Obtiažna misia - LeeTen 2.

Hneď ráno zobudil TenTen Leeho budík ktorý vravel: „Vstávaj ak si chlap a máš v sebe aspoň štipku sily mladosti! „Vstávaj ak si chlap a máš v sebe aspoň štipku sily mladosti! „Vstávaj ak si chlap a máš v sebe aspoň štipku sily mladosti!“
„Nechajte ma spááááááť!“ kričala celá rozzúrená, pričom skrčila dlaň v päsť a tresla do nočného stolíka.„Lee, koľko krát som ti už vravela, aby si si ten s*****ý budík vymazal!“ Osopila sa a hodila naňho vražedný pohľad.
„Ale veď je už päť hodín ráno. Treba nám ísť plniť misiu, spomínaš?“
„Heeeeej, heeeeej. Veď už vstávam.“ povedala nie príliš nadšene TenTen.
„Ľudia....čo tak skoro budíte???“ pretrela si oči Ino.
„Že vraj je “UŽ“ päť hodín.“ pohotovo odpovedala TenTen.
„Dobré ráno všetci!“ vravel Sai, ktorý sa – ako zvyčajne – usmieval. Všetci sa naňho pozerali ako na zázrak. Bol celý nachystaný, topánky vyleštené, dokonca sa stihol aj naraňajkovať, a pripraviť raňajky ostatným. A keď ešte povedal: „Čakám na vás už dobré dve hodiny.“, otvorili ústa tak, že by sa im tam zmestila aj celá vtáčia rodinka s hniezdom.
„Fajn, chystajte sa,“ povedal Lee,“ aj tak už nemáme veľa času. O hodinu tam musíme byť.“
O HODINU
„A sme tu.“ Povedal Sai, lebo to miesto si pamätal zo svojej celkom prvej misie.
„Nevyzerá to, žeby tu niekto žil.“ skonštatovala Ino, ktorá si zhnusene vyberala špiny z vlasov.
„Vyzerá, či nevyzerá, musíme ísť k budove pamiatok.“ povedal Lee. Tak sa pobrali k nejakej ošúchanej budove, čo pripomínala skôr starú ruinu.
„Dobrý deň.“ Pozdravil sa pán – asi strážnik – mladým ninjom. „Vy budete asi z Konohy ,nie?“ pýtal sa ich.
„To áno, vy ste strážnik? Máme tu strážiť ten zvitok.“
„Áno, ja viem. Volám sa Hyoko. Najali sme vás, lebo sme počuli že ste jedni z najlepších. Poďte za mnou. Ukážem vám, kde je zvitok.“
Len čo vošli do miestnosti, dvere sa za nimi zavreli tak prudko, že sfúklo aj strážnikovu fakľu.
„Kde to sme? Nič nevidím!“ povedala namosúrená Ino, lebo si práve vyberala zrkadlo, aby sa pozrela na to, ako momentálne vyzerá.
„Klídek ľudia,“ povedala TenTen, „ zobrala som pre istotu aj škatuľku zápaliek.“ Zapálila fakľu a pozrela na Leeho hovoriac : „Ja som ti vravela že sa na niečo zídu!“ Lee jej pohľad opätoval a pokračovali v rozhovore.
„ No, mali sme riadne šťastie.“ povedal Hyoko.
„ Kvôli čomu?“ opýtal sa Lee, lebo chcel všetko vedieť.
„ Povráva sa, že tu pred niekoľkými desiatkami rokov žil jeden strážnik tohto zvitku. Volal sa Yashide. Bol najlepší z najlepších. A keďže bola akurát tretia veľká vojna ninjov, ktorá mimochodom vznikla len kvôli tomu zvitku, poverili Yashideho a ďalších dobrých strážnikov, aby chránili zvitok aj za cenu svojho života. Keby sa dostal do zlých rúk, mohol by nastať koniec ľudstva. A tak bol Yashide na všetko pripravený. Dlhé mesiace prekonával všetkých výborných ninjov až prišiel ten osudný deň. Bol tmavý večer. Yashide si akurát išiel dať svoju obľúbenú večeru. Dal si kúsok, ale počul divné zvuky. Išiel sa teda na to pozrieť. Bol tam ninja zo skrytej vodopádovej, ktorý sa chystal ukradnúť zvitok. Yashide neváhal a začal útočiť. Boj bol dlhý a nemilosrdný, ale nakoniec predsa len vyhral. Bohužiaľ aj on od vyčerpania skolaboval. Tesne pred svojou smrťou ešte stihol prekliať zvitok tak, že ho môžu otvoriť len jeho potomkovia, no len v prípade, ak majú čisté úmysly. Ak ich nemajú, do roka zomrú. A povráva sa, že v tejto miestnosti stále blúdi jeho duch aby strážil zvitok, a ak je tma, zabíja všetkých prítomných. Však svetlo ohňa ho vraj oslepuje. Preto sme mali šťastie.“
„Hmmm, zaujímavý príbeh.“ povedal Lee, ktorý hltal každé Hyokove slovo.
„ Už som ho raz počul. Ale aj po tých rokoch je fakt napínavý.“ uznal Sai.
„ Ts, ja na duchárske príbehy neverím.“ okomentovala to “veľmi zaujatá“ TenTen.
„No vlastne, TenTen má pravdu,“ pohotovo zmenil názor Lee, „ale zaujímavé to bolo. Veď aj tak, aký cvok by veril na duchov?“ a rozpačito sa zasmial. „ TenTen je predsa najchytrejšia, najrozvážnejšia a samozrejme najkrajšia.“ lichotil jej Lee, pričom Sai tvárou Ino naznačoval, že najkrajšia nie je TenTen, ale ona.
„ No tak, ja už asi pôjdem,“ povedal Hyoko, „ ale nie že zhasnete svetlo.“ oznámil im, ale zabuchol dvere tak silno - akoby schválne – že znovu zhaslo svetlo. TenTen už znova vyberala zápalky, keď vtom...
„Pomoooooooooooooooooooooooooc.“ padala do nejakej jamy ktorá ani nevyzerala že má niekde koniec. Iba jej vypadli zápalky.
„TenTen!“ skríkol Lee, ale bolo už neskoro. „Ja ťa nájdem, prisahám že ťa nájdem! A pomstím ťa, či už sa ti niečo stane, alebo nie!“