Narutov návrat I. - chuuninská skúška 18. (špeciál)

„Čo to robí?!“ divil sa Ichigo.
„Je rozrušená,“ oznámil mu sensei.
„Ale z čoho? Veď keď sme jej pred súbojmi priali veľa šťastia bola v pohode.“
„Á, niekto sa o ňu bojí,“ podpichovala Raki aj keď ani jej nebolo všetko jedno.
„Tu ide o to aby nám nespravila hanbu,“ odporoval.
„Naozaj ide len o to?“ nedala sa odradiť.
„Ty si sa tiež musela vzdať,“ teatrálne zmenil tému na ňu, ale po chvíli si uvedomil čo povedal a pozrel na senseia.
Hanabi, netráp sa preňho. On nevie o čo prichádza. Pobádal ju myšlienkami.
Začul útržok rozhovoru svojich žiakov, ale tváril sa akoby to prepočul.
Asi som jej nemal vravieť o našej chuuninskej skúške. Presmeroval svoje myšlienky na svoju druhú žiačku. Neviem ako to robia, ale vždy ma nejako donútia rozprávať o našich dobrodružstvách. Sakura má na nich zlý vplyv a k tomu ich ešte podporuje. Usmial sa pri spomienke na ňu.
„Načo myslíte Shikamaru-sensei?“ podpichla ho Raki keď uvidela jeho úsmev.
„Na to ako vyhovoriť tvojim rodičom, že ťa učím špeciálne metódy flákania a lenivosti,“ odpovedal jej celkom vážne.
„Ty to nejako zvládneš bratranček. Veď si najchytrejší shinobi nášho klanu a vôbec celej Konohy,“ vyškerila sa naňho.
„To sa ti povie,“ zmohol sa len na otrávenú odpoveď.
„Ako to vlastne ostatný zistili?“ spýtal sa druhý prítomný člen jeho tímu.
„Prinútili ma zákerným podvodom,“ zvraštil tvár keď si spomenul ako kvôli Asuma-senseiovi robil nejaký preňho nedôležitý test. Vtedy to začalo.
Asuma-sensei toto vám nikdy neodpustím. Kvôli tomu mám oveľa viac misii a ešte k tomu nebezpečné. A ja som si naplánoval tak pokojný život.
„Ako vás prinútil?“ pýtal sa ďalej Ichigo.
„Na to teraz nie je čas, sledujte,“ povedal a ukázal do arény na Hanabin súboj. Jeho žiaci okamžite upriamili pozornosť na zápas.
Aspoň, že jemu sa mi darí odolávať, tie dve sú oveľa horšie. Na tvári sa mu objavil kyslý výraz a s ním aj pozoroval zápas svojej žiačky.
Hanabi sa zronené s toho, že nevidí svojho otca sa pozrela na svoj tím a keď videla senseiov kyslý výraz a úsmev svojich tímových partnerov musela sa aj ona usmiať. Vstala a pozrela na svoju súperku. Tá už napojila chakrové vlákna na časti svojej bábky, na nič nečakala a zaútočila. Hanabi okamžite zaujala obranný postoj. Zbrane zložené z časti bábky sa nemilosrdne približovali k cieľu.
„Hakkeshou Kaiten! (Vír proroctva)“ zvolala mladá Hyuuga a roztočila sa okolo svojej osi. Odrazila všetko čo na ňu smerovalo.
„Čo?!“ čudovala sa jej súperka.
Konečne si sa dala do kopy. Usmial sa Shikamaru.
„Presne!“ náhla si Raki uvedomila. „Prečo má Han inú obranu ako jej sestra? Veď ako členky toho istého klanu by mali trénovať to isté ako to robíme aj my, nie?“ spýtala sa.
„To by zaujímalo aj mňa,“ neskrýval zvedavosť jej tímový partner.
„To je trochu zložitejšie,“ začal sensei Nara bez toho aby si uvedomil, že zas z neho ťahajú informácie. „Nečudujem sa, že vám o tom Hanabi nepovedala, ale, myslím, ako jej tímový partneri by ste to mali vedieť,“ odmlčal sa aby porozmýšľal ako im to vysvetlí.
„Vec sa má tak, že zatiaľ čo Hanabi trénoval otec, Hinata musela trénovať sama ak chcela zosilnieť a takisto techniky. Kým sa ich mladšia sestra učila od svojho otca jej sestra nemala od koho a tak väčšina techník, ktoré ste u nej videli sú jej vlastné ako napríklad už spomenutá obrana. Tá má výhodu v tom, že sa pri nej neotáča takže má lepší rozhľad a nepriateľa uvidí nech by sa schoval kamkoľvek a takisto vydrží dlhšie ako Hanabin a Nejiho Kaiten, ktorý zmizne ihneď ako sa prestanú točiť,“ dúfal, že ich natoľko odpútal opisom rozdielov v obrannej technike aby sa zabudli pýtať na ich rodinné problémy.
To kedy sa im o tom rozhodne povedať nech rozhodne sama. Jeho pokus o odlákanie vyšiel. Obaja žiaci iba otočili hlavy na zápas ich tímovej partnerky.
Dúfam, že ťa to Hinata raz naučí. Pomyslela si mladá Nara.

Mika sa spamätala z rán, ktoré utŕžila v tele bábky a okamžite sa rozbehla na svoju súperku. Zaútočila pravačkou, čo jej protivníčka hravo odrazila. Ihneď reagovala útokom pravou nohou z otočky aby nedala Hanabi šancu k útoku. Tá sa však zohla a podkopla svoju súperku, ktorá po tomto hmate tvrdo dopadla na zem. Mladá Hyuuga na nič nečakala a zaútočila.
„Juuken,“ zvolala keď dlaňou mierila na hruď protivníčky.
Raitaky len tak-tak uhla keď sa pretočila aby sa vyhla útoku. Takto na zemi ju v šachu držala Hanabi nekončiacimi útokmi.

„Bojovať proti nej fyzickými útokmi je pre teba teraz nemožné,“ oznámil jej sensei počas tréningu.
„Načo mi teda bude keď ju tým neporazím?“ čudovala sa.
„Aby si sa vydržala brániť,“ poučil ju, „potom budeš schopná aj lepšie využiť bábku.“

Vďaka Kankuro-sensei. Poďakovala mu v duchu.
Po jednom z mnoha dlaňových útokov sa opäť pretočila na chrbát a odkopla svoju súperku. Tá chvíľu letela no nedopadla na zem, ale do trupu bábky.
„Vyšlo to,“ usmiala sa Mika a vstala.
A teraz. Pohla rukou a zvyšné časti bábky sa presunuli do okolia trupu. Prstami ovládla vlákna a vysunuli sa skryté čepele.
„Vzdávaš to?“ spýtala sa pre istotu.

„Sakra, čo teraz spraví? Jediné čo jej ostáva je vzdať sa,“ miešali sa v Raki smutné a nahnevané emócie.
„To je smola, bude to musieť vzdať a my sme sa s ňou tak trápili,“ nahnevane pripomenul tréning Ichigo.
Shikamaru sa usmial. Ukáž im ako na to.

„Máš to tu pekné,“ hodnotila nahlas vnútro bábky, „Naozaj si to chceš ušpiniť krvou?“
Kso! Na to som nepomyslela. Nahnevane si priznala.
„To sa dá vymeniť. Aj tak už dlhší čas uvažujem o pár vylepšeniach,“ odpovedala jej.
„Tak ti k tomu nedám dôvod!“ zakričala jej späť odpoveď. A z dier po rukách a nohách bábky vystrčila svoje končatiny. Hlavu neprepchala a tak zostala vnútri. Rozbehla sa na svoju protivníčku, ktorá stála ohromená tým čo sa pred chvíľou stalo.
Hanabi zaútočila pravačkou a Raitaky sa len-len vyhla úskokom nabok. Tým však nič nevyriešila lebo schytala kop a letela pár metrov kým nedopadla na zem.
Ako to, že dokáže útočiť tak presne aj keď nič nevidí? Premýšľala. Byakugan! Doklaplo jej.
„Tak toto nie!“ povedala si pre seba, no jej súperka už bola rozbehnutá k nej s napriahnutou päsťou.
Pohla prstami, chakrové vlákna ihneď reagovali a postavili medzi protivníčky časti bábky čepeľami obrátené na Hanabi. Tá stihla včas zastaviť a uhnúť tak istému zásahu. Mika už nečakala a útočila neustále svojimi zbraňami.
No jasné! Ako som na to mohla zabudnúť? Čudovala sa až po niekoľkých neúspešných pokusoch zasiahnuť.
Pár chakrových vlákien pripojila k trupu a vzniesla svoju súperku do vzduchu. Znova nasmerovala zbrane tvorené z končatín a hlavy bábky na mladšiu zo sestier Hyuuga. Už sa na nič nepýtala a zaútočila. Všetky časti bábky zapadli na svoje miesto.
„Hmm, myslím, že som počula prepichnutie látky,“ zaškerila sa Hanabi.
Grrr. Našla zadné dvierka. Celý čas sa so mnou len hrala. To doujutsu ma už štve.
Myslím, že už je čas. Usmiala sa Mika. Teraz nebude dávať taký dôraz na obranu. Bola si istá.

„Tvoja súperka je Hanabi Hyuuga. Myslíš si, že uspeješ svojimi chabými útokmi?“ spýtal sa jej na rovinu.
„Hyuuga- nehyuuga, proti mojej bábkovej technike, ktorú ste ma naučili sensei nebude mať šancu,“ sebavedomo vyhlásila Raitaki.
„Tak na to ti niečo poviem dievča. Ak sa už naučila obranu svojho klanu, čomu teda verím, že naučila a ak nie tak to za tento mesiac určite spraví, tak tvoj útok bude akurát tak na dve veci,“ musel k nej byť tvrdý. Jej sebavedomie odkedy postúpila do hlavných bojov chuunonskej skúšky bolo takmer neznesiteľné a mohlo sa stať dôvodom, že vypadne v prvom kole a navyše bez toho aby sa z nej stal chuunin.
„Potrebuješ stratégiu,“ oznámil jej.
„Tak dobré no,“ poddala sa unudene.
„Čo si to povedala?“
„Hai, sensei!“ spamätala sa keď si uvedomila s kým hovorí.
„A teraz k veci. Zrejme použije “Hakkeshou Kaiten(Vír proroctva)“. To je technika, ktorá okolo nej vytvorí obranu tak silnú, že nie len odrazí, ale aj vráti silu útoku späť k nepriateľovi,“ nedopovedal.
„Čože? Také niečo naozaj existuje?“ neveriacky sa ho spýtala.
„Áno existuje a teraz mi povedz ako by si si s tým poradila.“
„Eh...“ nemala slov.
Tak, jej sebavedomie by sme mali vyriešené. Vydýchol si pre seba.

Dlho som nad tým uvažovala a tu je moja odpoveď Kankurou-sensei. Myšlienkou poslala odkaz svojmu senseiovi, ktorý ju sledoval (pozn. aut. ten odkaz a myšlienka to bolo myslené obrazne žiadne jutsu )
Opäť rozložila svoju bábku a priamo zaútočila na svoju súperku.
A je to tu. Pomyslela si Hanabi a znova zaujala obranný postoj.
„Hakkeshou Kaiten (Vír proroctva),“ šepla, roztočila sa a tak ako viackrát predtým odrazila útok, ktorý na ňu smeroval. Pomaly ukončovala svoju rotáciu a vydychávala.
Teraz! Upozornila sa Mika. Pohla rukou a chakrové vlákno, ktoré ovládla prinútilo odhaliť jednu ukrytú zbraň, ktorú schovala.
„Čo?“ čudovala sa keď tentoraz na mladšiu zo sestier Hyuuga smeroval bodec a ona si ho všimla až keď bolo neskoro.
Zasiahol ju do ramena.
Síce som mierila trocha vedľa, ale to je aj tak jedno. Pomyslela si Raitaky.

Hinata & Hiashi
„Si tak slabá, že mi neostáva nič iné ako vykonať na tebe obrad,“ povedal tvrdo a začal skladať pečate.
„Nie,“ prosebne naňho pozrela, „prosím, Oci.“
Na chvíľu zaváhal, potom akoby sa spamätal a pomaly kráčal ďalej.
„Som tvoja dcéra,“ pokúšala sa ho presvedčiť.
Zahľadel sa do jej očí.

„Aha oci! Pozri čo som našla,“ dobehlo k nemu malé dievčatko a ukázalo mu motýľa. Ten využil príležitosť a vyletel na slobodu.
„Nie!“ zakričala svojim detským hlasom a chňapala po motýľovi.
Uletel a tak si schovala hlavu do dlaní a začala nariekať.
„To sa mu pri mne nepáčilo?“ vydala zo seba medzi vzlykmi. „Ja som si ho chcela nechať, bol taký pekný,“ prestala plakať a uslzenými očami pozrela na svojho otca.
„Neboj, keď chceš pôjdeme ho hľadať,“ povedal jej.
„Áno!“ vykríkla a na tváričke sa jej objavil šťastný výraz.
„Ale naozaj to tak chceš?“ spýtal sa jej vážne.
„Áno!“ zopakovala s ešte väčším úsmevom.
„Naozaj chceš aby žil v zajatí?“ opýtal sa jej tak aby pochopila čo myslel svojou otázkou.
„Zajatí? Čo je to?“ čudovala sa a tomu sa prispôsobila aj je detská tvárička.
„Pozri sa okolo seba,“ povedal jej. Ona sa rozhliadla a na lúke všade vôkol seba zazrela ďalšie motýle. Pri pohľade na nich sa jej rozžiarili očka.
„To je zajatie?“ spýtala sa nadšene.
Hiashi sa pousmial, „Nie, to nie je. Teraz tak ako ony môžeš voľne poletovať po lúke,“ nedopovedal.
„To sa mi páči,“ usmiala sa naňho.
„O tom nepochybujem,“ opätoval jej úsmev, „Toto je sloboda, ale teraz si predstav, že ťa zavriem v izbe a nikdy ti nedovolím z nej vyjsť a ty sa tu už nebudeš môcť hrať.“
„Nieee! To je hnusné! Nič som nespravila!“ začala sa hnevať, zatínala svoje malé pästičky a z jej krásnych bledomodrých očiek jej začali tiecť slzy.
„To je zajatie,“ oznámil jej. „Ešte stále chceš isť hľadať svojho motýľa?“ zopakoval otázku.
„Nie, ale sľúb mi, že ma nezamkneš v izbe a budem sa tu môcť hrať,“ bolo mu odpoveďou vyjednávanie od malej Hinaty.
„Sľubujem,“ sľúbil s úsmevom.
Znova sa naňho pozreli veľké bledomodré oči jeho dcérky.

Teraz hľadel do rovnako uslzených a prosebných očí, ktoré mu pripomenuli časy dávno minulé, časy keď bola ešte jeho malé dievčatko.

„A teraz tu je otázka, čo spravíme s Hinatou?“ niekto nadhodil ďalšiu tému.
Hiashi vedel, že to príde. Dlho sa to snažil odkladať, ale raz to muselo prísť. Čakal to no aj tak stále nebol pripravený.
„Ide o to, že aj napriek dlhému výcviku nedosahuje požadovanú úroveň,“ reagoval ihneď tvorca témy.
„D-Dajte jej ešte trochu času, ja jej verím, verím, že sa zlepší,“ so zakoktaním ju bránil otec a cítil sa ako chlapec, ktorého skúšajú učitelia z látky, ktorú nevie.
„Nie. Už mala viac než dosť času a nedosiahla žiadne prijateľné zlepšenie. Navrhujem aby ju vylúčili z výuky a nahradili mladšou dcérou Hanabi,“ predložil svoj návrh ďalší člen rady a väčšina súhlasila. Hiashi nemal na výber.

Do mysle sa mu dreli ďalšie spomienky.

„Aj keď sme jej dovolili trénovať a zúčastniť sa chuuninskej skúšky, zlyhala. Strápnila celý klan. Druhýkrát jej to nedovolíme. Navždy ostane geninom,“ Tvrdo vyhlásil rozhodnutie rady.
„Postarám sa o to,“ ozval sa vodca klanu Hyuuga. Vedel, že nemôže dopustiť nikomu aby sa dotkol jeho dcéry. Musel to urobiť sám aby ju ochránil.

„Viem, že sme to už dávno prediskutovali, ale žiadam o predloženie jedného návrhu,“ ozval sa Hiashi.
„O čo ide?“ spýtal sa niekto zo starších.
„Chcem povedať, že už uplynulo niekoľko rokov a ona sa dosť zlepšila,“ nedopovedal.
„K veci,“ vyzval ho.
„Tak dobre, vzdychol si, „Žiadam radu o povolenie pre moju dcéru Hinatu zúčastniť sa chuuninskej skúšky,“ odpovedal a čakal na reakciu, ktorá sa dostavila ihneď.
„Zamieta sa,“ ozval sa jeden zo starších takmer bez rozmýšľania a ostatný súhlasne prikyvovali.
„Ona sa vážne zlepšila,“ zase sa cítil ako chlapec pred radou jeho vlastného klanu, ale napriek tomu argumentoval ďalej. „Nepochybujem, že splní skúšky, verím, že ich vyhrá,“ povedal sebavedomo. Vážne v to veril.
V rade sa opäť ozval šum, ktorý ustal až jeden zo starších dvihol ruku.
„Tak dobre, ale ak nevyhrá, ak zlyhá označíme ju pečaťou,“ povedal neúprosne.
„Ak zlyhá, sám sa o to postarám,“ bol si istý, že nezlyhá. Odvtedy ako ju videl prvýkrát po mnohých rokoch ako sa domov vrátila s úsmevom na tvári skúmal prečo je tak šťastná a keď zistil o čo ide, rozhodol sa predložiť tento návrh.

Vôbec o tom nepochyboval a teraz tu stojí, jeho dieťa ho prosí a slzy ma na kraji.
Prepáč, ale musím to spraviť. Ospravedlňoval sa v mysli, ale na tvári to nedal vedieť. Je to pre tvoje dobro.
Zo začiatku čakal, čakal poslednú nádej či nezačne kričať a nepríde niekto kto by ju zachránil, ale ona nekričala len naňho prosebne hľadela.
Rozhodol sa, spraví to teraz. Nech to má rýchlo za sebou.
„Oci,“ poslednýkrát naňho smutne pozrela.
„PUF!“ klon zmizol tesne predtým ako sa jej stihol dotknúť.
Hiashi stál prekvapený a neschopný slova.
Ušla. Vydýchol si s úsmevom keď mu došlo čo sa pred chvíľou stalo. Nemyslel na to, čo povie rada, len chvíľu vychutnával radosť, že sa mu nepodarilo splniť ich príkaz.

„Zvládneš to?“ spýtal sa Naruto.
„Veď je to len jeden klon,“ odpovedala mu.
„Si si istá? Môžem to spraviť ja, predsa len si z toho súboju vyčerpaná.“
„Nie chcem to spraviť sama, chcem vedieť čo sa stane,“ povedala mu vážne a zložila pečate.
„Kage bunshin no jutsu,“ šepla ledva počuteľne a pri posteli sa objavila druhá Hinata a ihneď po vyvolaní odpadla rovnako vyčerpaná ako ta pravá. Uzumaki ju duchaprítomne zachytil.
„Tak dobre,“ zvolil nakoniec.
„Ty,“ pozrel na klon v náručí, „pôjdeš so mnou a ty,“ svoje modré oči otočil na ležiacu Hinatu, „si pekne odpočiň,“ pobozkal ju a premiestnil sa späť do nemocničnej izby.

Staršia zo sestier Hyuuga práve spomínala na uskutočnenie plánu, ktorým mali zabrániť aby jej otec alebo ktokoľvek iný nič nespravil, keď pocítila ako sa technika klonovania zrušila a jej sa v hlave postupne objavovali spomienky, ktoré práve prežil jej klon.
„Naruto,“ usmiala sa pri spomienke, ale hneď na to sa objavili aj tie ďalšie. Spomienky na otca.
„Otec,“ vydýchla smutne.

Hanabi kľačala so sklonenou hlavou a držala sa za rameno.
„Nemala si ma podceňovať,“ oznámila jej s úškrnom keď k nej pristúpila.
„Ja nie som tá, ktorá niekoho podcenila,“ zdvihla hlavu a zaujala postoj čo bolo so zraneným ramenom dosť náročné.

„Predpokladajme, že tvoja protivníčka zistí slabinu tvojej obrany,“ uvažoval nahlas.
„O tom pochybujem,“ usmiala sa.
„Ak chceš vyhrať tak do úvahy treba brať každú možnosť,“ upozornil ju. „Čo by si v tej situácii spravila?“
„Ehm...“ nevedela ako má odpovedať.
„Skús o tom rozmýšľať a prísť na to ako by mohla využiť nejakú tvoju slabinu, potom nájdeš aj spôsob ako to otočiť proti svojej protivníčke,“ poradil jej Shikamaru.
„Vy mi s tým neporadíte?“ opýtala sa.
„Nie, musíš to spraviť sama aby si dokázala, že si zaslúžiš byť chuuninom a tiež som zvedavý ako to zvládneš,“ usmial sa.

„Ja som o svojej slabine vedela skôr ako ty,“ oznámila jej chybku v jej pláne.
„Hakke Juurokushou! (Strážca ôsmich vešteckých pečatí: 16 úderov)“ útočila jednou rukou takže viac úderov nezvládla.
„Juuken!“ zakončila posledným úderom keď zistila, že jej súperka ešte stojí a padlá na kolená.
Neji skontroloval obe bojovníčky svojim byakuganom.
„Víťaz je Hanabi Hyuuga,“ oznámil.

„Ďalší zápas Maniko Saite a Uzumaki Naruto,“ ozvalo sa na tribúnach a nasledovalo šuštenie tvorené šeptom v hľadisku.