rozprášil banditov. Všetci bojovali. Dokonca aj Hotaru. Dvoma kuchynskými nožmi zabíjala banditov. Na Soru, ktorá mala už len jednu ihlu sa rútil posledný bandita. Dobre namiereným hodom trafila jeho hlavu a bolo po ňom. Všetci sa obzerali, či ešte niekde nenájdu banditov, no nikde ich nevideli. Zazreli Tezoua a Rajuuho kráčajúcich k nim. Dovtípili sa, že Nagasashiho porazili a začali víťazoslávne kričať. Dokonca aj kráľ. Rajuu a Tezou sa usmievali unaveným úsmevom. Pristúpil k nim kráľ, oblečený v zlatej tunike.
„Ďakujem.“ povedal.
Na viac sa nezmohol, lebo bol tiež unavený. Keď zavolali posilu, bežal sem so svojou armádou tak rýchlo, ako len vedel. K Rajuuovi pribehla Sora a povedala:
„Si presne taký silný, ako tvoj otec. Som na teba pyšná.“
Po tomto boji sa jaskyňa v ktorej bývali, vyprázdnila. Všetci bojovníci si postavili vlastný dom. Tezou a Sora postavili ten svoj vedľa seba. Rajuu mal konečne po dlhom čase zase rodinu. Hotaru bola slúžka u Tezoua. Za ich domom sa týčili hory a pred ich domom stál kráľovský hrad. Mohli tam zavítať, kedy chceli. Z kráľa Weshiho sa stal vynikajúci kráľ.
O šesť rokov sa Rajuu stal veliteľom armády. Bojoval v mnohých bitkách a vždy vyhral. Raz sa vrátil k jaskyni.
„Páchateľ sa vracia na miesto činu.“ započul zozadu.
Bol to Tezou.
„Vieš, chcem si pripomenúť miesto, kde som sa stal bojovníkom.“ odpovedal mu Rajuu.
„Bojovník si už bol. Tu si sa stal len hrdinom.“
„Keď myslíš.“
„Ja to viem.“
Rajuu sa usmial. Vždy sníval o tom, že prekoná Tezoua, najväčšieho bojovníka v krajine, ale na to, že sa stane hrdinom, ktorý zachráni krajinu pred zánikom, nikdy ani nepomyslel.