Rajuuho príbeh 9.časť

Po troch dňoch Rajuu stál na útese, ktorý stál na konci jaskyne a uprene hľadel na more. Jemný vánok mu rozcuchával vlasy.
„Aha, takže tu si.“ ozval sa spoza neho čísi hlas.
Obzrel sa a uvidel Soru.
„Mama! Ty už vieš chodiť?“
„Áno, už som v poriadku. A ako sa máš ty?“
„Dobre, ďakujem.“
Sora podišla k nemu a zahľadeli sa na more. Chvíľu mlčky stáli, potom sa Sora ozvala:
„Chcela by som sa ti ospravedlniť za to, že som sa o teba nestarala. Vieš, potom, čo zabili tvojho otca, prenasledovali ma.“
„Prečo?“
„Vedeli, že patrím do tejto skupiny a dali si záležať, aby ma zabili, veď som veľmi dobrá bojovníčka. Pre toto zabili aj Gekoua. Ich hlavnými terčmi je Tezou, ja a ty. Najlepší bojovníci z tejto skupiny. Vedia, že len my im môžeme prekaziť ich plány. “
Rajuu si všimol krásne fialové vlasy vejúce vo vetre. V pozadí šumelo more. Rajuu po prvý krát od odchodu z domu pocítil teplo domova. Bol to príjemný pocit.
„Myslíš, že to objavia?“ spýtal sa Rajuu s obavami.
„Čo?“
„Ich sídlo.“
„Verím, že áno. Musia.“
„Áno, to musia. Potom to ukončíme.“
Hneď, ako Rajuu dohovoril, prvá kvapka mu spadla na ruku. Potom druhá, tretia.
„Poďme dnu. Začína pršať.“
Rajuu už konečne vedel, prečo zabili Gekoua. Musí si dávať veľký pozor, lebo naňho číha väčšie nebezpečenstvo, ako si myslel.
Ďalší deň bol taký istý, ako ostatné dni, ale poobede sa niečo stalo. Tezou stál vo vyhliadkovej veži – na najvyššom bode jaskyne a všimol si siedmich ninjov, ako sa snažia dostať dnu. Spoznal v nich priateľov a vpustil ich. Hneď, ako vošli, vykríkli:
„Máme to! Lokalizovali sme ich úkryt!“
Vbehol tam Tezou s natešenou tvárou.
„Zvolajte schôdzu, rýchlo!“
O pár minút už boli všetci ninjovia zoskupení v obrovskej hale. Tezou stál na malom stupienku.
„Milý bojovníci, dnes sa na nás usmialo šťastie.“ prehovoril „Zistili sme, kde sa naši protivníci schovávajú. Teraz začína naozajstný boj! Ste pripravení?“
„Áno!“ každý zborovo zakričal.
„Tak potom si pripravte zbrane! Vyrážame!“
Nastal veľký rozruch, každý sa ponáhľal po svoje meče, kunaie, šurikeny, senbon ihlice a bomby. Za krátky čas už všetci netrpezlivo čakali pred jaskyňou. Pred nimi sa objavil Tezou. Zdvihol meč a zakričal:
„Vyrážame!“
Stovky ninjov sa naraz pohlo. Nasadia svoje životy pre krajinu. Konečne porazia svojich dávnych nepriateľov.

Cesta do úkrytu nepriateľov prešla hladko a rýchlo. Na deviaty deň cesty už bolo vidieť obrovskú kamennú budovu s množstvom vežičiek. Tezou zastal.
„Tak tu to je.“ ozval sa.
Pokračovali v ceste a za dvadsať minút dorazili k úkrytu. Medzi bojovníkmi bolo cítiť napätie. Zleteli k nim tri kunaie a vzápätí zoskočili šiesti ninjovia.
„Takže ste nás objavili. Gratulujem, ale ďalej sa už nedostanete.“ ozval sa jeden z nich.
Za nimi sa objavovali ďalší a ďalší až sa zoskupila celá ármáda. Ninjovia vytasili meče a čakali na povel.
„Útok!“ zareval Tezou a všetci bežali, skákali a útočili. Rezali, mlátili a kopali banditov. Tezou vytasil obidva meče a prebehol cez banditov, pričom ich rezal. Očami hľadal Rajuuho. Všimol si Soru. Vybrala šesť senbon ihlíc a hodila ich do nepriateľov. Tí sa zvalili na zem. Konečne zazrel Rajuuho.
„Rajuu, poď za mnou!“ zakričal naňho.
Obaja vyskočili na banditov a bežali na ich hlavách k úkrytu.
„Čo to robíme?“ spýtal sa Rajuu.
„My dvaja zlikvidujeme ich šéfa. Oni to bez nás zvládnu.“
Rajuu sa potešil. Tezou si vybral práve jeho. Keď dorazili k bráne, zoskočili z banditov a bežali ďalej. Úkryt bol úplne prázdny, všetci bojovali vonku. Až na jedného. Ich šéf sa schovával niekde dnu. Rajuu s Tezouom prehľadali mnoho izieb, ale nikde ho nenašli.
„Zbabelec.“ pomysleli si obaja.
Vtom pri nich vybuchla stena. Výbuch ich odhodil a dopadli na dlážku.
„Čo to.......?“ Rajuu to nestihol dopovedať, lebo si uvedomil, kto to bol.
Nepochybne ich šéf. A mal pravdu. Pred nimi stál jeden muž v hnedej tunike s mečom, opretý na jeho pleci. Rajuu si všimol, že pravú ruku mal drevenú a na tvári mal jazvy, čo dokazovalo, že už absolvoval mnoho bitiek. Bol to skúsený bojovník.
„Tezou, ty si rozumný človek. Prečo nasadzuješ svoj život, aby si ochránil krajinu, veď je tu kráľovská armáda, nie?“ ozval sa.
„Kráľovská armáda proti tebe nemá šancu.“ odpovedal Tezou s nenávisťou v očiach.
„Veď je ich oveľa viac.“
„Ale náš kráľ je ešte mladý. Nemá vodcovské schopnosti a žiadne skúsenosti. Nedržia spolu. Musíme im dať čas.“
„No vidíš. Ja som už skúsený. Prečo by som nemohol byť vládcom ja?“
„Ty by si našu krajinu viedol do záhuby.“
„Prečo si si taký istý?“
„Poznám ťa. Študovali sme na tej istej akadémii. Už vtedy som v tebe rozpoznal zlo. Chceš len peniaze a vládca, ktorý chce len peniaze, nie je dobrý vládca.“
„Nejako si si istý. Keby som chcel, mohol by som teba a tvoje decko zabiť hneď teraz.“
„Toto nie je moje decko.“
„Neprerušuj ma! Ale nezabil som vás. Vidíš, som milosrdný.“
„Áno, milosrdný, kým sa nenahrabeš. Potom čo? Odstúpiš? Tu končíš. Zabijeme teba a tvojich stúpencov hneď teraz!“
Tezou sa vrhol dopredu s mečmi v oboch rukách pripravený skoncovať so svojím úhlavným nepriateľom.