Koniec nekonečných kruhov ! X.

Shiro sledoval vývoj situácie neprítomne. Bol zahĺbený do svojich myšlienok a nevnímal nič iné. Potreboval nájsť riešenie. Naruta pomaly, ale stopercentne začínala ovládať líška. Teraz mal päť chvostov. Pardon, už šesť a siedmy sa zjavil tiež . Keď sa objavoval ôsmy, začal som panikáriť a pohľadom som striedal meniaceho sa Naruta a nič nerobiaceho Shira.
„Veď už rob niečo, Shiro! Myslel som si, že si vedel čo sa stane!“ vrieskal som ako zmyslov zbavený.
„Ticho! Rozmýšľam.“ odvetil ledva artikulujúc Shiro.
„Rozmýšľaš? A o čom? Teraz treba konať činy a nie premýšľať.“
„Hovorím ti pekne. Buď ticho!“
To už som naozaj mlčal, pretože z Naruta sa valil ďalší prúd chakry a vynoril sa deviaty chvost.
„Maminka moja. Ja ešte nechcem zomrieť. Nepripusť, aby začala ďalšia vojna.“ začal som sa modliť.
„Počkať, niečo mi tu nesedí.“ vynorí sa mi myšlienka v hlave. „Ako je možné, že som stále nažive? Ako je možné, že Naruto je stále sám sebou?“ opýtal som sa sám seba. „Čo sa to tu deje?“
Zapol som sharingan a pozrel som najprv na Shira a potom na Naruta.
Nič neobvyklé. Až na to, že Naruto je obklopený deviatimi líščími chvostmi a je stále sám sebou. A potom Shiro. Čo to robí? Jeho chakra, ak je to chakra, zachytáva Kyuubiho chakru a na Naruta posiela usmernený prúd svojej vlastnej chakry. Čo to je? To nie je obyčajná chakra. Na povrchu striedajúce sa svetlo-bledé farby ukrývali podstatu čiernej. Žeby mala táto situácia niečo spoločné s týmto?
„Shiro-senpai. Čo robíš? Ako dokážeš zabraňovať Kyuubimu, aby sa zmocnil Naruta?“ spýtam sa po šokujúcom zistení pravdy.
„Pššt. Musím sa sústrediť.“ odvetí Shiro unavene.
„Len mi povedz, ako potlačuješ Kyuubiho uvoľnenie.“
Shiro si vyčerpane povzdychne, ale odpovedá na otázku: „Nezabraňujem mu v ničom. Ja sa s ním dohadujem.“
Po tejto odpovedi som mal v hlave ešte väčší zmätok, než predtým.
Vedel som, že sme mu nemali veriť. Veď sa len pozrite, čo spôsobil. Katastrofu. A ešte raz a poriadnejšie sa na neho pozrime. Veď on sa dohaduje so samotným deväťchvostím!

Z pohľadu Naruta

„Si to ty Naruto. V tebe existuje Kyuubi, deväťchvostí démon, ktorý spôsobil toľko zlého.“
Počul som dobre?
Chytil som sa za brucho a snažil sa zachytiť niečo neobvyklého.
Nič.
Som tu len ja a žiadny démon.

Cha-cha-cha-cha –cha
Ozval sa diabolský smiech, ktorý otriasol celým mojim telom. Pozriem sa na Shira a Itachiho, ale nikto z nich nemá ani štipku náznaku smiechu. Itachi sa tvári šokovane a tými svojimi červenými očami ma vystrašene pozoroval.
Prečo ma pozoruje? Deje sa niečo?
Cha-cha-cha-cha
„ÁAach. Naruto, ty si taký baka, že väčší už neexistuje. Cha-cha-cha-cha.“ Otriasa mnou ďalšia vlna smiechu.
„Kto si?“ spýtam sa bojazlivo nahlas.
„Kto som? Veď ti to tuto mladý a nerozvážny Shiro-kun práve prezradil. Cha-cha-cha-cha. Som KYUUBI. Zapamätaj si moje meno, milý Naruto, pretože ťa bude strašiť po celý tvoj krátky život. A to všetko len vďaka Shirovi. Cha-cha-cha-cha. Znova voľný! Sloboda!“
Že by to išla zo mňa? Je vo mne naozaj Kyuubi? Čo to zo mňa robí? Robí to zo mňa zlo? Prečo práve ja?
„Všetko je v poriadku, Naruto. Nemusíš sa obávať. Som tu s tebou. “
Ďalší hlas? Ale tento poznávam. Aj keď je to ako keby mi tá osoba hovorila cez myšlienky a nie nahlas.
„Shiro- sensei. Ste to vy?“ spýtam sa nesmelo v duchu.
„Áno, Naruto. Som to ja. Všetko je v poriadku. Netreba sa báť.“ Ďalšie upokojujúce slová. Zbytočné. Ja sa nebojím, len som ... zmätený.
„My sa nebojíme, my zúrime a chceme ničiť, nie je tak Naruto-kun?“ zase ten hlas, z ktorého mi toľko brní v žalúdku. A počujem správne, že o nás hovorí v množnom čísle?
„Zrejme nerozumieš situácií správne, líška.“ Upozornil Shirov hlas na niečo, čomu som správne nechápal ani ja.
„Čo nechápem?! To ty nechápeš svoju situáciu. Teraz ťa budem môcť usmrtiť vďaka tebe len jedinou myšlienkou.“ zasmial sa hrôzostrašne Kyuubi.
„Tak prečo tak nespraviť hneď?“ spýtal sa Shiro pobavene a čakal na reakciu líšky.
Len ticho. Neskôr tiché vrčanie, ktoré prešlo do zúrivého.
„Nič viac nezmôžeš líška?“ zasmial sa Shirov hlas vo mne.
„Čo sa deje?“ spýtam sa nechápavo.
„To nič. Len tuto Kyuubi by potreboval trochu výchovy, tak som sa toho ujal.“ uškrnul sa Shiro a ja som sa na tom zasmial.
„Tu nie je nič smiešne. Ako je to možné? Ako je možné, že nie som voľný? Čo sa to deje? Kto si? Kto dopekla si, Shiro?“ zúril Kyuubi čoraz viacej.
„Ja nie som nikto dôležitý. Som len ten, kto som. Nič viac nič menej.“ povedal tajomne Shiro.
„Ušetri ma od počúvania týchto kravína jednoducho mi odpovedz!“ V hlase Kyuubiho sa môžem rozlíšiť zmes zúrivosti, zvedavosti a netrpezlivosti.
„Ako som už povedal. Som len obyčajný človek.“ Zopakoval Shiro pokojne, ale pri slove človek nepatrne zaváhal.
„Už mám dosť nahromadenej chakry, tak dúfam že po tomto sa už nebudem musieť s tebou stretnú zatracená líška! Ryōmen shīru no unmei (dvojstranná pečať osudu)!“
„Obyčajný človek? Cha-cha-cha. Keby si ty len vedel. Jediný, kto ma zatiaľ dokázal skrotiť bol Uchiha Madara. Je to zvláštne, ale v niečom mi ho pripomínaš. Lezie mi na nervy, že si neviem spomenúť v čom. No nevadí. Ty si zapamätaj jedno. Stačí, aby si na stotinu milisekundy zaváhal a budeš mať zo života peklo. Takto si so mnou zahrávať... Nikdy ti to neodpustím. A nielen tebe spravím peklo zo života, ale aj všetkým ostatným. Aj tím, ktorých poznáš a miluješ, aj tím ktorých nepoznáš a považuješ ich za nevinných! Toto nie je naposledy, čo sa stretávame. Zapamätaj si t... “
Kyuubiho hlas sa začal pomaly strácať až nakoniec zanikol.
„Shiro-senpai, si v poriadku? Shiro-senpai, čo sa deje? Si zranený?“ začul som ešte Itachiho hlas predtým, ako som upadol do bezvedomia.