Kam sa podela láska? 01 – Trable s malým

„Naruto...prestaň s tým a konečne si sadni. Musím ti povedať niečo dôležité.“
„Jasné. Hneď to bude Tsunade-baa-chan. Kde mám tie papiere...“
„No tak hovor so mnou! Nepočká to.“, reagovala Tsunade na Narutovu ignoranciu a dosť sa nahnevala.
„A...konečne. Našiel som ich dattebayo.“, konečne sa vynoril spod stola. Na sebe mal plášť Hokage a bolo na ňom vidieť, že je neoholený, „Tak čo si chcela Tsunade-baa-chan?“
„Týka sa to Sakury.“
„Dobre o čo ide?“
„Dnes sa u mňa ani neukázala a Shizune to už nezvláda.“
„Sakura je doma s malým, ale neboj sa. Dnes sa u teba určite zastaví.“, dodal Naruto s úsmevom.
„Ahaaa...“
„Ale ako ju poznám, určite ho zase donesie sem a zavesí mi ho na krk. To zas bude dattebayo.“, zamrmlal si popod nos podopierajúc si rukou tvár.
„Ale Naruto, veď je to predsa tvoj syn. Mal by si prijať zodpovednosť.“, odpovedala Tsunade s hrdým úsmevom na tvári.
„Ja viem, ale minule mi tu všetko rozhádzal. Ani som nemal čas tu upratať. Veď sa pozri.“, a rozhliadol sa na ten neporiadok v kancelárií.
„Ty nemáš sekretárku, alebo niečo také?“
„Načo? Mám predsa svoje klony. Tie to upracú za pár sekúnd...“, potom niekto otvoril dvere. Bola to Sakura s taškou a dieťaťom na rukách.
„Sakura-chan, tak už si tu?“
„Ani si sa neobťažoval si tu upratať?“, začala Sakura s mierne nahnevaným tónom. Potom dala Narutovi chlapca na ruky. Mal modrozelené oči a blond vlasy.
„A prečo? Veď Junichi by to aj tak zas všetko rozhádzal, pokrčil a požul.“
„Čo sa čuduješ? Je to predsa celý ty.“, potom Sakura položila tašku na stôl a otočila sa k Narutovi.
„No dobre, ale oči má po tebe.“, odpovedal jej a dal jej pusu.
„Ehm...“, odkašlala si Tsunade, na čo Sakura okamžite zareagovala.
„Ajeeeje...Tsunade-sama, čo tu robíte?“, spýtala sa zaskočene, „Prepáčte, skôr sa nedalo...“
„Dobre, dobre. Nemusíš sa ospravedlňovať, Naruto mi všetko vysvetlil.“
„Vďaka vám za návštevu, ale ak dovolíte, mám tu kopu práce a ako sa zdá, bude jej ešte viac tak...“, snažil sa Naruto vypratať kanceláriu od žien.
„Tak Tsunade-sama, ideme.“, povedala Sakura a s milým výrazom v tvári Tsunade odprevadila a chystala sa odísť spolu s ňou. Ako tak odchádzala, medzi dverami ešte Narutovi povedala pár slov.
„Naruto...“
„Hmm?“
„Dúfam, že sa malému nič nestane, ináč...“, poznamenala Sakura výhražne.
„Jasné, to isté si hovorila včera aj predvčerom. Ale nemaj obavy. Keď po neho prídeš, bude sa smiať od ucha k uchu, však Junichi-kun?”
“Len aby...”, dodala Sakura a zavrela dvere.
V kancelárii ostal už len Naruto, jeho syn Junichi a neporiadok. Ubehlo pár hodín a Naruta už bolela ruka od toľkého podpisovania dôležitých dokumentov. Väčšina z nich sa týkala ANBU a zvyšok boli prihlášky na chunnínske skúšky. Junichi robil to, čo obvykle. Čiže si krátil čas obžúvaním papierov. Keď to Naruto videl, okamžite sa postavil a zdvihol ho zo zeme. Ako ho tak držal na rukách, obhliadal si kanceláriu.
„No...zdá sa, že by sme mali upratať. Tu si sadni...“, položil chlapca na stôl, „a dávaj pozor. Tvoj ocko tento problém raz dva vyrieši! Kage Bunshin no Jutsu!“ (tieňové klony)
Kancelária bola raz dva plná Narutov Uzumaki.
„Takže, upracte kanceláriu! Papiere roztrieďte podľa abecedy!“
„Hai!“, odpovedali klony a potom nastal hotový chaos. Akoby im bola kancelária primalá. Rozbili okno, Narutov hrnček na kávu a misku ramenu, ktorú mal na raňajky. Papiere boli síce upratané a roztriedené, ale vyzeralo to tam ako po výbuchu. A navyše zlomili malý stolík, na ktorom si varieval čaj pri posedeniach s dôležitými ľuďmi. Potom všetky jeho klony zmizli a Naruto mohol konečne vidieť tú spúšť, ktorú nechali.
,,Je tu ešte väčší neporiadok ako vtedy.”, povzdychol si s diaťaťom na rukách, ,,Tsunade-baa-chan mala pravdu. Potrebujem sekretárku.”, v tom sa rozšíril ohromný smrad. Toho sa Naruto najviac bál. Stále hovorieval Sakure, že nie je pestúnka, ale Hokage a ten má svoje povinnosti. Aj keď mal malý skoro rok, ešte stále si Naruto nevedel zvyknúť na tú zodpovednosť. Napriek tomu bolo vidieť, že má svojho syna rád. So zaťatými zubami malého prebalil a opäť sa zdalo byť všetko v poriadku. V tom opäť niekto klopal na dvere. Vtedy si dával Naruto pauzu s nohami na stole a malým na rukách.
,,Ďalej!”, odpovedal, aby mohol vstúpiť. Osoba vstúpila dovnútra, ,,To ste vy Kakashi-sensei?”, povedal Naruto znudene.
,,Čo sa tu dialo? Vyzerá to tu ako po výbuchu.”, obhliadol kanceláriu a v tom jeho pohľad padol na malého, ,,Nebodaj to všetko spôsobil on?”
,,Nie Kakashi-sensei, teda najprv áno ale potom som chcel upratať a...”
,,Použil si svoje klony?”
,,...”, Narutovo mlčanie mu dalo odpoveď.
,,Aha...”
,,A čo vás sem privádza?”
,,Neviem ako zakončiť túto knihu. Podľa mňa má zaujímavý príbeh a bude to bestseller ale chýba mi tu jedna vec.”
,,Fajn, tak o čo ide?”
,,Mám nechať hrdinu zomrieť hrdinskou smrťou alebo ho mám nechať žiť?”
,,Čo myslíte pod tou hrdinskou smrťou...Junichi-kun, nežuj to...dattebayo.”
,,Ubitie na smrť v kúpeľoch rozzúrenými nahými kráskami.”
,,No a tá druhá možnosť...auuu...nehryz ma do ruky...hehe idú mu prvé zuby.”
,,Žiť až do smrti so svojou vyvolenou, ktorú vždy miloval, ale mne sa to zdá až príliš gýčové.”
,,Tak myslím, že je to jasné.”
,,Tak dobre. Vďaka ti za radu a majte sa.”, rýchlo sa rozlúčil a zmizol tak rýchlo ako sa objavil.
Návštevné hodiny sa pomaly chýlili ku koncu a taktiež sa chýlil ku koncu aj pracovný deň. Sakura sa opäť objavila vo dverách, aby chlapca vyzdvihla. Naruto spal na svojom kresle a chlapec s hrkálkou na ňom. Začula to ticho, ktoré sa odtiaľ šírilo a tak čo najtichšie vošla dnu. Bozkom na čelo prebudila spiaceho Hokage.
,,Sakura-chan...”
,,Pššt, nezobuď malého.”
,,Tak mi to predsa len vyšlo. Malý je najedený a prebalený. Môžeš si ho vziať.”
,,Ty ešte nejdeš domov? Aj tak tu len vyspávaš.”
,,Ešte tu mám nejakú prácu...”
,,To teda vidím...”
,,Buď trpezlivá a do večera som doma. Môžeš na mňa počkať ak chceš.”
,,Tak dobre.”, dodala s povzdychom a opustila kanceláriu. Tento moment donútil Naruta zamyslieť sa. Došla mu jedna vec. Že už medzi nimi nie je taká zamilovanosť ako kedysi. Jediná vec, ktorá ich ešte drží po kope je práve ich dieťa.