Narutov návrat I. - chuuninská skúška 28.

„Cŕn, cŕn.“
„To už je zase ráno?“ spýtal sa sám seba ospalo. „Dnes je tréning,“ spomenul si a usmial sa, „Toto ráno začína dobre.“
„Shikamaru, raňajky!“ počul krik zdola.
„Presná ako hodinky,“ povedal si pre seba, „Už idem!“ zakričal naspäť.
„Pripravila som tvoje obľúbené jedlo, Tempura,“ poznamenala pri podávaní raňajok, „Do teba to dnes ide,“ usmiala sa keď videla ako hltá jeden kúsok za druhým, ani nečakal kým to vychladne. Len čo dojedol vstal, obul sa a podišiel k dverám.
„Ahojte, vrátim sa až niekedy v noci,“ oznámil a vykročil z domu. Ešte musím o tréningu informovať Asumu-senseia. Uvedomil si a pobral sa k jeho domu.
„Klop, klop,“ zaklopal na dvere. Nikto sa neozýval a nepočul ani žiadne kroky. „Klop, klop,“ skúsil ešte raz. Nič. „Asuma-sensei!“ zakričal. Vedel, že to nemá robiť, že by mohol zobudiť Sumamara a potom by mu to Kurenai zrátala, ale tento deň začal príliš dobre aby sa tým nechal zastrašiť. Nič, opäť sa nikto neozýval. Zrejme sú na prechádzke, prídem teda neskôr. Rozhodol sa, no len čo sa otočil zbadal ich. Obaja, Kurenai aj Asuma, kráčali jeho smerom s drobcom na rukách a kývali mu.
„Takže si prišiel na návštevu?“ opýtala sa Kurenai zatiaľ čo mu nalievala čaj. Nachádzali sa v obývačke v ich dome. Shikamaru rád prijal pozvanie, keď už stál pri dverách.
„Nie tak celkom. Prišiel som niečo oznámiť Asuma-senseiovi,“ povedal úprimne.
„O čo ide?“ zaujímal sa dotyčný. Shikamaru naň pozrel a usmial sa. On sa na to iba zamračil, ten úsmev mohol znamenať čokoľvek a vôbec to nemuselo byť preňho dobré. Nevedel čo si o tom má myslieť, „Von s tým, čo si mi prišiel povedať?“
„Prišiel som vás pozvať na tréning.“
„Prepáč, ale musím odmietnuť.“
„To bola jedna z možností, ale čo ak poviem, že na tom tréningu sa na senseiov zahrajú Ino a Chouji?“ predložil mu lákavú ponuku.
„Eh...“ zmohol sa len na odpoveď. Prosebne pozrel na Kurenai, ale tá len záporne pokývala hlavou. „Prepáč,“ povedal napokon, ale skôr to vyzeralo akoby sa ospravedlňoval sám sebe až ho Shikamarovi bolo ľúto, „ale ideme na misiu. Vlastne aj preto sme boli za tebou.“
„Boli ste za mnou? U nás?“ divil sa.
„Áno, chceme ťa o niečo požiadať,“ začal.
„Urobím to,“ prikývol mladý Nara.
„Čo urobíš?“ čudovali sa obaja.
„Postrážim svoje krstňa kým vy budete preč,“ odpovedal s úsmevom.
„Ako to vieš?“ nechápali.
„No, chystáte sa na misiu, dlhú misiu“ ukázal na zabalené ruksaky, „Keďže ste boli u nás tak skoro ráno a navyše sa Asuma-sensei ani nemôže pozrieť na náš tréning, tak to plánujete vyraziť skoro a mať to čím skôr za sebou,“ vysvetlil. „Vlastne si tú tašku,“ ukázal na veľkú tašku v predsieni, „zoberiem so sebou. To všetko je pre Sumamara?“ opýtal sa prekvapene.
„Nie,“ vyhlásila spokojne Kurenai.
„To som si vydýchol,“ vyhlásil, no kmotra mu už podávala kľúče.
„Prv som ti chcela zbaliť všetko potrebné, ale keď som začala, tak som zistila, že takto to bude jednoduchšie. Cíť sa tu ako doma,“ odovzdala mu kľúče, „Takmer som zabudla, na stole v kuchyni máš zoznam vecí, čo máš robiť ak by si si s malým nevedel rady.“
„Tamto?“ ukázal na spis na stole s hrôzou v očiach.
„Áno,“ spokojne odpovedala, „Zabralo mi to síce celú noc, ale myslím, že som ti napísala všetko.“
„Tak teda, my už pôjdeme,“ ozval sa Asuma po chvíľke ticha.
„Uhm,“ prikývol ešte stále omráčený Shikamaru. Jeho sensei vstal podal mu spiace dieťa do rúk a podišiel k dverám, kde si vzal ruksak. Kurenai ho nasledovala. Keď už obaja stáli pripravený odísť, mladý Nara vstal aj s malým Sumamarom v rukách a podišiel sa s nimi rozlúčiť.
„Ahoj,“ pozdravila a pobozkala synčeka, „Vrátime sa tak skoro ako budeme môcť,“ sľúbila.
„Postaraj sa oňho, prosím,“ potľapkal po pleci Shikamara druhý rodič, „a ty poslúchaj krstného,“ naoko zdvihol výhražne prst. Ešte raz sa pozreli na svoje dieťa a rozbehli sa naprieč svojej misii. Shikamara stále ochromeného nechali stáť vo dverách. Sledoval ich až sa mu stratili z očí. Zatriasol hlavou akoby sa spamätával.
„Tak dobre, nemôže byť predsa až také ťažké postarať sa o dieťa.“

„Shikamaru-sensei, meškáte,“ kričali naňho žiaci už z diaľky.
„Čo sa ti stalo? Nikdy nemeškáš,“ vážne sa opýtal Chouji. Mladý Nara mal na svojom oblečení rôzne fľaky viacerých farieb.
„A sakra!“ zaklial, zložil ruky do pečate a zmizol v oblaku dymu.
„Eh...?!“ zamračila sa Ino, „Shikamaru! Ak sa ihneď nevrátiš, budeš to ľutovať!“ kričala do prázdna, no len čo to dopovedala znova sa zjavil. Tentokrát však neprišiel sám, v rukách držal dieťa.
„Shi-!“ nadychovala sa jeho tímová partnerka.
„Pšššt!“ umlčal ju, „Pred chvíľou zaspal,“ opatrne ukázal malého v náručí.
„To je-“ začal Chouji.
„Jasné, že je to Sumamaru,“ odpovedala mu blondína.
„Ten je zlatý,“ rozplývali sa dievčatá.
„Ale prečo ho máš ty?“ nechápala.
„Je to predsa moje krstňa,“ ohradil sa, „a jeho rodičia šli na misiu,“ dodal.
„Aha,“ usmiali sa jeho tímoví partneri.
„Sme tu kvôli niečomu inému, tak začnite,“ upozornil ich šeptom, „Ja som tu aj tak len ako pozorovateľ,“ poznamenal s úsmevom.
„Dobre teda,“ obrátila sa na mladý tím.
„Čo budeme dnes trénovať, Ino-sensei?“ opýtala sa Hanabi. Tá nevedela čo má robiť, takto ďaleko to nedomyslela.
„Na mňa nepozeraj,“ pokrčil ramenami Chouji, „Na plánovanie máme Shikamara.“ Otočila sa na zvyšného člena tímu.
„No, čakal som, že niečo vymyslíte, je to predsa váš tréning, tak som nič neplánoval,“ oznámil. Navyše som na to nemal čas a to vďaka tomuto drobcovi a zisťovaní informácií o Akatsuki. „Tak skúste niečo čo sme trénovali s Asuma-senseiom,“ poradil im.
„Presne! Prečo nás to nenapadlo skôr?“ ohradila sa na Choujiho. Ten znova len pokrčil ramena. Vedel, že je lepšie jej neodporovať.
„Tak, decka,“ otočila sa späť ku geninom, „Viete už pomocou chakry chodiť po stromoch?“
„Hai!“ odpovedali svorne.
„Eh,“ čudovala sa. Takúto odpoveď nečakala. Pozrela na mladého Naru a ten prikývol. Hmmm, to dieťa mu pristane. Ktovie, čo by na to povedala Sakura. Preblesklo jej hlavou.
„A čo tréning taijutsu?“ navrhol Akamichi.
„To by šlo,“ súhlasila Ino.
„Už si si preštudoval zložku Akatsuki?“ ticho sa opýtal Kakashi.
„Ste dobrý, nezaznamenal som vás, kým ste sa neozvali,“ reagoval udivene, „ale takéto príchody ma raz zabijú.“
„Je to moja práca,“ usmial sa pod maskou.
„Preštudoval,“ odpovedal na položenú otázku, „Čo navrhujete?“
„To isté som sa chcel spýtať ja teba. Takže to zrejme nakoniec vymyslíme spoločne,“ konštatoval.
„Eh?“ zastavil sa Chouji uprostred pohybu s pohľadom na Shikamara, „Au!“ dostal zásah do stehna.
„Trafil som! Ja som ho trafil!“ radoval sa Ichigo. „Uhm,“ tvár mu zvážnela, „Takže to znamená, že som vás porazil, Chouji-sensei.“
„Čo?“ zmohol sa len na takúto odpoveď. Vlastne sa mi to hodí. Uvedomil si. „Áno, vyhral si a teraz trénuj s Ino, ja si na chvíľu oddýchnem.“
„Hai!“ poslúchol s radosťou a pridal sa k trom dievčatám. Ino pozrela na svojho tímového partnera a zagánila.
Takže ty sa budeš flákať s Kakashi-sanom a nám prenecháš túto drinu? Tak to teda nie. Premýšľal Akamichi. To ti spočítam. Rozhodol sa. Vyjdem na nich z kríkov, áno, to je dobrý nápad. Navyše vietor fúka oproti, nebudú ma počuť. Usmial sa. Pohyboval sa pomaly a opatrne, tak aby ho nezbadali ani nepočuli. Boli zaujatý rozhovorom, takže si nevšimli, že zmizol v lese. Netrvalo dlho a objavil sa pri nich. Približoval sa k nim opatrne, dával veľký pozor aby nestúpil na nejaký konárik a nedal tak o sebe vedieť. A mám vás! Usmieval sa na svoje obete spoza kríkov.
„...ale máme výhodu v tom, že vieme, že zaútočia po Narutovom a Gaarovom súboji.“
„To je pravda, ale nezabúdaj, že budeme bojovať s Akatsuki,“ upozornil Hatake.
Akatsuki? Zhrozil sa Chouji. Zaútočia?
„Ale viem o nich dosť, teda aspoň o jednom a tiež budeme v presile,“ odporoval Shikamaru.
„Chouji!“ zakričala Ino nahnevane.
„Bubun baika no jutsu!“ zvolal a zaútočil na pozorovaných. Nemal inú možnosť. Ino naňho upozornila a netrvalo by dlho kým by si ho všimli, navyše toto bolo jediné čo ho v tej chvíli napadlo aj keď to bolo prehnané. Veľká ruka sa teraz rútila na svoj cieľ, v ceste jej nič nestálo. Bolo to ako sa po mravcoch oháňať mucholapkou. Tieto však nebezpečenstvo spozorovali včas a vyhli sa mu. Obaja uskočili, každý do inej strany.
Počul o čom hovoríme? Napadlo obom ešte kým uhýbali.
„Takže my máme trénovať namiesto teba a ty sa tu budeš flákať?“ spýtal sa Akamichi s úškrnom.
Zdá sa, že nič nepočul alebo to dobre zahral. Uvažoval bielovlasý jounin.
Koľko toho počul? Premýšľal Nara a nevšímal si jeho otázku, tá teraz nebola dôležitá. Ak by bol počul o čom hovorili, tak by to radikálne zhoršilo už aj tak vážnu situáciu.
„A, sakra!“ zaklial polohlasno. Oči upieral na dieťa vo svojich rukách. Sumamaru už nespal. „Len pokoj. Neplač, všetko je v pohode. Ešte si pospi,“ snažil sa ostať pokojný a nerozrušiť tak malého, no vyzeralo to skôr akoby upokojoval seba. Dieťa ho však nepočúvalo a prebralo sa.
„Chouji, ty-!“ skríkla Yamanaka.
„Môžem sa ja snažiť...“ skonštatoval otrávene na ďalší výkrik.
„To je-“ Kakashi ukázal na dieťa v Shikamarových rukách akoby si až teraz všimol čo drží.
„Sumamaru,“ odpovedal mu s úsmevom mladý génius.
„Jé, keď nespí je ešte rozkošnejší,“ jasali obe žiačky. Priklonili sa a hrali sa s ním. Pripojila sa aj Ino. Shikamaru slúžil ako držiak, kým sa s ním dievčatá maznali.
„A čo bude s naším tréningom?“ podráždene sa opýtal Ichigo.
„Mal by som jeden nápad,“ ozval sa Hatake.
„Aký?“ zaujímala sa blondína, ale naďalej z drobca nespúšťala oči.
„Čo takto im ukázať rozdiel v sile a zohratosti vašich tímov?“ navrhol.
„To nemusí byť zlé,“ konštatovala.
„Je to super, ukážme im, Shikamaru,“ presviedčal ho jeho tímový partner.
„Chcete to vyskúšať?“ opýtal sa Nara svojich žiakov.
„Hai!“ počul jednoznačný súhlas.
„Tak ideme na to,“ rozhodol. Vymanil sa od dievčat, spravil pár krokov a podal Sumamara Kakashimu.
„Čo? Ja?... Eh,“ jachtal, ale vzal si ho.
„Máte päť minút na vymyslenie stratégie a dajte si na nej záležať,“ upozornil ich sensei, „Ukáž, čo je v tebe,“ naznačil ústami Raki.
Toto je jej šanca, už od mala počúvala reči o nadanom stratégovi, ktorý prehral v prvom zápase poslednej časti chuuninskej skúšky, no napriek tomu zaujal natoľko, že sa ako jediný stal chuuninom. Počúvala ako je naňho celý klan pyšný. Postupom času sa z neho stal najlepší stratég dediny ukrytej v lístí.