Narutov návrat I. - chuuninská skúška 27.

Shikamaru & Sakura

„Ahoj,“ veselo pozdravila Haruno.
„Čau, zdá sa, že si zažila skvelý deň,“ usudzoval z jej výrazu.
„Áno, žiadne vážne zranenia dokonca sa tam neukázal ani Naruto,“ usmiala sa, „Zrejme, aspoň na chvíľu, prestal tak šialene trénovať. Veď má aj dôvod. Hinatu.“

„To je Itachi Uchiha,“ oznámil Naruto.

„Haló!“ skríkla mu ružovláska do ucha, až ho to vytrhlo zo spomienok.
„Prečo kričíš?“ čudoval sa.
„Na chvíľu si sa mi vytratil z tohto sveta,“ veselá nálada z nej priam sršala.
„Ah, prepáč,“ ospravedlnil sa.
„To nič, hlavne, že to bolo o mne, že?“ pozrela naňho podozrievavým pohľadom a dopĺňala ho prižmúrenými očami.
„Jasné,“ odpovedal, ale bola z neho cítiť nervozita. Nerád jej klamal, toto však prezradiť nemohol.
„To sa mi páči,“ kráčala ďalej s nezmenenou šťastnou náladou. „Kam pôjdeme? Tam?“ ukázala prstom na reštauráciu, kde zvykal jedávať Shikamarov tím. On len prikývol na súhlas.
„Vybrali ste si?“ opýtala sa čašníčka.
„Ja si dám grilované rebierka s ryžou a ty?“ opýtal sa Sakury.
„Sushi,“ odvetila veselo.
Sushi...

Stál pri vchode, cítil pach rýb. Obzrel sa a zistil, že v pohostinstve je okrem neho už len jeden zákazník. Vyzeral ako cestovateľ.
...
Jeho sivý kabát s čiernymi fľakmi sa zmenil na plášť Akatsuki, sivú farbu vystriedala čierna a fľaky sa zmenili na červené mráčiky. Tvár nadobudla inú podobu, no vrásky pod očami ostali, z vlasov sa mu vytratili šedé pramene. Hľadel na Uchihu Itachiho.
„Ako vieš, že ti neklame?“ nenechal sa odradiť.
„Ak by mi klamal, tak tu teraz nie som,“ odpovedal mu Uzumaki, „Je niečo nové?“ tentoraz sa blondiak obrátil na člena Akatsuki.
„Nič, zaútočíme po vašom zápase. Ja a Kisame,“ odpovedal Itachi stroho.

„Aký si mal deň ty?“ spýtala sa ružovláska, „Shikamaru?“ svoj pohľad odvrátila od okna a hľadela naňho. Dvihla ruku a párkrát mu kývla pred očami, nič. Zase na niečo myslí. To už je druhýkrát za tak krátky čas. Niečo ho trápi, niečo vážne. Žeby ten súboj? Uvažovala. Vstala a potichu, tak aby ho náhodou neprebrala zo zamyslenia, sa približovala. Ostatní zákazníci sledovali na čo sa chystá a svoje zvedavé pohľady upreli na nich. Čakali čo sa stane. Ústa priložila k jeho uchu a nečujne sa nadychovala.
„Sakura!“ skričal Chouji len čo vošiel do svojej obľúbenej reštaurácie, „Nazdar!“ pozdravil a volaná otočila pohľad naňho.
„Bu!“ ozvalo sa jej pri uchu a od ľaku nadskočila. Shikamara prebudil kamarátov výkrik a reagoval rýchlo. Pozrela mu do tváre a zbadala veľký úsmev, čo uňho nebolo vidieť často.
Premýšľať o tom budem až zajtra. Dnešok venujem Sakure. Rozhodol sa.
„Ahojte,“ pozdravil znovu Chouji, keď si prisadol. Rovnako ho nasledovala Ino, Sai a Kiba so Shinom.
„Prečo si dnes nebol na tréningu?“ bez otáľania sa opýtala blondína.
„Mal som nejakú prácu.“
„Niečo dôležitejšie ako náš tréning?“ nenechala sa odradiť.
„Áno,“ utvrdil ju Nara. Vedel, že ak by zaváhal tak by sa naňho vrhli ako supy a neprestali, kým by sa nedozvedeli čo robil a v takom prípade sa tajomstvo udržiava ťažko.
„Ja som počul, že si bol u Naruta,“ ozval sa Sai.
Shikamaru stále nevedel čo si o ňom má myslieť. Možno to myslel dobre, ale zatiaľ sa mu takéto situácie vždy úspešne darilo zhoršiť.
„U Naruta?“ divil sa jeho tímový partner.
„Čo také dôležité si tam robil?“ opýtala sa Ino a prižmúrené oči naňho smerovali už druhýkrát tento deň, „Zaujíma ma čo bolo také dôležité, že si vynechal náš tréning, ktorý môžeme mať len raz týždenne.“
„Nemôžem za to, že mi Tsunade-sama pridelila tím. Keby ste boli Jounini aj vy, tak to spraví vám a ja by som možno mal pokoj,“ snažil sa odvrátiť tému od Naruta, ale aj tak sa pri tejto myšlienke spokojne usmial.
„Vy sa nás chcete zbaviť?!“ počul dvojhlasý výkrik od ďalšieho stola.
Jedna pohroma za druhou. Dnes mám naozaj šťastný deň. Teraz sa tu objaví Itachi a vysvetlí im to. Pomyslel si Shikamaru a v tom zazrel pri vchode známy sivý kabát. Opatrne dvíhal hlavu a obzeral si neznámeho až sa zastavil na jeho tvári. Pfú. Vydýchol si. Už len to by mi chýbalo. Tvár, ktorú zbadal sa vôbec nepodobala na tú, ktorú videl na obed v malom hostinci. Prizrel sa lepšie a zistil, že ani kabát nemá čierne fľaky. Teraz už iba vyriešiť tie ostatné problémy. Hneď ako si to pomyslel mu v hlave skrsol nápad.
„Chcete tréning?“ opýtal sa svojich tímových partnerov skôr rečnícky, „Tak čo keby sme sa na deň vymenili?“ navrhol.
„Kedy?“ reagovala blondína.
„Zajtra.“
„Berieme,“ rozhodla aj za Choujiho, ktorý si už objednával jedlo.
„Ešte si nepovedal čo si robil u Naruta,“ nedala sa odbiť Ino.
„Ani nám ste neodpovedal Shikamaru-sensei,“ povedal Ichigo a obe jeho tímové partnerky prikyvovali.
„Nechcem sa vás zbaviť,“ upokojoval ich, „Len im chcem ukázať o čo prichádzajú,“ sprisahanecky žmurkol na svojich žiakov a tí s úsmevmi na tvárach prikývli, že pochopili jeho narážku.
„Ehm, ehm,“ kašľom sa pripomenula Yamanaka.
„Už musíme ísť Shikamaru,“ upozornila Sakura. Takže nad tým celý ten čas premýšľal. Uvedomila si.
„Máš pravdu,“ chytal sa hodeného lana, „Prepáčte,“ ospravedlnil sa a spoločne odišli. Ino za ním ešte hľadela až jej úplne nezmizol z očí.
„Niečo skrývajú,“ vyslovil nahlas myšlienku Sai.
„Nie je pochýb,“ pridal sa Shino, „ešte ani nedojedli.“
„Aspoň ostane viac nám,“ usmial sa Chouji, „Dáte si?“ ponúkal kamarátov.
„Myslíte, že je Sakura tehotná?“ tipoval Kiba. Choujimu zabehlo.
„Tehotná?“ opýtal sa s plnými ústami.
„Ale prečo by chodili za Narutom?“ nechápala blondína, „Skôr by som to tipovala na Hinatu.“
„To by vysvetľovalo prečo na chuuninskej skúške prehrala,“ uvažoval Shino.
„Keď tak nad tým rozmýšľam, nekryla si pri súbojoch brucho?“ nadhodila Ino.
„Keď o tom teraz hovoríš, mám taký pocit, že áno,“ odpovedal Kiba.
„A po súboji ju ošetrovala Sakura!“ zvolala nadšene blondína, „Všetko to do seba zapadá. Pred nami nič neskryjú,“ sprisahanecky sa usmiala.
„Až na tajný tréning,“ upozornil Sai vecne, čím všetkých nechtiac uzemnil.
„Čo myslíte čo to bude? A ako sa bude volať? A...“

„Ďakujem,“ šepol Sakure do ucha ešte počas toho ako sa predierali davom ulíc Konohy. Tá sa naňho len usmiala a neprehovorila kým neboli na čistinke, na svojom mieste.
„Takže si bol s Narutom?“ opýtala sa priamo.
„Sakura... ja... musím ti niečo-“ nedopovedal.
„Ide o jeho súboj?“ opýtala sa priamo, Shikamaru prikývol.
„Viem o čo ide,“ oznámila mu, „Shizune mi o tom povedala,“ objasnila.
„Aha, aj o-“
„Aj o Akatsuki,“ potvrdila, „A nie, nezostanem doma nečinne sedieť a nervózne čakať čo sa s vami stane. Pôjdem tam,“ vyhlásila rozhodne. Poznala ho, vedela, že ho táto otázka trápi.
„Nerozmyslíš si to?“ skúsil ešte.
„Nie,“ odpovedala krátko, ale bez váhania, „Ako sa má Hinata?“ zmenila tému.
„Dobre, aspoň podľa toho čo som videl.“
„Čo robila? Netrénovala?“ opýtala sa vážne.
„Ležala na posteli.“
„To je dobré,“ uľavilo sa jej.
„Veď si ju vyšetrovala. Je jej niečo?“
„Nie, len som si chcela byť istá, že ešte odpočíva. Vieš, Naruto ju ovplyvňuje viac ako si myslí,“ zahovárala.
„Čo tým chceš povedať?“ zamračil sa Shikamaru.
„Len toľko, že by teraz bola schopná vstať a ísť trénovať, tak ako to má vo zvyku Naruto, aj keď by mala odpočívať, ale čo ty? To chceš naozaj nechať zajtra trénovať Ino a Choujiho tvojich žiakov? Aj Raki?“ prešla na ďalšiu tému.
„Samozrejme,“ usmial sa Nara, „a pozvem aj Asumu-senseia aby si to vychutnal so mnou. Na mne sa zabával dosť, tak prečo nie aj na nich? To mu predsa neodopriem. A navyše budem mať voľný deň,“ zaškeril sa, „A Raki? No, snáď si s ňou poradia, je rozumná, tak snáď nič nevyvedie.“
„Veď čo by žiak nespravil pre svojho učiteľa, že Kakashi-sensei?“ dala Sakura najavo, že vie o jeho prítomnosti.
Stál tam, s knižkou v jednej ruke a druhú mal ležérne vo vrecku, ľavé oko mu zakrývala čelenka so znakom listovej, biele vlasy mu v tme svietili, odrážali jas mesiaca.
„Ahoj Sakura,“ zložil knižku a pozdravil, „Shikamaru,“ kývol hlavou.
„Máme misiu?“ neotáľala a opýtala sa Sakura. Chvíle strávené so Shikamarom pre ňu boli vzácne aj bez toho aby ich niekto vyrušoval.
„Vlastne som sem prišiel za Shikamarom,“ odpovedal jej Hatake, „Môžeme sa chvíľu porozprávať?“ obrátil sa naňho.
„O čom?“ reagoval otázkou.
„Akatsuki,“ odpovedal jedným slovom, ale to jediné stačilo aby pochopil.
„A čo chcete odo mňa?“
„Hokage rozhodla, že stratégiu proti ním vymyslime my dvaja,“ objasnil bielovlasý ninja.
„Takže to zase hodila na nás,“ konštatoval otrávene, „Ešte som si o nich neprečítal zozbierané informácie,“ priznal.
„Tak to sprav čím skôr. Zajtra začneme pracovať na vytvorení plánu.“
„Dobre, zajtra budem mať tréning so svojim tímom. Príďte tam.“
„Dohodnuté,“ súhlasil a otočil sa na odchod.
„Kakashi-sensei,“ oslovila ho so sklonenou hlavou, „neplánujte, že sa budem držať bokom,“ povedala s rozhodnosťou v hlase, no jeho to nezaskočilo. Poznala stratu blízkeho, tak od nej ani nič iné neočakával.
„Uvidíme ako-“ snažil sa nič nesľubovať, ale nedopovedal.
„Nie, ja už nestratím nikoho,“ pozrela mu do očí, „Nikoho,“ zdôraznila. Bola rozhodnutá a on vedel, že s tým nič nespraví.
Hinata zrejme nie je jediná, ktorú Naruto ovplyvňuje. Pomyslel si mladý Nara.
„Dobre,“ rezignoval Hatake.
„Majte sa, Kakashi-sensei,“ pozdravila s úsmevom na tvári, ktorý vyčarila z mračien smútku.
„Tak zajtra,“ rozlúčil sa a odkráčal.
„A čo teraz?“ otočila sa k Shikamarovi so šibalským úsmevom. Úsmev jej oplatil a zadíval sa jej do očí. Hoci to nahlas nikdy nepovedal, bol rád, že ju má. Pozorne si ju prehliadal ako doteraz už nespočetnekrát. Jej úsmev, oči, vôňa vlasov, to ako sa naňho dívala. Nemohol tomu odolať. Chytil ju za driek, pritiahol k sebe a pomaly, spoločne s ich telami, sa približovali aj ich pery. Netrvalo dlho a obe dosiahli svoj cieľ.
„Hmmm... to sa mi páči,“ na chvíľku sa odtiahla, len aby to s úsmevom poznamenala a bozk mu opätovala.
„Musela som vydržať celý deň bez teba, tak nečakaj, že sa uspokojím len s týmto,“ dodala s úsmevom po ďalšom bozku. Jemne ho zvalila do trávy a nasledovala ho.

„Tak sa to predsa len začalo,“ konštatovala. Sedela vo svojej kancelárii a jej pohľad smeroval z okna, dívala sa na nočnú Konohu.
„Myslím, že sa to už viac odkladať nedalo. Urobili sme všetko čo sme mohli,“ upokojoval ju Jiraya.
„Ja viem,“ vydýchla Hokage, „ale aj tak sa mi zdá, že toho nebolo dosť, že je to na nich priskoro.“
„Ak dôjde na to najhoršie, tak som tu ešte ja. Nedovolím nikomu aby ublížil budúcnosti Konohy,“ povedal celkom vážne, no kútikom úst naznačil úsmev aby tak Tsunade nepridal ďalšie starosti oňho.