New Life 03

Kráčali sme po ulici, a ani som si neuvedomovala kam vlastne ideme. Myšlienkami som bola stále pri ňom. Keď som na neho hľadela, mala som pocit, akoby som ho už niekde videla. Snažila som sa spomenúť si, ale čím viac som sa prehrabávala v myšlienkach, tým viac ma začínala bolieť hlava. Nahnevane som si vzdychla.
,,Deje sa niečo?" spýtal sa ma otec, ktorý si toho všimol. Nemu nikdy nič neujde.
,,Nie." zamrmlala som a zamračila sa.
,,Kam vlastne ideme?" spýtala som sa.
,,Už som ti hovoril, že ideme do budovy ANBU." pozrel sa na mňa.
,,Prepáč, nevnímala som ťa. Myšlienkami som bola inde." ospravedlnila som sa. Vedela som, že to nemá rád, keď ho niekto nepočúva.
,,Myslela si na Konohu však?" zamrmlal.
,,Áno." zaklamala som.
,,Chýba ti." skonštatoval.
,,Chýba, ale som rada, že som tu." vykúzlila som na tvári úsmev. Vyzeralo to, že som tým otca uspokojila a ďalej sa už nepýtal. Keď sme sa odmlčali, znova som sa vrátila myšlienkami ku Kazekagemu.
,,Sme tu." oznámil mi otec a ja som sa pozrela pred seba. Stála tam veľká budova. Vošla som dnu za otcom a rovno do nejakej miestnosti.
,,Mala by si nosiť čelenku piesočnej." povedal mi, keď som zatvorila dvere a hodil mi ju. Bez problémov som ju chytila a s povzdychom som si zvliekla z nohy ochrannú čelenku listovej a nasadila som si druhú.
Zo skrine vytiahol oblečenie pre ANBU a katanu. O moju som prišla. Podal mi to aj s maskou.
,,Choď sa prezliecť." povedal a ukázal na ďalšiu miestnosť. Schmatla som veci a vpochodovala do miestnosti. Natiahla som na seba oblečenie a rukavice, pripevnila som si katanu a nasadila masku. Bola som prekvapená, že mi je oblečenie dobré. Presne moja veľkosť. Keď som bola celá zahalená, mala som pocit, akoby som bola znova tou starou Anamo. Cítila som sa lepšie. Vošla som do miestnosti, kde bol môj otec, ale nebol tam sám. Boli tam tri postavy. Všetky mali na sebe masky. Keď som vošla, všetci sa na mňa pozreli.
,,Toru, Lin, Niky, Anamo bude vašou novou partnerkou." celá nesvoja som stála uprostred miestnosti a čakala.
,,Ja som Toru." predstavil sa mi vysoký chalan s blond vlasmi. Na tvári mal masku, takže som nevidela ako vyzerá.
,,Lin." zakývalo mi drobné dievča s tmavými a krátkymi vlasmi.
,,Niky." kývla mi hlavou na pozdrav. Uvedomila som si, že všetci sú približne v mojom veku. Len Toru mohol mať tak sedemnásť.
,,Anamo, teší ma." slušne som sa predstavila.
,,Toru je veliteľom vašej skupiny." oznámil mi otec. Prikývla som. Bola som prekvapená, že v jednej skupine sú až tri kunoichi.
,,Vaša skupina sa zameriava na oblasť v okolí budovy Kazekageho." povedal a tým nám naznačil, že môžeme odísť.
Vypochodovali sme z budovy a zamierili sme si to zasa späť.
,,Ty si Akadova dcéra?" spýtala sa ma Lin.
,,Áno." zamrmlala som.
,,Ty si z Konohy, však?" ďalšiu otázku mi položila Niky. Nenávidím otázky.
,,Hai."
,,Musí to tu byť pre teba iné ako v Konohe." povedal mi Toru.
,,To teda hej."
,,Páči sa ti tu?" nad touto otázkou som sa musela na chvíľu zamyslieť. Páči?
Pred očami sa mi vynoril obraz Kazekageho.
,,Hai. Je to tu iné ako v Konohe, ale páči sa mi tu."
Niky sa zasmiala.
,,Tu to teda je iné." pritakala.
,,Takže budeme hliadkovať okolo budovy Kazekageho?" uisťovala som sa.
,,Našou úlohou je ochraňovať Kazekageho. To je prioritou číslo jedna. Občas chodíme plniť úlohy aj inde, ale Kazekage je na prvom mieste." odpovedal mi Toru.
,,Je dobre, že sme teraz štyria. Aspoň nemusíme behať dokola." povedala Lin.
,,To je pravda. Už mi to začínalo liezť na nervy." zasmiala sa Niky.
,,Takže bude najlepšie, ak si Anamo zoberie južnú stranu. To je pred vchodom do budovy. Lin, zober si západnú stranu a Niky východnú." rozhodol Toru ako náš veliteľ. Keď sme dorazili na miesto, každý zaujal svoje miesto. K hlavnej budove viedlo množstvo ulíc. Postávali sme tam celý deň a sledovali okolie, až kým nás neprišli vystriedať.
Nebola som zvyknutá na to horko a tak len čo som prišla domov, najedla sa a osprchovala, zaľahla som do postele a prestala vnímať svet okolo seba.