Ako padajú kvapky, tak prichádza nová generácia (časť 5.)

...prešli cez tú istú dlhú kancelársku chodbu, ktorá bola napádaná zvukmi práce, ktoré presakovali cez steny.
Bez slov a plynulým krokom sa dostali do haly, kde veľké drevené dvere otvoril Kakashi a ako najvačší japonský gentleman dal prednosť ostatným.
Žiaci poslušne čakali na dennom svite čo hádzal ich tiene na zem a keď sensei podišiel bližšie očakávali jeho príkazy.
"Na čo čakáte? k Južnej bráne!"

Ani nestačili poriadne prikývnuť a zaznel zvúčný odraz sandálov od kamennej dlažby ktorý bol v zlomku sekundy minulosťou.
Preplietavo skákali ako kengury po budovách a vietor im ofukoval tváre.
Odhodlanie im kričalo z očí a jejich učiteľ sa nanich pyšne pozeral.
Keď sa blížili k južnej bráne zrazu pozreli vyzývavo na seba a začali pridávať do skoku.
Popri prepletavom skákaní sa pokúšali o víťazstvo vo rýchlosti.
Cez južnú bránu tak presvišťali že to výrazne narušilo Izumov a Kotesov spánok, kedže sa Kotetsu zobudil nato ako Izumo prudko spadol zo stoličky a nechápavo výkúkal spopod novín ktoré čítal.
Potom , keď sa pozreli pred seba aby našli zdroj bleskurychle sa zastavil Kakashi zamával im a ospravedlnil sa za súťaživosť a besnosť svojich študentov.
Pri ich závode predbiehali čoraz viacej prírodnych javov pričom všetci zamrzli pred hústým lesom čakajúc na svojeho senseia čo pristál hneď za nimi.
"Dobre sme tu, nemam prichystaný predhovor ani nič iné, kedže mi ho zožrala obrovská žaba."
Študenti pozreli pohľadom ateistov na biblické proroctvá.

"No dobre to nechajte tak, najprv sa priplížime a potom zaútočime, nasledujte ma!"

Kakashi sa vnoril skokom do lesa, pričom študenti neváhali a ponorili sa tiež to tmavystých farieb prírody.
Z vetvy na vetvu poskakovali, ako opice a striedavosť
svetla a tieňa im zafarboval pohľad na svet.
Michi nemyslel na nič, sústredil sa na skupinu aby sa nezatratil keď zrazu začul trepotanie krídel pri ucho a zastavil sa s pohľadom za seba.
Zvedavo sa obzeral no nevidel žiadneho vtáka čo vyletel z lesa, aj keď to bolo tak blízko, ako sa obzeral pred nosom mu poletovalo biele prierko.
Ladne si tancovalo vzduchom a pohrávalo si s gravitáciou a zrazu mu všetko prišlo tak ľahké, ako keby sa čas zastavil a nemal tieseň.
No zacítil a začul že ma na vetve spoločnosť

"Michi, musíme ísť nezdržuj!" kakashi mu zašepkal.

Michi prikivol hlavou, pričom pierko zchmatol a strčil si ho do vnútorného vrecka kimona a svižným skokom doháňal skupinu, ktorá sa už znova pobrala cestou lesa.
Bol to dlhý lesný tunel, kým nezastavili na konároch stromov a ostalo ticho.
Listy zo stromov sa odtrhli a začali padať.
Kakashi ich sledujúc sa obzrel za ich horizont a videl tlupu špinavých, mastných mužov sediaci pri ohni so smiechom si rozdeľujúc úlovky z dnešného dňa.
Prstom naznačil ich pozíciu.

"Tam! Na nich!"

Študenti so skokom sa rýchlo premiestnili na ich pozíciu a Naruto už vo vzduchu vyvolával klonov.
Ako bolo počuť prasknutie a z oblaku dymu sa vynorili jeho dva na vlas mu podobné klony lúpežnici sa s prekvapením otočili a Narutovia každý jednému udelili jeden kopanec do tváre,
ktorých následkom bol pád troch lúpežníkov, no hneď boli rýchlo na nohách a krížovím útokom jeden cez druhého cez tretieho chceli mladého ninju prekvapiť..... a podarilo sa im.
Zrazu videli, ako dva klony po stranách s ponorenými dýkami v sebe sa vyparili do vzduchu a stredný, ten pravý sa pozeral neveriacky do banditových očí ktoré prekvapene na neho pozerali.

"Naruto!"pozerali jeho členovia rovnako neveriacky.

Kakashi nemohol uveriť.
Zrazu sa chlapec usmial a banditi nechápajúc pozerali.
No ešte vačšie prekvapenie bolo keď sa chlapec rozplynul v dym.
A posledné čo cítíli vo vedomom stave, boli tupé zásahy do ich hláv od zadu od blonďatého Naruta ktorý sa pousmial a pretrel si nos.
Zbytok sa ohrabane vztýčil z pohodlného sedu a tasil ohnuté turecké dýky.

"Na nich! Nenecháme predsa toho sopláka aby si do nás začínal!"

Pri bojovom rozbehu na Naruta, ktorý sa nebojácne pozeral nebožtíkom do očí presviešťal popri ich členky kunai a zabodol sa do stromu, pričom sa traraja potkli o drôt, ktorý vrhla Sakura kunaiom do stromu.
Pevne držala takmer neviditelný drôt a pri tom dúfala že kunai nevytiahne zo stromu a potom sa iba pousmiala nad svojou dobre vykonanou prácou.
Na zemi si masírovali svoje rozbité a krvavé nosy zaťial čo zbytok čo bol pozadu ho hravo preskočil, no zrazu sa zjavil Michi zo svojím veterným klonom ktorého držal za ruky a piruetou
odkopol nepriateľov do najbližích stromov až nestihli vzdychnúť.
Ostávali posledný traja, ktorý sa zformovali do formácie chrbát ku chrbátu.
Podarená útočna päťka sa im vysmievala očami a pristupovala zaťiaľ čo zo strechy lesu sa svižne vo vzduchu pohybujúci mladík v modrom pristál na 2voch členov bandy ten tretí začal utekať do hĺbky lesa so
slovami:

"Prosím neubližujte mi, ja,ja,ja už nebudem kradnúť slubujem!"

pri úteku mu jeho dlhá brada viala vo vetre a Kakashi ktorý sa zjavil iba smiechom povedal:

"toho nechajme tak ten sa iste poučil, dobrá práca tým len škoda že som nevidel Hieiho v akcii!"

Hiei sa chladne pozeral na utekajúceho lumpa, kým zbytok týmu sa pobral na odchod on potichu zmizol.

Bandita sa potácal lesom, odhrniaval si z výhladu záclonu listov a potkýnajúc sa o korene stromov lapal po dychu.
Zastal lapajúc po dychu v predklone si držal kolena a keď zdvihol zrak stál pred ním on.
Videl v jeho očiach chlad no zároveň túžbu po krvi. Jeho kat držal v pravej ruke napriahnutý ostrý meč, ktorý zasvištaľ vzduchom.
Keď počul stretnutie oceľe o oceĽ.
Ked sa pozrel hore videl, ako zabijakovu katanu zastavila iná a stál tam vyholený chlapec s červenými očami a bielom kimone ktorý mu prikázal:

"Vypadni! Bež! už sa nevracaj!"
"Ďakujem , Ďakujem" klanajúc sa a žehnajúc mu rôznymi znakmi ušiel a začal sa súboj.

Michi blokoval Hieho výpady a keď sa ich meče do seba zarývali, tak ho odstrčil a začal sa dychtivo a nazúrene pýtať:

"To čo robiš??!nepočul si Kakashiho-senseia a Hokageho-sama? Nemáme používať zbrane, mali sme ich zbiť nie zabiť!"
Hiei nanho chladne pozeral ako keby ani nepočúval čo hovorí.
"Takýto trest konajú len slaboši, zaslúžil si smrť. Jeho krv mala ochutnať moju čepeľ, mal okúsiť bolesť čo chcel spôsobiť mne keď bol v boji."
"Ale nespôsobil! čo to nechápeš, zabíjanie je zlé! Ak niekomu vezmeš život je to ako keby niekdo ho vzal tebe!"
"Lenže mne nikto život nevezme, nikto to nedokáže. Preto mám ja to postavenie aby som trestal a zbavoval svet tých čo si nezaslúžia na nom zotrvat."
"A preto, sa nikdy nestaneš o nič lepším ako oni...!"
"Mal by si vedieť, že ako shinobimu ti bude zabíjanie najbližším priateľom v bránení toho tvojho úboheho života. Shinobi nemôže váhať zabiť, lebo bude zabitý. Také je pravidlo.
Ty nikdy nedokážeš pochopiť, že som zažil niečo, po čom už krv na mojom meči nemôže uschnúť."

Michiho pohľad striedala hrôza a sklamanie, v duchu viedol rozhovor sám so sebou:

"Čo ak má pravdu? čo ak ma postavia pred cudzieho človeka z inej dediny a nebude iné vychodisko ako mu prebodnúť srdce, pretože ak to nespravím, tak on prebodne moje?
čo ak? Prečo som šiel na akadémiu? Prečo nám toto robia? Iba ma učili ako prelievať krv pre obranu dediny. Ale ozaj nie je iné riešenie ako boj? Nechcem zabíjať bezmenných
vo víre boja! Nnechcem mať na tvári krv neznámych bratov a vidieť smrti do očí ako sa škerí ich úbohým mrtvolám. Nechem! Nedopustím to!"

Pozrel na Hieho, ktorý mu ako keby čítal myšlienky a víťazoslávne sa uškrnul. Michi s vážnym pohladom zasunul meč do pošvy a otočil sa naznačujúc odchod, potom si uvoľnil viazanie obrannej čelenky
na bicepse pravej ruky a vyhodil ju do vzduchu spolu so slovami:
"Končím!"