New Life 13

Vošli sme dnu a sadli sme si do spoločenskej miestnosti.
,,Shikamaru, čo robia ostatní v Konohe?“ spýtala som sa. Shikamaru sa na mňa pozrel.
,,No, Naruto trénuje s Hinatou, Sakura sa zdokonaľuje v medic jutsu a ostatní trénujú tiež. Chouji sa napcháva ako vždy, Kiba a Akamaru znova vymýšľajú nejaké nové techniky, a ja, Tsunade, Shizune a ostatní taktizujeme. Podľa všetkého Madara hľadá ľudí, ale nejako sa mu to nedarí. Síce sa niekoľko z nich pridalo k nemu, pretože im vyhrožoval, niektorí sa nenechajú zastrašiť.“ zhrnul.
,,Aha. To sa dá očakávať. Počkaj. Naruto trénuje s Hinatou?“ nadvihla som obočie. Shikamaru prikývol.
,,Vieš, sám sa čudujem ako, ale Naruto si to nejako uvedomil, čo k nemu Hinata cíti.“ nadšene som sa usmiala. Konečne.
,,Okrem toho, Naruto a ostatní ostanú dosť mimo, keď im toto poviem.“ povedal a zostal na niečo pozerať. Nasledovala som jeho pohľad a uvedomila som si, že hľadí na mňa a Gaaru. Držala som ho za ruku a to Shikamarovi neuniklo. Nemu nič neunikne.
,,Eh...“ stisla som pery a očervenela som. Gaara vyzeral, že náš rozhovor vôbec nevníma.
,,Takže z teba bude lady Kazekage?“ pozrel sa na mňa a potom Gaaru, ktorý zvrtol hlavu a uprel pohľad na Shikamara.
,,Shikamaru? Čo tu robíš?“ ozvalo sa od dverí. Všetci sme sa pozreli ku dverám. Temari stála vo dverách a prekvapene hľadela na Shikamara.
,,Je to otrava, ale priniesol som nejaké správy. Mám pre teba dobrú správu Temari. Nemusíš ísť do Konohy. Tsunade sa rozhodla, že Chuuninskú skúšku pre tentokrát zruší.“ Temari prešla k nám a sadla si.
,,Myslela som si to.“ pokrčila plecami.
,,O jednu starosť menej.“ vydýchla si.
Celý večer sme sa rozprávali až som začala zívať a tak som sa rozhodla, že pôjdem spať. Rozlúčila som sa so Shikamarom, ktorý tam zostal s Temari, a Gaara išiel so mnou.
,,Tak uvidíme sa niekedy inokedy. Som rada, že sme sa videli, pozdravuj všetkých a veľa šťastia.“ rozlúčila som sa a aj s Gaarom som odišla. Gaara ma odprevadil po dom. Ešte sa mi nechcelo ísť od neho preč, ale bola som tak zničená, že som sama tomu neverila. Objala som ho a chvíľu som tak zostala stáť pred dverami. Potom som sa odtiahla, pobozkala som ho a ponáhľala som sa do postele.
Shikamaru už odišiel a do dediny uvítal niekto nový. Akési dievča v mojom veku sa ma ráno pýtalo, či by som ju nemohla zaviesť ku Kazekagemu. Keď som ju preverila, zaviedla som ju za ním. Bola dosť vyzývavo oblečená. Dlhé bordové vlasy jej splývali na chrbát, a mala podivné fialové oči. Kým som s ňou kráčala k nemu hovorila mi, že má chorú matku a prišla sa o ňu postarať na pár mesiacov, a že pochádza z Kamennej dediny. Bola až príliš ukecaná na môj vkus. Zaviedla som ju k nemu a odišla som. Keď som sa s Gaarom večer o nej bavila, povedal, že je z nejakého vznešeného klanu, preto má také fialové oči.
,,Ale ona nie je kunoichi.“ podotkla som.
,,Nie. Povedala, že nikdy nechcela byť ninja.“ pokrčil plecami. Prikývla som a schúlila som sa mu na hrudi. Ležali sme v posteli a rozprávali sme sa. Samozrejme, že tu nespal, čo by povedali ľudia, keby ho ráno uvideli odchádzať odo mňa, a môj otec o tom nevedel, že Gaara tu je. Keď som sa ho pýtala, či nie je unavený, keď tu býva tak dlho, odpovedal mi, že s tým nemá problém.
,,Keď pätnásť rokov nespíš, tak to nie je ťažké. Pár hodín bez spánku sa zaobídem.“
Nasledujúce mesiace som bola šťastná. Život v Sune mi spestroval Gaara, jeho súrodenci a Niky. Madara bol stále v ústraní, a v dedine sa už začalo pošepkávať, že sa zľakol. Gaara často chodil na stretnutie piatich Kage a tak som bola niekedy aj sama, ale Niky mi vždy pozdvihla náladu. Hovorila mi, že ona a Kankurou sa veľmi zblížili, čo som si ani nevšimla, pretože všetok voľný čas som trávila s Gaarom. On ako Kazekage a ja ako ANBU sme mali málo času. To dievča, volala sa Tara Akera, sa dosť často potulovala pri budove.
Minule sa pri mne zastavila a rozprávala mi o tom aké to tu je podľa nej úžasné. Skamarátila sa so známymi klepňami v tejto dedine, takže vedela všetko o každom, aj o mne a Gaarovi, čo sa ukázalo, keď mi raz začala hovoriť, aký sme my dvaja zlatý párik, keď nás vída. Už mi z nej išli prasknúť nervy. Bola neuveriteľne preafektovaná a dotieravá. S Temari sme si hocikedy sadli a rozprávali sme sa, kým Gaara niečo dorábal. Priznala sa mi, že má záujem o Shikamara, čo ma tak prekvapilo, až som sa skydala zo stoličky a obliala čajom.
,,Naozaj? Ako to? Pamätám si ako ste na Chuuninských skúškach proti sebe bojovali. Ani jeden z vás nebol nadšený tým druhým.“ zasmiala som sa.
,,No, to bolo vtedy, ale potom sme sa ešte niekoľkokrát stretli.“ pokrčila ramenami.
Ďalší deň som kráčala po jednej opustenej ulici k Administratívnej budove. Nechcelo sa mi ísť zvyčajnou cestou, pretože tam bolo až príliš zvedavých ľudí. Vošla som do úzkej uličky, keď som počula ako niečo letí vzduchom. Otočila som a odskočila som nabok, no shuriken sa mi obtrel o plece a zanechal tam ranu. Zamračila som sa na osobu stojacu oproti mne.
,,Čo chceš?“ spýtala som sa.
,,Nič veľké.“ zasmial sa drsným hlasom až mi zimomriavky prešli po chrbte. Uškrnul sa a zaútočil. Znovu po mne hodil shurikeny.
,,Vodná stena.“ zamrmlala som. Ninja sa na mňa vrhol z katanou, a tak som ju vytiahla aj ja. Konečne aspoň nejaká akcia, pomyslela som si vzrušene. Ulicou sa niesli zvuky, ako dva ťažké kovy do seba narážali. Mal už niekoľko rán, ale ja som bola v tomto dosť vytrénovaná. Obišla som sa len s jedným škrabancom. Skopla som ho na zem a priložila som mu meč ku krku.
,,O čo ti ide?“ zavrčala som na neho. Ten chlap tam len tak ležal a hľadel na mňa.
,,Nič ti nepoviem, budeš ma musieť zabiť.“ usmial sa.
,,Ale na to nemáš.“ začal sa šialene smiať.
,,Si si tým istý?“ nadvihla som obočie. Jeho smiech mi už začal liezť na nervy a tak som jednoducho sekla.
,,Nepodceňuj súpera.“ uškrnula som sa, vstala som a zasunula som katanu späť do púzdra. Nasadila som si masku a kráčala som ďalej. Vôbec som sa nepozastavovala nad tým prečo ma chcel zabiť. S týmto proste musím rátať, som ANBU. Prišla som k budove a Niky sa ku mne prihnala.
,,Anamo-chan, čo to máš na ruke?“ spýtala sa. Sakra. Ja som zabudla na tú ranu. Zahryzla som si do pery.
,,Bola som neopatrná keď som si dávala katanu.“ vymyslela som na rýchlo. Bola to chabá výhovorka a preto som zostala na ňu vyvaľovať oči, keď mi to zhltla.
,,Poď, ošetrím ti to.“ povedala a schmatla ma za ruku.
,,Nie, to nič nie je. Do večera to počká.“ uisťovala som ju. Chvíľu tam nerozhodne postávala, ale potom len pokrčila ramenami.
,,Ako myslíš.“
Neskôr som sa mala zastaviť za Gaarom v kancelárii a tak som tam prišla, keďže ma volal.
,,Potrebuješ niečo?“ spýtala som sa už vo dverách, ale zostala som tam zarazene stáť. Pri stole stála Tara. Znova tu je? Už som ju tu niekoľko krát našla.
,,Anamo-chan!“ zvolala a pribehla ku mne. Keď som si dávala dolu masku pozrela som na Gaaru.
,,Tara našla v uličke mŕtvolu cudzieho Shinobiho a tak mi to prišla oznámiť.“ odpovedal mi na moju nevyslovenú otázku. Nasilu som sa usmiala a položila som si ruku na rameno. Mala som tam ešte zaschnutú krv. Nestihla som si to umyť. Gaara si to všimol a zúžili sa mu zorničky. A sakra. Toto mi nevyšlo.
,,Bolo to strašné, hlavu mal odfaklenú na druhej strane ulice.“ posťažovala sa a striasla. Potlačila som smiech.
,,Ehm... odfaklenú?“ nadvihla som obočie.
,,Áno... bol to otrasný výjav.“ zafňukala.
,,Anamo, nevieš o tom náhodou niečo?“ ozvalo sa spoza stola. Smiech ma razom prešiel, keď som počula jeho hlas. Pozrela som na Taru a čakala som, že aspoň odíde, ale ona sa k tomu nejako nemala.
,,Tara, môžeš ísť.“ povedal Gaara a tým jej dal jasne najavo, že má mojimi slovami vypadnúť.
,,Tak dovidenia.“ zapišťala a už jej nebolo. Zostala som s Gaarom sama v pracovni. Jediný zvuk vydávali nástenné hodiny.
,,Tak?“ vyzval ma.
,,No... keď som išla ráno k budove, nejaký ninja ma napadol.“ priznala som sa.
,,Nevieš čo chcel?“ spýtal sa a prešiel ku mne.
,,Nie, ale nemusíš sa znepokojovať, som ANBU, to sa dá očakávať. Narazil zrovna na mňa, takže... mal smolu.“ pokrčila som ramenami. Zamračil sa.
,,Gaaro, nič sa nestalo.“ snažila som sa ho upokojiť.
,,V poslednom čase často útočia, a vždy si pri tom ty. Dal som sprísniť hliadku ešte niekoľko násobne. Obávam sa, že si ich cieľ.“
,,Nie, to je len tým, že som vždy na nesprávnom mieste v nesprávnom čase, alebo skôr na správnom mieste v správnom čase? Zatiaľ sa mi ich darilo zadržať.“ zachechtala som sa, aby som ho trochu upokojila. Nič?
,,Gaaro, nič sa nestalo.“ zopakovala som.
,,Mala si mi to aspoň prísť oznámiť.“
,,Nebudem ti hovoriť každú jednú blbosť. Práce máš aj bez toho dosť.“ prižmúrila som oči. Pristúpil ku mne a pozrel sa na ranu.
,,Zasiahol ťa.“ šepol a zamračil sa.
,,To nič nie je.“ usmiala som sa.
,,Pôjdem domov, vyčistím si to a bude všetko v poriadku.“ stál tam so zachmúreným výrazom na tvári a pozeral mi na rameno. Využila som to a rýchlo som ho pobozkala. Vyzeralo to tak, že to zabralo a vytrhlo ho to zo zamyslenia, pretože ma objal a pritisol si ma k sebe, až som sa musela prehnúť. Takú reakciu som od neho neočakávala. Tak sa ešte nesprával. Keď sa odo mňa odlepil a ja som mohla dýchať, usmiala som sa na neho.
,,Máš ešte veľa práce?“
,,Nie, už to budem mať.“
,,Tak potom príď.“ usmial sa na mňa tým jeho úsmevom a prikývol.
,,Inak, Tara sem nejako často chodí, nezdá sa ti?“ spýtala som sa a snažila som sa nedať najavo žiarlivý tón.
,,Hmmm...“
,,To ti to nevadí?“ neveriaco som pokrútila hlavou.
,,Vadí, ale nebudem ju vyhadzovať.“ povedal. Ja to raz spravím - pomyslela som si.
,,Pred niekoľkými rokmi by si s tým nemal problém.“ uškrnula som sa.
,,Vlastne, neviem či by si jej neusporiadal rovno púštny pohreb.“ vybuchla som do hlasného rehotu.
,,Možno hej.“ pripustil.
,,Čo je tu také smiešne?“ spýtal sa Kankurou keď vošiel do pracovne.
,,Nič.“ povedal Gaara.
,,No čo, Anamo-chan? Mám dnes čakať Gaaru doma v noci?“ neodpustil si poznámku Kankurou. Smiech ma hneď prešiel. Gaara sa zatváril vražedne a ja som sa otočila na Kankura.
,,Nechaj si to podpichovanie pre Niky-chan Kankurou.“ oplatila som mu to rovnakou mincou.
,,Kto je Niky?“ ozvalo sa vo dverách a tam stála Temari. Kankurou červený ako rajčina sa začal ošívať.
,,Nikto.“ pozrel sa na mňa výrazom – ja ťa zabijem. Uškrnula som sa.
,,Naozaj?“ spýtala som sa ho.
,,Poznám jednu Niky.“ ozvala sa znova Temari.
,,Nepracuje s tebou, Anamo-chan?“ spýtala sa.
,,Áno, presne tak.“ Kankurou sa zatiaľ snažil elegantne zdrhnúť, ale akosi sa mu to nepodarilo.
Začala som sa s Temari hlasno smiať.
,,Čo je?“ spýtali sa bratia naraz.
,,Kankurou, my to vieme. Nemusíš sa báť.“ prevrátila som oči a aj s Temari sme sa začali smiať na jeho výraze.
,,Naozaj?“
,,Nechápem prečo si to tajil.“
,,Asi z rovnakého dôvodu ako vy dvaja.“ ukázal na mňa a Gaaru prstom.
,,Ale my sme to netajili.“ vyvrátila som mu s úsmevom.
,,Ja som o ničom nevedel.“ ozval sa Gaara za mnou. Ups. Všetci traja sme sa na neho otočili.
,,Nó, tvoj braček má dievča.“ usmiala som sa na neho. Gaara sa zatváril ako vždy, ľahostajne.
,,Bolo na čase.“ zamrmlal keď si sadal. Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa nerozosmiala.
,,Čo prosím?“ ozval sa Kankurou.
,,Nič Kankurou, hovorím, že už je na čase ísť domov, a nechať ho dorobiť si prácu.“ vložila som sa do toho a vypratala som ho aj s Temari von.