New Life 14

Keď som prišla domov, povedala som hneď otcovi čo sa stalo a prečo som zranená, pretože by sa to dozvedel od Gaary, a okrem toho by na mňa stále naliehal, aby som mu to povedala. Vzal to celkom dobre, a tak som si vydýchla a zašila som sa na poschodí. Večer len čo som si vyčistila ranu, osprchovala, prezliekla som sa do nočného úboru a zašla som do izby, zamkla som za sebou a otočila som sa k balkónu. Gaara tam už stál ako to mal vo zvyku. Nadšene som k nemu prešla a objala som ho. Pobozkala som ho na pery a pritisla som sa k nemu. Prsty som mu zaborila do rudých vlasov a vychutnávala som si jeho blízkosť. No čim dlhšie som ho bozkávala tým viac som si uvedomovala, že mi to nestačí. Túžila som po ňom. Začala som mu dávať dolu vestu. Rozopla som mu plášť a prehodila som ho cez stoličku, stále ho bozkávajúc. Bol to náš zvyčajný postup. Vždy keď tu bol, tak nemal na sebe vestu ani plášť, takže to bolo úplne normálne. Moje ruky putovali po jeho hrudi dolu. Trochu sa mi triasli, ale snažila som si to nevšímať. Keď som mu začala vyhŕňať tričko, zrazu ma schytil za ruky, ucítila som ako sa tie jeho obmotali okolo mojich ako putá, a odstrčil ich od seba. Odlepil sa odo mňa a hneď na to sa ozvalo zaklopanie na dvere. Prekvapene som sa na neho zahľadela. On ho počul prichádzať a ja nie? Otočila som sa ku dverám.
,,Anamo? Môžem vojsť?“ zavolal otec.
,,Počkaj oci, prezliekam sa.“ zavolala som späť a pozrela som na Gaaru. Ten si už dával na chrbát tykvu, pozrel mi do očí a zmizol. Prešla som ku dverám a otvorila som ich. Nechala som otca vojsť a ľahla som si do postele.
,,Potrebuješ niečo oci?“ spýtala som sa ho a zvedavo som na sa na neho zahľadela. Vyzeral byť nervózny. Prešľapoval na mieste a prepletal si prsty.
,,Čo sa deje?“ spýtala som sa.
,,No vieš, ja len... chcel som... ty a Kaze... teda Gaara...“ začal. Stále si nevedel zvyknúť na to, že má Gaaru prezývať normálne a nie Kazekage. Čakala som čo z neho vypadne.
,,No... ako dlho už ste... spolu?“ spýtal sa. Tá otázka ma prekvapila.
,,Štyri mesiace. Prečo?“
,,No ja... je to už dosť dlhá doba...a.. vy... máte šestnásť... chcem len vedieť... správate sa...zodpovedne?“ zamrmlala a očervenel ešte viac ako ja.
,,Č-čo?“ vypadlo zo mňa.
,,No, vieš...“ hovoril popod nos. Mne sa snáď sníva. Môj otec mi tu ide hovoriť o sexe?
,,Ehm...oci, ... správame sa zodpovedne. Mám vlastný rozum a on tiež.“ upokojovala som ho rýchlo.
,,Len to som chcel.“ rozpačito sa usmial. Videla som, ako sa mu uľavilo. Otočil sa a odišiel.
Neveriaco som ležala v posteli a premýšľala. Ako ho to mohlo napadnúť? Síce uznávam, dnes ma to napadlo. Čo by som mu povedala, keby sa to stalo? Potom som si uvedomila, prečo Gaara odhodil moje ruky. Nepočul otca. Nie. Nemohol ho počuť. Jednoducho ma odmietol. V tej chvíli som sa cítila zvláštne. Som pre neho neatraktívna? Celú noc som nemohla spať, pretože táto otázka sa zabodávala do každej časti mojej mysle.
,,Čo sa deje Anamo-chan?“ ozvala sa Niky, keď sme sa dali na menšiu obchádzku okolo budovy.
,,Nič, malo by sa?“ povedala som nesústredene.
,,Vidím, aká si nervózna.“
,,Hmmm...“
,,Správaš sa dnes zvláštne.“ zamračila sa.
,,Niky-chan, za chvíľu sa vrátim.“ zrazu som vyštekla a spravila som si klon.
,,Jasné...“ počula som ako frfle, keď som sa strácala v budove. Prešla som pred jeho dvere a zhlboka som sa nadýchla. Zaklopala som a vošla dnu. Gaara sedel v kresle otočený tak, že som na neho nevidela. Prešla som k jeho stolu, zložila si masku a so sklonenou hlavou som ho pozdravila.
,,Gaara-kun.“ zamrmlala som. Gaara sa ku mne hneď otočil a zahľadel sa na mňa.
,,Anamo-chan, deje sa niečo?“ spýtal sa.
,,Nie, nič vážne. Ja len... chcem sa ti ospravedlniť...“ šepla som.
,,Za čo?“
,,No, za včerajší...večer.“ zviezla som sa na stoličku a stále som sa neodvažovala pozrieť na neho.
,,To, že si ma včera odmietol... ja... chápem to...“ bľabotala som. Gaara sa postavil, obišiel stôl a kľakol si predo mňa.
,,Anamo, ja... necháp ma zle. Milujem ťa, ani nevieš ako... včera, to že som ťa odmietol, nebolo to pre mňa ľahké, ver mi. Chcem ťa, ale nechcem to spraviť takto skoro. Nechcem, aby sme sa unáhlili, všetko je pre mňa nové, ty si pre mňa niečo nové a úžasné. Nechcem, aby sa niečo pokazilo.“ šepkal mi do ucha a ja som sa začervenala. Vzdychla som si a oprela som si čelo o jeho rameno.
,,Ja viem, prepáč, neviem čo to do mňa vošlo. Ani ja nechcem nič unáhliť.“ ale túžba je silnejšia ako rozum. Dokončila som vetu v mysli. Ucítila som ako mi prehrabáva vlasy od vrchu a prechádzal až na chrbát. Usmiala som sa, trochu som sa otočila a pobozkala som ho na krk. Cítila som, ako sa mu svaly na krku napli. Uškrnula som sa a prešla som mu perami po krku na sánku, jemne som obtrela svoje pery o tie jeho a prešla som na čelo. Vtisla som mu bozk na tetovanie a usmiala som sa. Niekto zaklopal na dvere a tak sme vstali. Ja som si nasadila masku a Gaara prešiel za stôl. V tom momente ako si sadol, dnu vošla Tara a hneď, ako ma zbadala vo dverách, zvýskla.
,,Anamo-chan, tvoju masku poznám hneď, je úžasné, že máš práve takú nezvyčajnú.“ šťastne pretancovala ku mne.
,,Asi si ju dám vymeniť.“ zasyčala som, na čo Gaara zakašľal, aby sa nezasmial. Tara sa stále na mňa šťastne pozerala - očividne nepochopila moju poznámku - a potom sa obrátila na Gaaru.
,,Kazekage-sama, už ste sa postarali o tú mŕtvolu?“ spýtala sa. Vyvalila som na ňu oči. Čo ju to má čo zaujímať? A vôbec, pýtať sa na niečo také samozrejmé Kazekageho? Gaara meravo prikývol.
,,To je dobre, pretože keď začne hniť, ulicou sa bude šíriť neuveriteľný zápach a pohltí celú Sunu a potom, -“ chcela pokračovať, ale mala som toho dosť.
,,Tara, prepáč, že ťa ruším, ale Kazekage má veľa práce. My vieme čo by sa dialo v tom prípade. Prišla si pre niečo konkrétne?“ spýtala som sa. Tara sa na mňa pozrela.
,,Len som chcela vedieť, či tam už tá mŕtvola nie je.“
,,Samozrejme, že tam nebude, nenecháme ju tam.“ pokrútila som hlavou.
,,Je čas ísť.“ povedala som jej. Tara sa otočila, pretancovala ku dverám a zmizla.
,,Za takéto blbosti sem chodí?“ povedala som užasnuto a zároveň znechutene. Gaara prikývol.
,,No tak ja radšej tiež pôjdem.“ otočila som sa a cestou ku dverám som napodobňovala Taru. Preskákala som ku dverám, otočila som sa na Gaaru a žmurkla som na neho. Gaara stískal pery, aby sa nezačal hlasno smiať. Usmiala som sa a vybrala som sa von.
,,Vyzerá to, že máš celkom dobrú náladu.“ povedala Niky a ja som zrušila klon. Prechádzali sme sa hore dolu okolo budovy, pretože Toru s Lin boli na jednej prieskumnej misii, a zazerali sme po každom, kto sa priblížil k budove.
,,Ani nie, Tara mi už lezie na nervy.“ vzdychla som si.
,,Prečo?“ spýtala sa ma.
,,Stále chodí za Gaarom so zbytočnosťami. Niečo má v úmysle a vôbec sa mi to nepáči.“ zavrčala som. Vo vnútri mňa sa niečo prebúdzalo vždy, keď som ju videla, a kričalo na mňa, že ju mám na mieste zabiť. Vedome som si nepripúšťala, že žiarlim, ale moje podvedomie o tom vedelo svoje. Dokola sa mi opakovali tie isté sny, keď Gaara nebol so mnou.
Keď som ho cítila vedľa seba, spala som kľudným spánkom bez nočných môr. Od kedy prišla Tara do Suny, začal sa mi snívať sen o tom, ako zabila Gaaru pred mojimi očami. Tento sen a sen o boji a mojich blízkych sa mi snívali na striedačku vždy, keď som vedela, že Gaara nie je pri mne. Nebola som až tak znepokojená tými snami, aj keď som nebola rada, že sa mi snívajú.
,,Anamo-chan, a prečo niečo nespravíš?“ spýtala sa ma a nadvihla obočie.
,,A čo akože?“ nadhodila som.
,,Ja neviem.“ priznala po pravde a zamračila sa.
,,Ale, nechám to tak, veď Gaarovi za chvíľu prasknú nervy.“ uškrnula som sa. Niky sa zasmiala a pokračovali sme v hliadke.
Prišla som domov a unavene som si ľahla na posteľ. Ani som si neuvedomila, že som zaspala. Spokojne som sa prevalila a rukou som do niečoho vrazila. Prinútilo ma to otvoriť oči a hľadela som do tmy. Svetlo bolo zhasnuté, aj keď som si bola istá, že som ho nechala zapnuté, keď som si líhala na posteľ. Chvíľu trvalo, než si moje oči zvykli na tmu a pozrela som na hodiny. Ukazovali jednu hodinu v noci.
Uvedomila som si, že ma tlačí oblečenie, ktoré som mala na sebe a tak som ho potichu zo seba zvliekla, až som zostala v spodnom oblečení. Prikrývku som si vytiahla vyššie a otočila som hlavu smerom k balkónu. Nečakala som, že tam vedľa bude ležať Gaara, ktorý spal? Otočila som sa na bok a hlavu som si podoprela lakťom.
Mesačné svetlo dopadalo na Gaaru a tak som ho jasne videla. Bol taký sladký. Usmiala som sa. Ako to, že som si to neuvedomila pred tým, že je vedľa? Ale tak to bolo u mňa vždy. Vždy keď som sa zobudila, trvalo mi než som si niečo uvedomila, alebo než som niečo vnímala. Tykev bola opretá o stenu vedľa dverí a vestu s plášťom si nechal na stoličke. Ležal na posteli s rukami za hlavou a spokojne oddychoval.
Jemne som mu prešla prstom po perách, linke nosa, po kruhoch pod očami, tetovaní a vlasoch. Gaarovi sa zachveli viečka a pomaly otvoril oči.
,,Nechcela som ťa zobudiť.“ zašepkala som potichu. Môj hlas sa niesol tmou až von na ulicu. Uprel na mňa svoj pohľad a bez slova ma pozoroval.
,,Zaspal si.“ usmiala som sa. Prikývol, ale stále na mňa bez slova hľadel. Začala som byť nervózna z jeho pohľadu. Prečo nič nehovorí? Ani som si neuvedomila kedy sa pohol, keď som zrazu ucítila na krku tlak. Pritiahol si ma k sebe a jemne ma pobozkal. Nadšene som mu bozky opätovala a vychutnávala som si každý dotyk. Tlačil ma k sebe stále viac a viac a ja som už pomaly nemohla dýchať, no nevadilo mi to. Byť pri ňom čo najbližšie, len na to som myslela keď som ho bozkávala.
Nadvihol sa a opatrne sa prevalil na mňa. Perami mi zišiel na sánku, krk a prechádzal perami po ramenách. Potichu som vydýchla. Bola som prekvapená, toto si ku mne nedovolil. Vždy bol taký nežný a jemný, ale teraz ma drtil v objatí a nenásytne ochutnával moje telo. Nemala som proti tomu nič, nevadilo mi to. Práveže sa mi to páčilo a bolo to príjemné. Pocit odmietnutia, ktorý som mala cez deň vyprchal a uvedomila som si, že po mne túži rovnako ako ja po ňom. Nevidela som dôvod, prečo to odkladať. Mala som na sebe síce spodnú bielizeň, ale bola som zamuchlaná v prikrývke, čo mi dosť vadilo. Začala som sa odkrývať, ale Gaara mi schytil ruku, ktorú som si uvolnila z jeho vlasov a odkrývala som sa, vytiahol mi ju hore aj s prikrývkou a položil mi ju vedľa hlavy.
,,Nie.“ zamrmlal. Cítila som ako sa jeho pery pohybujú na mojich.
,,Prečo?“ šepla som zastretým hlasom. Pokrútil hlavou a prevalila sa späť. Ležal na chrbte a pozeral do stropu. Žasla som nad jeho sebakontrolou. Čakal kým sa nám dych vráti do normálu a potom začal hovoriť.
,,Nie je to ľahké. Stále vo mne zostalo niečo z môjho démona a obávam sa, že sa prestanem ovládať.“ prekvapene som na neho hľadela.
,,Čo s tým má spoločné Shukaku? Veď ho už nemáš.“
,,Nemám, ale žil som s ním od malička a nechal som sa ním pohltiť. Istý čas som bol ako on, a teraz aj keď ho už nemám, niečo z neho zostalo vo mne. Cítim to. A Shukaku bol vždy až príliš... žiadostivý a...“ zhlboka sa nadýchol. ,,Bojím sa, že v zápale vášne ťa zabijem.“ povedal a pozrel sa na mňa.
,,Gaaro, príliš tomu veríš.“ prevrátila som oči. Gaara pokrútil hlavou.
,,Gaaro, chceš mi tým naznačiť, že pri pohľade na moje telo sa začneš správať ako zviera?“ vôbec som nechápala, ako som sformulovala takú otázku, ale zrazu som si uvedomila, že to vyšlo z mojich úst.
,,Nie,....ja...neviem.“ povedal potichu, aby nezobudil môjho otca, ktorý spal vedľa v izbe.
,,Gaaro, to nemá nič spoločné s tvojim démonom. To by som potom musela mať Shukaku v sebe aj ja. Je to prirodzená reakcia.“ usmiala som sa na neho a vložila som mu ruku do dlane.
,,Je normálne, že keď po niečom veľmi túžiš prestaneš sa ovládať. Včera si mal jasný dôkaz.“ očervenela som, keď som povedala poslednú vetu. Gaara si vydýchol a pozrel mi do očí.
,,Ale nie dnes, nie takto, dobre?“ prikývla som, zložila som si hlavu na jeho hruď a počúvala som tlkot jeho splašeného srdca, ktoré v mojej blízkosti vždy bilo rýchlejšie.