New Life 06

Od vtedy, čo sa Madara stiahol ubehol už týždeň a ja som stále mala len istý sen, ako sa prechádzam pomedzi mŕtve telá mojich blízkych. Som si istá, že to nič neznamená. Je to len sen, napätie z toho, čo sa bude diať. Stála som pred Administratívnou budovou ako každý deň a sledovala okolie.
,,Anamo-san?" oslovila ma Matsuri. Otočila som sa na ňu a zahľadela sa do jej očí. Bola odo mňa asi o hlavu nižšia. Už sme sa celkom dobre poznali. Často chodila s Kazekageho sestrou Temari na misie a vždy keď nestíhala som za ňu chodila za Kazekagem so zvitkami. Vôbec mi to nevadilo. Rada som za nim chodila. Veľmi sa neukazoval na verejnosti. Každý deň som ho videla stáť na streche. A čakala som aj teraz, kedy príde.
,,Volá vás Kazekage-sama." oznámila mi. Prekvapene som prikývla a vytvorila si klon. Ponáhľala som sa do jeho kancelárie a premýšľala som nad tým, čo asi chce. Už keď som bola na chodbe z jeho kancelárie sa niesli zvýšené hlasy. Váhavo som zaklopala na dvere a hneď na to mi niekto otvoril dvere. Kankurou, jeho starší brat, ako mi povedala Niky. Vošla som dnu a celá nesvoja som postávala uprostred miestnosti. Temari vyzerala byť nahnevaná a Kankurou na tom nebol o nič lepšie. Len Kazekage stál za stolom a kľudne na nich pozeral. Na sebe mal bordový plášť a na chrbte veľkú tykev.
,,Kazekage-sama potrebujete niečo?" spýtala som sa.
,,Ano. Pôjdeš so mnou k jednej veži mimo dediny ako môj doprovod." oznámil mi a tak som prikývla. Na to vybuchla Temari.
,,Gaaro, to nemyslíš vážne. Teraz keď je Štvrtá vojna ninjov chceš ísť sám len s JEDNOU podotýkam JEDNOU ANBU mimo dediny? Veď nevieš čo sa vám môže po ceste stať. A ideš len ty a ona... neubránite sa ak ich bude veľa." pozrela sa na mňa, akoby pochybovala, že som schopná ubrániť Kazekageho, čo ma dosť naštvalo, no mlčala som. Oprela som sa o dvere a čakala. Kazekage na to reagoval úplne pokojne.
,,Idem tam s ANBU, som Kazekage, ak na nás niekto zaútočí, tak sa ubránime. Temari, nemusíš sa ničoho báť." povedal. Temari sa obrátila na Kankura.
,,Povec mu niečo!" oborila sa na neho. Kankurou sa pozrel na brata a prehovoril.
,,Gaaro, nemôžeš tak riskovať. Zober si viac ANBU, nie jednu..."
,,Alebo pôjdeme s tebou my." skočila mu do reči.
,,Nemôžem oslabiť Sunu." Kazekage na ňu ani len nepozrel. Svoj pohľad uprel na mňa. Bola som nesvoja. Znova ten pohľad. Prepaľoval ma zelenými očami. Mala som pocit ako keby som horela. Celá nesvoja som sa ošila.
,,Bez Kazekageho nebude Suna oslabená." povedala ironicky Temari.
,,Kto iný tam má ísť, keď nie ja?" spýtal sa jej Kazekage a nebezpečným pohľadom sa na ňu pozrel.
,,My.. Ja alebo Kankurou."
,,To nie. Tam môžem ísť len ja a ty to vieš." prešiel popri nich ku mne.
,,Gaaro..." chcela namietať Temari, ale Kazekage ju prerušil tónom, ktorému by som ani ja nedokázala odporovať.
,,To stačí Temari, ty a Kankurou viete čo máte robiť." otočil sa im chrbtom a pokynul mi, aby som išla za ním. Následovala som ho von z budovy.
,,Eh...Kazekage-sama, môžem ísť za mojím tímom povedať mu, že idem s vami preč nech hliadkujú aj na mojom mieste?" spýtala som sa ho váhavo. To bola zatiaľ moja najdlhšia veta akú som pred ním vyslovila. Kazekage na mňa pozrel a prikývol. Zrušila som klon a rýchlo som prebehla k Niky. Tá znudene postávala opretá o stĺp a zazerala na každého kto prešiel okolo.
,,Niky-chan." pozdravila som ju. Narovnala sa a pozrela na mńa.
,,Anamo, deje sa niečo?" spýtala sa.
,,Idem s Kazekagem mimo dediny, takže potrebujem, aby ste hliadkovali aj na mojom mieste." rýchlo som oznámila.
,,Daj vedieť aj Torovi, a Lin, naozaj sa ponáhľam, už ma čaká." a už som sa ponáhľala preč. Počula som ako si Niky niečo hundre a musela som sa usmiať. Rýchlo som prebehla k Severnej bráne kde ma čakal a pridala som sa k nemu. Mlčky sme kráčali po púšti k tej veži. Sledovala som okolie, ale nič podozrivého tam nebolo. Vôbec mi nevadilo to ticho ktoré medzi nami panovalo. Ale po chvíľke som to už nevydržala a musela som sa spýtať. Chcela som znova počuť jeho hlas.
,,Kazekage-sama, prečo ideme do tej veže?"
,, Mám sa tam stretnúť s jedným ninjom, ktorého som nasadil do Zvučnej, aby sledoval, či sa Madara s nimi spojí." to bola jeho najdlhšia veta, ktorú mi povedal. Hneď konal, to bolo dobré. Musela som sa usmiať.
,,Myslíte, že hľadá nových ľudí?" spýtala som sa potichu.
,,Ano. Zrejme hľadá." vzdychol si.
,,Drž sa v tieni, keby náhodou bolo niečo zle." povedal, keď sa v diaľke črtala veža. Po chrbte mi prebehol mráz keď sa pred nami vynorila veľká veža. Vošli sme dnu a ja som sa utiahla do tmy, kde ma nebolo vidieť. Kazekage stál uprostred miestnosti a čakal. O chvíľu dnu vošiel chlap s krátkymi tmavými vlasmi celý v čiernom a na chrbte mal katanu. Kazekage zbystril. Ten chlap k nemu prešiel a začal hovoriť.
,,Kazekage-sama..." začal no Kazekage ho prerušil.
,,Kde je Akuro?" spýtal sa. Chlap sa uškrnul.
,,Veľmi dobre Kazekage. Ešte som skoro nič nepovedal a vy viete, že to nie je Akuro. Je to obdivuhodné." spravil pár pečatí a zjavil sa tam muž so zjazvenou tvárou.
,,Zaujímalo by ma, ako ste to zistili." stále sa na Kazekageho uškŕňal a ja som tam stála a čakala. Ešte si ma nevšimol.
,,S Akurom sme sa na niečom dohodli, aby som ho spoznal. Čo ste s ním spravili?" povedal chladným hlasom. Stál tam uprostred miestnosti so založenými rukami a tváril sa akoby ho to nudilo.
,,Aha, no nevadí. Náhodou sme ho objavili. Bol skúsený, a jeden z našich ľudí z neho niečo násilím dostali. Nechcel nič povedať, je vám oddaný, ale aj my máme schopnosti. No nevydržal to. Nestihli sme z neho dostať všetko, ale to je jedno, keď sme vás prišli zabiť." hneď ako to povedal, sa pri ňom zjavili ďalší štyria ninjovia s čelenkami Zvučnej. Kazekage bol stále ľadovo kľudný.
,,Už ma štve ten váš výraz!" zavrčal ten chlap, ktorý s ním hovoril a vrhol sa na neho. Okamžite som vyštartovala a vrhla sa na nich. Kazekage sa začal brániť a útočiť pieskom z tykve. To mi pripomenulo odkiaľ ho poznám. Piesok som videla len jediného človeka používať a to na chuuninských skúškach. Vtedy istý červenovlasý chalan bojoval proti Uchiha Sasukemu. Sedela som medzi ostatnými ľudmi a pozorovala toho zvláštneho chalana. Bol to on? Kazekage? Ano, bola som si tým istá. Traja sa vrhli na Kazekageho a dvaja na mňa.
,,Vodný bič." povedala som a chytila jedného. Hneď na to som použila Pozemný blesk. Zvučného zatriaslo a spadol mŕtvy na zem.
Nemala som čas pozrieť sa na to, ako to vyzerá s Kazekagem, pretože sa na mňa vrhol ďalší.
,,Vodné tornádo." okolo mňa sa utvorila vodná stena. Zvučný zostal ležať v bezvedomí pri mne. Zrušila som ju a otočila sa ku Kazekagemu. Jeden bol mŕtvy, a ďalšieho obalil pieskom a zamrmlal ,,Sabaku sousou." zo zadu sa na neho vrhol ďalší s katanou. Rýchlo som zareagovala.
,,Vodní bič." chytila som ho a znova som použila Pozemný blesk. Muž sa skácal na zem a Kazekage sa na mňa pozrel. Jeho výraz bol šokovaný. Spokojne som sa usmiala ale v tom momente som pocítila ostrú bolesť v bruchu. Vykašľala som krv na vnútornú stranu masky. Pozrela som sa pred seba a tam stál muž a uškŕňal sa na mňa. Už sa prebral z bezvedomia. V bruchu som mala zapichnutú katanu. Vytvorila som Chidori, ktoré ma naučil Kakashi a vrazila som mu ho do brucha. Zvučný odo mňa odletel a ja som klesla na kolená. Schytila som katanu a vytiahla som ju z brucha. Z rany sa mi začala valiť teplá krv. Kazekage ku mne pribehol a položil ma na zem. Stiahol mi z tváre masku a zahľadel sa na mňa. Nemohla som sa nadýchnuť a začínala som byť unavená.
,,Anamo-san, nespi, zostaň tu so mnou." ozývalo sa mi pri uchu.
,,Ano." šepla som, ale oči sa mi proti mojej vôli zatvárali. Hľadela som na Kazekageho tvár, ktorá sa mi začala rozmazávať. Snažila som sa zaostriť, ale nešlo to. Ešte raz ju vidieť pred tým, než zomriem. Podarilo sa. Ešte raz som videla jeho tvár. Na jeho dokonale kamennej a ľahostajnej tvári sa mihol odtieň strachu.
Zatvorila som oči a mysľou mi prebehlo už len jediné.
Je toto mojim osudom? Zomrieť pre záchranu Kazekageho? Zomrieť pre lásku?