Narutov návrat I. - chuuninská skúška 29.

„Raki, cez víkend ťa budeme musieť nechať doma samú,“ počula pri obede, „My ideme na obchodnú cestu.“
„Dobre,“ reagovala nadšene. Konečne sama doma. Usmiala sa v duchu. Vedela, že ak by to počuli jej rodičia, ihneď by rozmýšľali o niekom na stráženie, čo ona nechcela. Hlavou už sa jej hmýrilo kopu nápadov, ktoré by sama doma mohla realizovať.
„Vlastne, nebudeš tak celkom sama,“ opravila sa mama.
„Vŕzg!“ závity v hlave sa zapiekli. Prázdno. Všetky šialené aj menej bláznivé nápady zmizli.
„Mami! Ja už som dosť stará na to aby ma niekto strážil,“ bránila sa.
„Prepáč, ale nemôžeme ťa tu nechať samú. Dom by ti padol za obeť,“ povedala s jemným úsmevom.
„Oci?“ otočila sa s prosebným výrazom na druhého rodiča. Ten len záporne pokýval hlavou.
„Požiadali sme tvojho bratranca, či by to pre nás nespravil a súhlasil,“ pokračovala jej mama.
„Kento?“ zaúpela, „To ma rovno môžete zavrieť do izby a pribiť okná. Je to sprostý nafúkanec, ktorý nevie nič a chváli sa technikami, ktoré videl alebo o nich počul.“
„Nie, nebude to Kento. Poprosili sme Shikamara.“
„Shikamara?“ rozšírili sa jej zorničky. Všetok jej vzdor zmizol, vystriedal ho prekvapený výraz a nadšenie.
„Áno. Viem, že ho ešte nepoznáš, ale verím, že budete spolu dobre vychádzať. V poslednom čase má chudák veľa misií.“
„Uhm,“ prikývla ako v tranze.
...
„Ahoj Shikamaru,“ pozdravila ho pani domu.
„Ideš akurát včas, my už odchádzame,“ oznámila mu hlava rodiny.
„Hai,“ pritakal.
„Toto je Raki a toto Shikamaru,“ predstavila ich.
„Teší ma,“ podával jej ruku. To zas bude otrava, strážiť dieťa, ale teoreticky by som ju mohol presvedčiť aby ma neotravovala bábikami a hrala sa sama. Uvažoval.
„Aj mňa,“ prijala ruku a potriasla ňou. Som zvedavá ako sa zmení, keď naši odídu. Všetci sú pred rodičmi milý, ale hneď čo odídu, ukáže sa ich pravá tvár. Ja som sa však rozhodla, poviem mu to za každú cenu. Som pripravená, že sa mi vysmeje alebo dokonca niečo horšie. Je mi to jedno, poviem mu, že ho ako stratéga prekonám. Rozhodla sa.
„Tak, my už pôjdeme. Poslúchaj Shikamara,“ rozlúčili sa.
„Pozor na ňu, je to šidlo,“ pošepol mu otec a odišli.
„Tak, čo máš v pláne?“ opýtala sa len čo sa zavreli dvere.
„Eh?“ nechápal.
„Vieš, buď si zavoláš kamarátov a spravíš party alebo dievča, alebo niečo také,“ objasnila.
„Aha,“ pochopil, „To záleží od toho čo budeš robiť ty.“
„Mne je to fuk, ja sa prispôsobím.“ No, prvá časť plánu je na dobrej ceste.
„Mne tiež.“ O čo jej ide? Každé normálne dieťa predsa chce aby bolo po jeho.
„Čo?“ vyletelo jej z úst skôr ako to stihla zastaviť, „S tým som nerátala.“
„Nerátala?“ čudoval sa.
„Ale nič,“ zatĺkala.
„Blbosť.“
„No... tak dobre.“ Teraz alebo nikdy. Rozhodla sa. „Počula som, že ťa považujú za najnadanejšieho mladého stratéga v Listovej,“ začala.
„To preto dostávam toľko misii?“ posťažoval si.
„Chcem... nie, vyzývam ťa na súboj.“ Pôvodne mala premyslené, že ho bude vydierať tým, že nebude žalovať rodičom jeho party, aby si bola istá, že ju neodmietne. Takto, ale musí dúfať, že prijme jej výzvu bez toho.
„Súboj? Teraz? S tebou?“ opýtal sa prekvapene.
„Áno, teraz,“ povedala rozhodne.
„To nepôjde.“
„Prečo nie?“
„Lebo som unavený po poslednej misii,“ oznámil jej a usalašil sa na pohovke.
„Takto reagovať nemôžeš!“ zvolala.
„Prečo nie?“ čudoval sa.
„Lebo to v pláne nebolo.“
„Občas veci nejdú podľa plánu... Počkať, v pláne?“
„Áno, plánovala som s viacerými možnosťami, ale toto nebolo ani v jednej,“ priznala.
„Aké možnosti? O čom to hovoríš?“ stále nechápal.
„Chcem ťa prekonať,“ povedala to, čo si zaumienila a čakala na reakciu, čakala výsmech. Bola pripravená, ako si myslela na všetko.
„Prekonať v čom?“ nedochádzalo mu.
„Chcem sa stať najuznávanejším stratégom v Konohe,“ bola čím ďalej, tým viac napätá, už nemyslela na nič. Hlavu mala neprirodzene čistú.
O to jej ide? Využijem to. Pousmial sa v duchu. „A myslíš, že to dokážeš? Veríš tomu?“
„Áno prekonám ťa,“ nepoľavovala z rozhodnosti.
„Veríš si a pritom si hneď pri prvej misii zlyhala.“
„Eh?“ tentoraz nechápala Raki. Takúto reakciu rozhodne nečakala.
„Chcela si so mnou súboj,“ konštatoval.
„Áno,“ súhlasila.
„Chcela si si ho vynútiť vydieraním,“ pokračoval.
„Áno,“ odpovedala prekvapená. Je lepší ako som myslela.
„To bolo prvé zlyhanie. Ďalšie bolo to, že si si nepripravila možnosť v prípade ak by to zlyhalo, tak si improvizovala.“
„To nie je pravda,“ odporovala.
„Na tom nezáleží, na výsledku to nič nemení,“ oznámil nekompromisne, „a najhoršia chyba čo si spravila bolo to, že si si o mne nezohnala potrebné informácie, takže vlastne celý tvoj plán bol improvizácia založená na zvyčajnom chovaní ľudí, nerátala si s tým, že sa môžem líšiť. Prehrala si.“
„Ale ty si jediný poriadny ninja, ktorý ma kedy strážil. Musíš so mnou bojovať!“ nedala sa.
„Tak to je na tom Konoha vážne zle,“ konštatoval.
„Prečo?“ znova ju dokonale prekvapil. To sa často nestávalo, nie jej.
„Lebo som lenivý,“ priznal a dal si ruky za hlavu, „Viac ma baví sledovať mraky.“
„Mraky? Čo- ?“ zatriasla hlavou aby vyhnala nové otázky, „Musíš so mnou bojovať,“ stále sa nevzdávala.
„Prečo?“ opýtal sa.
„Lebo chcem analyzovať tvoje schopnosti a v budúcom boji ťa poraziť,“ priznala svoj plán. Už nemala čo stratiť. Ani si však neuvedomila, že touto poznámkou trafila klinec po hlavičke.
„Aha, tak o to tu ide,“ usmial sa. Týmto ma teda zaujala, ale je otravné bojovať keď som unavený. Siahol do kapsy, sadol si a na chvíľu sa zadíval na knižku vo svojej ruke, „Tu máš,“ podal jej ju.
„Čo je to?“
„Pravidlá,“ odpovedal jednoslovne.
„Shogi,“ prečítala potichu, „Na čo mi to je?“
„Toto je nutnosť pre stratégov,“ citoval, „To mi kedysi povedal môj sensei. Prečítaj si to a zajtra si dáme súboj. V Shogi.“
„Prečo nie skôr? Prečítam to za chvíľu.“
„Ako som vravel, som unavený,“ odpovedal a znovu si ľahol.
„Hai,“ rezignovala. Pomalým krokom kráčala po schodoch až kým dorazila k dverám svojej izby. Nebola však sklamaná, v každom kroku čakala, že sa jej bratranec ozve a povie, že si to rozmyslel, že si dajú ten súboj dnes, nestalo sa tak. Teraz, keď už mu to povedala a on sa jej nevysmial, čakala od neho všetko, dokonca jej túžba prekonať ho vzrástla. Víkend uplynul rýchlo, celý čas trávili hraním Shogi, ani raz nevyhrala. Z času na čas sa ho pokúsila zlákať aj na skutočný súboj, ani raz jej to však nevyšlo. Bolo to jej najlepšie stráženie aké kedy mala.
„Rozhodla som sa,“ povedala Shikamarovi, keď už z okna videli jej rodičov.
„Nie som si istý, či to chcem počuť,“ reagoval.
„To na tom nič nezmení,“ usmiala sa naňho.
„Tak vrav,“ rezignoval.
Raki sa nadýchla: „Budeš môj sensei.“
„Eh?“ nevychádzal z údivu.
„Samozrejme nie teraz. Najprv vyštudujem akadémiu a stanem sa ninjom, potom sa staneš mojim senseiom,“ objasnila. Nikoho iného za senseia neprijmem, aj keby som mala opakovať skúšku. Prisahala si.
„Tak teda dobre, dohodneme sa. Keď vyštuduješ akadémiu, stanem sa tvojim senseiom.“
„Sľubuješ?“ overovala si.
„Sľubujem,“ podával jej ruku. Ona ju prijala.
„Tadaima,“ bolo počuť vravieť jej rodičov. (Tadaima = som/sme doma)

Konečne. Triasla sa od vzrušenia. Konečne uvidím proti čomu stojím, konečne uvidím jeho schopnosti.
„Je ti niečo?“ zatriasol s ňou Ichigo.
„Som v poriadku, len som sa zamyslela,“ pozrela oproti sebe na Hanabi. Všetci traja kľačali a čakali čo Raki vymyslí. Mladšia zo sestier Hyuuga jej na povzbudenie prikývla. Iba ona tušila čo jej tímová partnerka teraz cíti, iba jej sa s tým zdôverila.

„Sme pripravený,“ ozvali sa ešte pred uplynutím časového limitu. Oba tímy sa postavili oproti sebe a čakali. V mladom tíme stáli zľava doprava Hanabi, Ichigo a Raki, oproti sebe mali v strede Shikamara po jeho pravici stála Ino a na druhej strane Chouji. Ichigo sa obzrel na svoje partnerky a obe mu prikývli. Rozbehol sa na svojich súperov.

„Prvý zaútočí Ichigo,“ začal Shikamaru vysvetľovať stratégiu, „Zaútočí priamo, to bude ich krytie.“
„A ktorú z nich bude kryť?“ opýtala sa Ino.
„Hanabi.“

Starší tím na Ichigov útok nereagoval, počkali chvíľu a uvideli ako sa jeho tímová partnerka rozbehla tiež.
„Teraz,“ upozornil mladý Nara, keď bola Hanabi približne v polovici svojej predchodzej vzdialenosti.
„Bubun baika no jutsu!“ zvolal Akamichi. Jeho telo poslúchlo a pravá ruka nadobudla veľkosť stromu, zovrel ju do päste a udrel na miesto kam smeroval jediný chlapec z protivníkovho tímu. Blondína a čiernovlasý génius sa ním nezaoberali, sledovali blížiacu sa súperku a zaujali obranný postoj.
„Shikamaru!“ varoval Chouji, keď videl, že jeho súper uhol a spoza neho vyskočila Raki, ktorá k ním mierila po jeho zväčšenej ruke.

„Najprv zaútočí Ichigo, priamo,“ začala s vysvetľovaním plánu.
„To aby sa zľakli a vzdali sa,“ povedal sebavedomo.
„Nie, to preto, že sensei vie, že ťa vždy používame ako moju obranu, kým ja využijem svoje tieňové techniky aby ma nenapadli,“ objasnila Raki, „Takže na nich zaútočíš priamo, čo bratranec čakať nebude. To ich prekvapí, ale nie dosť na to aby si nevšimli Hanabin útok zo zálohy.“
„Chápem,“ kývla mladšia zo sestier Hyuuga na svoju úlohu.
„A ty budeš robiť čo?“ opýtal sa.
„Ja budem hneď za tebou. Musíme ťažiť z momentu prekvapenia na začiatku inak to budeme mať ťažšie. Prevyšujú nás vo všetkých ohľadoch a navyše ich stratég je náš sensei, takže o nás vie všetko,“ vysvetlila plán.

Volaný sa otočil tým smerom a zbadal pred čím ho jeho tímový kolega varuje. Raki vyskočila. Shikamaru ihneď podrepol, tak ako zvykne pred použitím svojich techník.
„Čo?“ nechápal, keď sa chvíľu predtým ako zložil ruky do pečate nemohol pohnúť. Bola rýchlejšia.
„Máme vás,“ vyhlásila Raki za svoj tím. Hanabi stála pred Ino a Ichigo pár metrov pred senseiom. Raki sa s jedným kolenom na zemi nachádzala uprostred nepriateľského tímu s rukami v pečati a jej tieň spájal tieň jej súperov. Všetci traja sa víťazne usmievali.
„Kakashi-sensei, vy ste rozhodca, už ste o víťazovi rozhodli alebo máme ešte niečo podniknúť?“ zaznelo z Hanabiných úst.
„Nie, netreba, to mi stačí... Ino,“ odpovedal bielovlasý ninja.
Čo? Nechápala Raki, ihneď otočila hlavu na blondínu. Jej telo pokrývali tiene. Držali ju tak aby to vyzeralo, že sa nestihla o nič pokúsiť.
Vidno, že je starý. Ani nevie rozoznať dievčatá, ale pomýliť si Hanabi a Ino-senpai, to snáď ani nie je možné. Veď je to na prvý pohľad vidieť. Zízal Ichigo na hruď staršej zo zmieňovaných. „Kakashi-sama, to nie je Ino-senpai, to je Hanabi,“ upozornil ho.
„Nie, je to ona,“ protirečil mu Hatake, „Padli ste do pasce.“
„To preto ťa nazývajú najväčším stratégom Listovej, bratranček,“ žasla, „Toto sú tvoje skutočné schopnosti,“ nevychádzala z údivu.
Nie, toto je len zlomok toho čo dokáže. Opravil ju v duchu Kakashi.
„Vzdávame sa, prehrali sme,“ rezignovala za celý tím.
„Prečo?“ nechápal jej tímový partner, „Veď ich tu máme ako na podnose.“
„Ty to nevidíš? Necítiš?“ opýtala sa ho.
„Eh? Čo?“ stále sa nechytal Ichigo.
Mladá Nara si povzdychla. „Sprav krok ku mne.“
„Prečo?“
„Nepýtaj sa a sprav. Vysvetlím ti to potom.“
„Dobre,“ zvolil napokon, „Eh? Nemôžem,“ reagoval prekvapene, „Prečo si chytila aj mňa?“
„Ja som ťa nechytila to Shikamaru-sensei,“ vyviedla ho z omylu. To bolo prvýkrát čo ho tak nazvala. Ako senseia ho rešpektuje dlho, ale doteraz neocenila všetko čo dokáže, až tento tréning jej otvoril oči.
„Čo? Sensei?“ otočil hlavou smerom k nemu a ten len prikývol na súhlas, „A čo Hanabi?“ otočil sa na ňu. Tá stála, pozerala si na ruky a potom aj na okolie akoby prvýkrát otvorila oči.
Tie oči sú perfektné. Nevychádzala Ino z úžasu. Jasne vidím čokoľvek čo chcem. Nedivím sa, že dokážu presne zasiahnuť protivníkove chakrové body počas intenzívneho boja. Vedela som síce ako fungujú, ale pozerať nimi je niečo jedinečné.
„To nepôjde,“ porazene vyhlásila Raki.
„Prečo? Veď sa môže voľne hýbať, k nej tieň nevedie. Hej, Hanabi!“ skríkol na ňu no ona nereagovala, bola zaujatá niečím iným.
Mladé dievča z klanu Nara len zaťala zuby. Bolo pre ňu ťažké si pripustiť, že prehrala tak ľahko, nieto ešte aby to musela povedať nahlas. „Ino-san,“ povedala potichu. Dotyčná neregistrovala ani to meno.
„Čo?“ napínal uši.
„Ino-san,“ zopakovala hlasnejšie, ale stále s nevôľou.
„Čo je s ňou?“
„Jej schopnosť,“ precedila pomedzi zaťaté zuby.

„Tiež musíme dávať pozor na Ino-san,“ upozorňovala pri vysvetľovaní stratégie.
„Chápem,“ pritakala Hanabi.
„Čo chápeš? Ja teda nič. Čo je s Ino-sensei?“ divil sa Ichigo.
„Jej schopnosť je prebrať kontrolu nad telom a mysľou protivníka,“ objasnila mu Raki.

„Aha,“ pochopil.
„Konečne,“ konštatovala chladne.
„Ino, už pochopil, môžeš sa vrátiť,“ oznámil Shikamaru. Nereagovala. „Ino!“ skríkol a ona akoby sa prebrala z tranzu.
„Áno?“ opýtala sa.
„Už sa môžeš vrátiť.“
„Dobre,“ odpovedala a zložila ruky do pečate. Škoda.
„Tak, ukážka skončila, snáď si z toho niečo odnesiete,“ oznámil Kakashi.
„Hai,“ povedali všetci traja potichu.

„Musíme to naplánovať niekde, kde nás nebude môcť nikto počuť,“ pošepol mu pri podávaní Sumamara. On na to však už myslel.
„Asumov dom,“ oznámil mu Shikamaru a vzal si krstňa.
...
„Čo spravíme s Choujim?“ opýtal sa Kakashi priamo už v provizórnej plánovacej miestnosti.
„Zistím či niečo počul a keď, tak koľko, potom sa podľa toho rozhodneme.“
„Dobre, ale čím skôr. Spolieham na teba Shikamaru.“

„Takže toto je Sumamaru?“ šeptala zvedavo Sakura, „Konečne ťa vidím,“ prihovorila sa mu.
„Áno, to je on,“ povedal trochu zbytočne. Obaja stáli pri postieľke a pozerali naň.
„Nie,“ povzdychol si Nara.
„Čo?“ nechápala.
„Pozri,“ povedal a ukázal na malého, „toto mi robí vždy, keď už by som si od neho mohol ako-tak oddýchnuť.“ Sumamaru ospalo otváral oči. „Tak poď,“ vzal ho, keď už bol celkom prebudený a živo sa snažil dostať z postieľky. Položil ho na zem, on sám od neho odstúpil na pár krokov, sadol si a zložil ruky do pečate. Pomaly sa od neho začal rozširovať tieň.
„Kage Nui,“ tiene sa ako nite dvíhali zo zeme. Chlapček sa usmial a začal ich naháňať.
„Toto ho na chvíľu zaujme,“ poznamenal, „O pár minút začne byť hladný. Môžeš prosím ťa zohriať čaj? Už je pripravený, len ho zohrej.“
„Dobre,“ súhlasila.
„Vďaka.“
„Nech sa páči,“ podávala mu už fľašku so zohriatym čajom. Shikamaru zrušil svoje jutsu. Malý si ľahol na zem a obaja si k nemu prisadli.
„S deťmi to vieš, bol by z teba dobrý otec,“ poznamenala Sakura.
„Eh? To súdiš podľa Sumamara?“
„Vidno to,“ odpovedala mu.
„To bude tým, že som k nemu dostal manuál,“ usmial sa a ukázal na stôl. Ležal tam hrubý, ručne písaný spis.
„Eh,“ zaskočila ju jeho odpoveď, ale usmiala sa, „Všetko sa v knihách nenaučíš, vidím to na tvojom prístupe.“