Ako padajú kvapky, tak prichádza nová generácia - už to začína (časť 4.)

Keď ráno otvoril svoje oči hneď prvé čo uzrel bolo jeho čierne kimono ktorého kraje kde mali byť rukávy boli otrhané náznak po surovom amatérskom krajčírstve.
Jeho gate ktoré boli takej istej farby ako kimono a opasok ktorý červenou farbou dodával šťavu kimonu.
Jeho kimono bola asi iba jediná vec uhladená a upravá v jeho izbe.
Bolo navlečené na drevenej figúre oproti jeho postele.
Jeho izba vcelku priestranná bola porozhadzovaná po zemi sa váľali zvitky, na stole ležali novo obrúsene kunaie a shurikeny.
Svetlo v miestnosti bolo priemerné lebo záclony nechceli prepustiť tu vlnu svetla ktorá by ho oslepila a pripravila mu nepríjemné vstávanie.
Pomalinky ale isto sa dvíhal z postele no chcelo sa mu ešte spať no čaká ho tréning.
Pretrel si oči a v duchu si opakoval:

„Michi vstávaj.. tréning.. Kakashi bude zúriť, ale však aj on mešká tak čo“
Dvihol sa z postele a svojou leňochodskou rannou chôdzou sa približoval k odevu.
Stále do niečoho zakopával.

“Už by som si to mohol aj upratať“ povedal si uvedomelo „ale kedy? není času“.
Navliekol si na seba tvrdé kimono v ktorom sa ale on cítil ako v peričku a na telo si zavesil púzdro s jeho mečom.
Vyšiel z izby sa naraňajkovať do malej miestnosti kde bol prízemný stolík a vankúšiky sadol si a počkal na typické načasovanie.
“Aaah, Dobré ránko prajem Michi „ poprial mu s úsmevom jeho fúzatý a dlhovlasý šedivý otec ktorý mu niesol ryžu v miskách na raňajky.
“Dobré ránko“ odvetil Michi s úsmevom „konečne raňajky“.
Prisadli si k stolu pomodlili sa a poďakovali za dobré jedlo a začali jesť paličkami.
„Takže..“ začal debatu otec „počul som že si sa dostal do 5 členného týmu s Kakashim“
„Áno je to tak“ Michi nezaujato odvetil a venoval sa raňajkám
“ už si vás testoval tým svojím testom?“
“jatým testom“ odvrátil pozornosť od ryže k otcovi
“kakashi je majster tohto testu nikto u neho ešte neprešiel ,ale zdá sa že u vás spravil výnimku lebo ste piati a rolničky sú len dve“ pochechtával sa jeho otec na vtipe ktorému Michi nerozumel tak sa len podivne zatváril a venoval pozornosť.
“a čo? misiu vám ešte nesľúbil?“
„to sotva otec, včera si len stihol premerať naše jutsu a vypadal spokojne“
“konečne si niekto môjho Michiho všimol, a poviem ti Kakashi to je expert „
„jak to myslíš expert??“
“je povestný svojimi súbojmi a svojimi technikami aj metódami“
„och.. a jaké ma techniky a metódy?“
“jak ti vždy vravím synak určité veci si musíš zistiť sám a ešte k tomu to sa nepatrí, časom zistíš“
“dobre teda“
“Dneska večer ideme s kamarátmi oslavovať tvoje začlenenie ku Kakashimu“
„To snáď nie! Už zas idete do krčmy?“
“ale však kľud, patrí sa osláviť postup vlastného syna, je to tradícia“
Michi sa pozrel sklamane na otca a pokračoval
“lenže ty to so saké preženieš a robíš iba problémy, buď sa mlátiš s Jouninami alebo robíš problému tu mne doma!“
„Ale netrep blbosti dobre?! Nič z toho není pravda! Ja si nato nepamätám! a už pakuj na tréning! Jeho otec sa zdvihol s hnevom v očiach a ukazoval prstom smerom k východu.
Michi sa sklamaný, nazúrený ale aj bezmocný zodvihol išiel do predsiene kde si obul sandále a vyšiel do slnečného dňa pre neho predom už pokazeného.
Vykročil z domu na trávou posiatu zem a v pozadí bol počuť otcov krik .
Od ľútosti a zármutku zavrel oči a znova otvoril a vydal sa na cestu.
Prechádzal pomedzi domami z ktorých sa vynárali ninjovia, deti ale aj mamičky s ich kojencami.
Aj tak ich nevnímal a venoval sa svojmu vnútru „prečo stále pije? raz to skončí zle.. či pre neho pre mňa alebo pre ostatných, mam ho rád, moc rád ale toto by nemusel robiť, pije odvtedy čo sa to stalo, čo...“
Ako tak zamyslene a prázdno pozeral do zeme tak ho niekto chytil za rameno.
Prudko sa otočil a všimol si šatku na ústach a čelenku natiahnutú cez ľavé oko.

“Ach.. Kakashi Sensei, dobré ráno“
„Dobré ráno Michi, vypadáš byť nejaky nesvoj niečo sa stalo?“
„Nie nie vážne nič len som unavený „ odpovedal Michi a pousmial sa na senseia.
„Dneska nejdeme na trening ale začíname s misiami tak poď somnou ideme do cetra.“
„Inak včera ste na mňa urobili dojem s Hieim i ostatnými, taká sila a rýchlosť sa nevidí každý deň“
“ehm ..Ďakujem trénujem s otcom“
„On bol v ANBU však? Veliteľ myslím“ dopovedal a zabočil doprava na uličku plnú obchodov smerom do centra.
“ano ano bývaval, no teraz si vychutnáva dôchodok, no je svieži vždy isť do akcie jak tvrdi“.
„Heh.. Pravdaže taký ako on vždy“ sa pousmial Kakashi.
“Pravda, pravda „ s úsmevom vravel no obavy ešte ohmatávali jeho myseľ.
Ako sa blížili k budove centra Kakashi sa nenápadne obzrel na kníhkupectvo po Michiho ľavej strane a keď tam nebolo čo čakal sklamane pozrel pred seba.
„Ehm..kakashi?“
„prosím?...“
„a bude sa pri misiách bojovať?“
„No podľa toho pri akej pri misii D to nehrozí ale C možno.. prečo sa pýtaš? ..chápem ta ak máš strach ale...“
„Si robite srandu Sensei?!.. som pripravený vždy ako nikdy! Michi vykríkol a presunul sa do bojového postoja pritom pravou rukou pevne zvieral rukoväť svojej katani a po vysunul ju trocha.
„haha...perfektne Michi.. som rád, avšak to sa ešte ukáže čo je vo vás“ pousmial sa svojim pravým okom a povel „už sme tu“.
Otvoril ladným a elegantným pohybom dvere a naznačil chlapcovi že má vstúpiť prvý „nech sa páči až po tebe „
„Ďakujem“ pousmial sa vošiel do siene kde ich už čakal znudený tým.
„Ale no kde si bol?“ sa spýtal Naruto znudene a už vstaval zo zeme „hmmm..“ Sasuke a Hiei každý opretý o jeden stĺp v strede miestnosti sa iba obzreli a vrátili sa k nemému rozmýšľaniu.
“No aspoň že tu už sme všetci“ povedala Sakura a pohladením ruky si upravila vlasy smerom dozadu.
„Dobre tým! Vstávame! Ideme na veľkú vec!“ nebezpečne vážne narážal na niečo čo určite bolo dôležité a nebezpečne.
“Áno , áno , áno“ tešil sa Naruto a celý bez seba poskakoval a zvieral ruky v paste „tak čo to bude za misiu ? zmlátime gang zlodejov? Pôjdeme zachrániť dievča z rúk smrtonostných ninjov?“
“Tak čo to bude Sensei?“ Sakura cela bezseba to už nevydžala a vykrikla.
“IDEME!...“ ninjovia naklonili hlavy dopredu aby dobre počuli a od vzrušenia ani nežmurkli a ostalo vážne hrobové ticho závisiace na Kakashiho slove „SA ZAPISAT!“.
Naruto od šoku skoro spadol na ústa a celému týmu padli sánky na zem.
“Snáď si nemyslíte že budeme robiť misie bez zapísania sa do zoznamu „ škodoradostne poznamenal a uskočil stranou keď sa Naruto chcel po ňom vrhnúť.
“Vy, vy, vy!To nám robíte naschvál KAKASHI-SENSEI!“
„Naruto, Naruto, Naruto chceš byt ninjom čo najskôr ale ajtak nevieš čo je pravou prodstatou byt ninja „
„Ja už som ninja Kakashi-sensei „Tomu verte!! dokazuje to moje srdce! moja čelenka! a moje odhodlanie stať sa ďalším Hokage!!!“ Naruto s úškrnom na tvary odhodlane pozeral do oči Kakashimu ktorý sa iba svojim viditeľným okom usmial a pokračoval „Však sa uvidí „ A zo stredu predsiene sa vydal do chodby a navnadil aj ostatných „tak poďme!“ všetci súhlasne pokývli hlavou a nasledovali svojho trénera ako pes svojho pána. Chodba bola dlhá a jak pokračovali míňali iba dvere ktoré očividne viedli k ninja úradníkom a iným pracovníkom. No jak sa predsieň vzdialovala blížil sa koniec chodby. Na jej konci boli zasadene do steny mohutne dvojité dvere ktoré boli pokryte symbolmi ktoré tam vyryla história miestnosti ktorú skrýva. Kakashi podišiel bližšie a oboma rukami pevne zatlačil klučky a dvere ladne roztvoril dovnútra. Jak sa dvere roztvárali cez škáru k nim prenikli lúče svetla ktoré ich na oslepili čiže ledva videli čo sa vo vnutry nachádza. No postupom času si oči začali zvykať a rozoznali iba obrysy troch osob sediacich za stolom. Dvaja z nich boli obyčajný no ten tretí ten v strede ktorého tieň bol vysoký až majestátny klobúk ktorý spúšťal záves na okraje jeho tvare.
Jak vchádzali dovnútra tak jeho tvár starého no veleváženého starca. Múdry, mocný, starý a ešte mnoho iných prívlastkov mal 3. Hokage!
Legenda ktorej tvár bola vytesaná na pohorí ktorý nesie tváre ďalších 3 hokage a pyšno sa týči nad Konohou.

“Dobrý deň vážený Hokage“ povedal Kakashi a kľakol si pred vládcom dediny.
Potom sa obzrel po študentoch a naznačil že majú nasledovať jeho príklad.
“ehm...Dobrý deň“ povedali zmetene študenti a kľakli si s hlavou sklonenou k zemi.
“Meškáte Kakashi“ povedal Hokage väzným a hlbokým hlasom
„Prepáčte Pane ale boli tu menšie komplikácie“ a pohľad otočil k Michimu ktorý dvihol hlavu hore a začal sa nevinne no zahanbene usmievať.
„To je v poriadku Michi“ pousmial sa jeho sensei.
„Tak teda nech sa páči formuláre vyplňte“ Vážený zobral papiere pripnute na dosku aby sa mohlo na nich lepšie pišať spolu s ceruzkami Kakashimu.
„Nech sa páči „ podával Sensei svojim študentom formuláre a jeden po druhom si sadali aby ich vyplnili.
„Takže máte tam na vyplnenie Meno čiže 1. meno a priezvisko meno vášho senseia potom typ väčšiny vašich jutsu a vaša ninja hodnosť a úroveň vašich misii, nechceme nedorozumenie tak si dajte prosím záležať nie je to nič zložitého, tak sa dajte do toho nech to netrvá dlho“
Malý ninjovia začali vyplňovať formuláre a Kakashi ich regulérne kontroloval a upozorňoval „NARUTO! Tvoja hodnosť je Genin a ne ANBU!!!!A máme úroveň misii D-C nie S!“
„Vy možno nie Kakashi-sensei ale ja hej! som ultra super ninja! Tomu verte!“
„Prepíš to a nerob problémy Naruto!“ upozornil ho druhy krát Sensei a Naruto poslúchol s brblaním ktoré si nemohol odpustiť „no dobre dobre, robíte z toho vedu keď neviete...“
„Michi! Moje meno je Kakashi nie Kakasi! Píše sa s H!“
„Aha prepáčte Sensei ja nevedel „ usmieval sa nevinne a nervózne Michi a opravoval gramatickú chybu
„Ale však v poriadku stačilo sa iba opýtať“
Po pár minútach úspešného aj neúspešného vyplňovaní informácii študenti vstali a odniesli formuláre na stôl a položili..
„Dobre teda“ povedal 3.
„Akurát som obdržal misiu ktorá je vhodná pre váš tým.. je to síce misia C a bude treba bojovať“
Ich pohľady sa rôzne pomiešali a ustrnuli
Sakura pozerala vystrašene a šokovane jak kura...Hieiho to neprekvapilo iba jeho tvár pokryl úškrn...Michiho nadšenie vystupovalo z jeho pohľadu až hladilo po tvári...Sasuke akoby z oka vypadlo pohľadom Hieiovy a Naruto vzrušený a pripravený na akciu „ANO!ANO!ANO!ANO!“
„necháš ma dokončiť Naruto?!“ opýtal sa Hokage čím prerušil Narutov hlasný nával emocí.
„áno pane prepáčte“
„Takže misia je vhodná pre váš tým vzhľadom nato že je vás viacej jak bežne je v nejakom týme a keďže máte ešte Kakashiho ako senseia niet obáv že to nezvládnete...za Konohou v lesíku sa nachádza určitá partia zlodejičkov ktorý ukradli čo nemali..
Sú to iba zlodeji upozorňujem ľudia ktorý si vybrali zlú cestu pretože na výber nemali .. neovládajú techniky jutsu tak prosím aby ste im dali menšiu príučku a vyhnali ich odtiaľto.. prosím aby nebola žiadna ujma na životoch...či už u nas alebo u nich..takže používajte iba techniku taijutsu alebo aj trošku slabšie jutsu techniky môžu byt...choďte južnou branou po ceste a pri prvej križovatke zabočte doprava a pokračujte rovno kým nevstúpite do lesa...rozumiete?“
“áno!“ povedali jednohlasne a otočili sa pripravený sa už rozbehnúť cez dvojíte dvere do chodby a ist na misiu.
„Počkajte!“ z kríkol Kakashi a študenti sa na pate otočili pozorne počúvajúc a sledujúc čo správy či povie.
“Zabudli ste si cukríky ako bonus zato že ste sa sem zapisali“usmial sa držiac v dlani hrsku dobrôt.
“Ehm...Kakashi?“..opýtal sa Naruto „Vy snád nič neberete vážne!“
„Ale berem vážne tak ako teraz keď ideme na misiu“ a vystrel právu ruku v ktorej mal papiere s detailami o misii.
“áno!“ zvreskol Naruto...“Tomu verte! Budem žiariť!“
A ostatný sa nemo usmievali či sa otočili a šli do chodby ktorou prišli....