Akatsuki a telefón 4

Akatsuki a telefón 4

V horskej chate sedeli oblečení Akatsuki. Práve sa pripravovali na svoj každonedeľný zjazd. Pein mal na sebe tmavočervenú kombinézu, ktorá mala vzadu značku Akatsuki. Konan bola v tmavomodrej kombinéze, ktorú ako inak doplňovala jej modrá ruža vo vlasoch. Tobi mal na sebe nejakú čudnú deku, ktorá ho zahaľovala len tak dopoly. Práve sa hral s kapucňou, ktorá mu nechcela sadnúť na hlavu. Hidane mal nejakú zvláštnu, ktorá zobrazovala Jashina vpredu na hrudi. Peinovi už liezol na krk, pretože sa stále prechádzal po chate a ukazoval, že čo ma na hrudi.
"Mohol by si s tým už prestať, ideš mi na nervy.“
"Nemôžem za to, že sa to Jashinovi páči. Čo máš proti nemu? Chceš aby ťa zabil.“
"JA ťa zabijem ak s tým ihneď neprestaneš.“
"Fajn, fajn.“ Rezignoval Hidane. No zrazu sa ozval strašný krik.
"Auuuuuu..“ Tobi skackal po izbe a držal sa za ruku.
"Ty idi*t, čo si zasa robil?“
"Šéfe, ja za to nemôžem. To ma Kisame porezal.“
"KISAMÉÉÉ!!!“ zúril Pein. “čo si to tomu úbohému chlapcovi urobil?“
"Tobi nie je úbohý, Tobi je dobrý.“ Primiešal sa do toho Tobi.
"Tobi, teraz sa do toho nemiešaj.“ Skríkol na neho Pein.
"Ale musím, lebo som to JA, kto bol napadnutý.“
"Pein urob niečo, veď ten chlapec vykrváca.“
"Dobre, dobre.“ Pein zodvihol telefón, čo visel pri dverách a vytočil číslo.
"Dobrý deň. Horská služba dediny Konoha. Čím Vám môžem pomôcť?“
"Ach Preboha, prosím pomôžte. Tobi sa porezal.“
"A čo my s tým?“
"No čo vy. Ste predsa horská služba, nie?“
"To áno.“
"No vidíte, takže sem niekoho pošlite, nech ho zachráni.“
"Ale to mi nerobíme. My len hľadáme tých, čo sa stratili v lese alebo ich zavalila lavína?“
"Že sa Vám vypla elektrina? A ako potom môžete hovoriť so mnou? Aha vy ste asi na nejakom rádiovom spojení, že?“
"Prepáčte, ale ja Vám nerozumiem. Nám tu nevypli žiadnu elektrinu. Povedal som, že hľadáme ľudí, ktorých ZAVALILA LAVÍNA.“
"No veď nemusíte kričať, ja nie som hluchý. Tak prídete nám zachrániť Tobiho?“
"A zavalilo ho?“
"Či sa to zastavilo? Nie ešte krváca, to viete Kisame má ostrý meč a keď raz do niečoho sekne tak...“
"Prosím Vás mňa to nezaujíma, len mi povedzte, či ho zavalila lavína, alebo mal nehodu.“
"Akú predohru? Aha vy chcete vedieť, čo sme robili predtým? No Hidane sa tu vystrkoval, lebo má na hrudi svojho Boha Jashina, tak som mu povedal, že mi to lezie na krk a nech s tým prestane a potom sa Kisame ohnal a porezal Tobimu....“
"No ale na toto nemám náladu, len mi povedzte číslo vašej chatky, aby sme ho mohli nájsť.“
"Číslo čoho?“
"No chatky.“
"Mojej matky? No dovoľte. Moja mama je poctivá žena. Ako si dovoľujete....“
"Viete čo, radšej to ukončíme. Zavolajte radšej záchranku a nie horskú službu. Dovidenia.“
ôPočkajte...halóó...halóó?“ Pein položil slúchadlo a otočil sa na ostatných.
"Prečo ma tu každý ignoruje?“
"Ale čo môj úbohý prštek?“ nariekal Tobi.
"Popros Konan aby ti na to dala niečo a zavri si ústa.“
"Ale Pein...“ Tobi sedel na zemi a plakal, Konan bola pri ňom a cucala mu prst, Kisame si umýval svoj meč od krvi a Hidane sa znova začal prechádzať po izbe.
"Tobi, pre všetko na svete, buď ticho a ty HIDANE, PRESTAŇ, LEBO BUDEŠ MAŤ ČO ROBIŤ SO MNOU.“