Obtiažna misia - LeeTen 1.

Bol nádherný deň. Lee a TenTen akurát mali svoju pravidelnú prechádzku okolo jazierka Myoku. Pozreli sa na ich kmeň, a spomenuli si, aké to bolo smutné, keď ešte nemali jeden druhého. Bolo tak krásne a tak slnečno. Lúče zo slnka odrážajúceho sa v jazierku im svietili v očiach. Už sa schyľovali k bozku...
„Ale, ale. Čo to tu vy dve hrdličky robíte?“ ozval sa Nejiho uštipačný hlas. Prechádzal cez park aj zo Sasukeho staršou sestrou Saskiou.
„S***a,“ pomyslel si Lee, „akurát v tom najlepšom nás preruší. Zabiť by ho bolo málo.“ Pozrel na TenTen s pohľadom, ktorý vravel „poďme odtiaľto.“
Ona už len prikývla a hneď si našli pekné miestečko na ich osobné veci. Keď už boli tri hodiny ráno, konečne odišli z neďalekého baru, Lee rozbil dvere skôr, ako ich TenTen stihla otvoriť.
Nečudo, keď si Lee dal zopár pohárikov saké a to na ex. Pritom ešte stále dookola omieľal: „TenTen, láska moja, musíš ho tiež ochutnať. Je booooooooooooooooooožskeeeeeeeeeeeeeeeee.“
Vedúci podniku mal jedno šťastie, že Lee nezbombardoval celú krčmu. Lee počas cesty ešte predvádzal baletku, rozprával vtipy o hrnčeku a kakau, napodoboval Nejiho, tancoval kačací tanec a ukazoval TenTen chmaty Chucka Norrisa z poslednej časti „Wolkra – texaského rangera“. Chudák TenTen sa zaňho hanbila ako pes.
„Inokedy taký romantik a teraz mu úplne šibe.“ pomyslela si TenTen, „Aasi som ho mala nejako ukecať aby si nekupoval tie posledné tri poháriky saké zo siedmich.“

„Dobré ráno ružička. Ako si sa vyspala?“ opýtal sa Lee TenTen naladený strunou dobrej nálady.“
„Hrozne! Ožral si sa, predvádzal si mi Chucka Norrisa a rozbil si dvere od krčmy. A ešte tak skoro budíš.“ Povedala mu mrnčiaca TenTen pričom po Leem surovo hodila vankúš.
„Ééé...srdiečko. Je pol dvanástej.“ Povedal jej prekvapený Lee. „A navyše na tvoje výhovorky nemáme teraz čas. Tsunade - sama nám určila misiu. Máme si baliť kufre, odchádzame do skrytej dažďovej. Vraj máme chytiť nejakého zlodeja zvitkov.“
„A to prečo?“ sťažovala sa celá naštvaná TenTen. „Musíme to byť práve my? Ja chcem konečne dovolenku. Ani som si poriadne neodpočinula od tej hlúpej misie s tým divným zmrzkárom čo deťom predával čokoládovú zmrzlinu vždy za polovične zvýšenú cenu!“
„No tak, kvetinka. Bude zábava.“
„Ale ja nikam nejdem!“ rozkričala sa na celú Konohu.
„Prosím. Sľubujem ti, že budem cez misiu aj po nej celý čas tráviť len s tebou.“
„Tak O.K. Len si musím zbaliť pár handier a kunai-zvitkov.

„Tak, a môžeme vyraziť.“ Vravela už pobalená TenTen.
„Ehm, TenTen. Naozaj potrebuješ so sebou brať aj tú trofej za presné hádzanie zbraní? A čo je toto? Načo ti tam vôbec treba plavky, opaľovací krém a...“

„Fajn. Myslím si, že som ti vyhádzal dosť nepotrebných vecí.“ Vravel celý spokojný Lee.
„Aj keď ťa mám rada, v poslednej dobe ma naozaj štveš.“ hovorila celá nazlostená TenTen. „To si mi musel vyhodiť aj tú bowlingovú guľu? Čo keby išiel nepriateľ a zaútočil by na teba? Prišla by som a tresla by som mu s tou guľou rovno do hlavy.“
„Ale no tak. Takáto hlúposť? To je vylúčené. Buď rada, že som ťa oslobodil od ťažkej tašky. Máme jedno šťastie, že sme sa začali baliť o niekoľko hodín skôr. Za pol hoďku nám ide vlak a Ino so Saiom nás čakajú pri vlakovej stanici.“
„Tak fajn pán dokonalý. Ako si želáte.“ Začala TenTen podrývať.
„Ja viem o čo ti ide.“ Povedal Lee a zaškeril sa na ňu, akoby ju chcel zjesť.
„Ale zlatko. Veď sme si neužili skoro žiadnu romantiku.“ prosíkala ho, „Aspoň pusu si mi mohol dneska dať.“ nadurdila sa.
„Tak ak ti to veľmi vadí, máš ju mať!“ vyhovel jej, len aby už doň nevyrývala.
„Ahojte Lee – kun, TenTen –chan. Ehm...prepáčte že sme vás vyrušili ale na ľúbezné prvky teraz nie je čas.“ z diaľky ich volala Ino, ťahajúc Saia za ruku, aby si švihol.
„Už sme si mysleli že neprídete.“ povedal Sai s tým jeho úsmevom, ktorý pripomínal mesiačik na hnoji.
„Tak, čo sa to včera stalo v tej krčme?“ pýtala sa Ino, ktorá chcela mať všetko pod kontrolou a všetko vedieť.
„To už je jedno. Vyrozprávam ti to vo vlaku, ináč ho zmeškáme.“
A pravda, naskočili v poslednej chvíli. Iba TenTen to skoro nestihla. Našťastie jej pomohol duchaprítomný Lee, ktorý vyskočil z vlaku, vzal si ju na ramená ako vrece zemiakov a po extrémne rýchlom behu celý spotený znova naskočil.

„Tak a sme tu.“ Povedal uťahaný Lee.
„Vraj sa máme ubytovať niekde v tomto hoteli.“ Povedala Ino.
„Teraz už len ľahnúť do postele a čakať na zajtrajšok, kedy máme začať z misiou.“ Zívla TenTen.
Len čo vošli do svojej izby, sa unavená TenTen hodila do postele a ihneď zaspala.