Sensej - kapitola 04

Kapitola – 04

V tej chvíli som pochopil, že toto už nie je obyčajná hra, útočila s úmyslom poraziť svojho protivníka aj za cenu života. Sensej kunai, ktorý na neho letel, chytil a vyrazil naproti mladej kunoichi. Tá urobila krátku zmenu smeru, aby sa vyhla prípadnému úderu a zasiahla senseja päsťou presne. Niečo puklo a okolo nich sa objavil biely dym, ktorý mi zabránil, aby som videl čo sa stalo. Po chvíľke, keď vietor dym odfúkol, som zbadal, ako sensej stojí za Yushinou a jej vlastný kunai jej priložil ku krku.
Skôr ako však stihli čokoľvek urobiť, vyletelo z lesa niekoľko shurikenov a naplno zasiahli senseja.
S otvorenými ústami som sledoval obraz, ktorý sa strel predo mnou.

Od toho okamihu išlo všetko dolu vodou. Sensej ležal na zemi v kaluži krvi, Yushina s otvorenými ústami hľadela na neho a kúsok od nich z lesa vyšiel Fusaku. V oboch rukách držal po jednom kunai. Prišiel k sensejovi, ktorý zhlboka dýchal a od bolesti krivil tvár. A vtedy sa to stalo, Fusaku podal Yushine kunai, tá si ho vzala a priamo pred mojimi očami začali bodať senseja po celom tele. Ten kričal od bolesti. Nechápal som, čo sa to deje, moje telo ma prestalo poslúchať, nohy sa pohli a ja som šiel smerom k svojmu týmu. Chcel som zavrieť oči, ale nešlo to. Moja ruka siahla do vrecka, čo som mal na opasku, a vytiahla kunai. Najprv som si ani neuvedomil, čo sa stalo, až potom som videl ako moja ruka bodla nôž do senseja. Znova a znova.
„Niééééé!“
Obraz predo mnou sa rozmazal a cítil som, ako mi po tvári stekajú slzy. Náhle všetko stmavlo a ja som stratil vedomie.

Yushina stála na lúke a ostražito sledovala svoje okolie zahalené do dymu z klona, ktorého práve zničila. Keď sa ale vzduch vyčistil, všimla si, že sensej tam nie je. Kúsok od nej niečo zašušťalo v kroví, a tak sa rýchlo otočila tým smerom, aby vedela zareagovať. Z lesa vyšiel Sumamaru, pomaly kráčal a pohľad mal akýsi zastrený. Zastavil iba pár krokov od nej a Yushina si všimla že mu po tvári stekajú slzy.
„Niééééé!“
Zakričal odrazu a hneď na to padol na zem v šoku.
„Schopnosť ninju číslo dva, genjutsu.“
Ozvalo sa z lesa, odkiaľ pred chvíľkou vyšiel Suma.
„Tuším som to trošku prehnal.“
Naruto pribehol k Sumovi, ktorý sa ešte triasol na zemi. Dotkol sa prstom jeho čela.
„Kai!“
Sumovo telo sa uvoľnilo a teraz vyzeral, ako keby spal.
„Uff, na genjutsu nie som moc dobrý.“
Yushina otrasená tým, čo videla, ostala iba tak stáť.
„Chjo, Kurenai sensej ma zabije.“ Posťažoval sa Naruto a prezeral si Sumovu tvár, možno z nej chcel vyčítať, v akom je stave.
„Bude v poriadku.“ Zamrmlal si popod nos a v tvári vyzeral hneď kľudnejší.
Yushina ho stále sledovala s otvorenými ústami, o účinkoch silných genjutsu už počula, ale nikdy to nevidela naživo a hlavne nie na niekom, koho poznala. Výraz Sumamarovej tváre bol natoľko desivý, že úplne zabudla na úlohu ktorú mala. Jej druhý kolega z týmu však nemal taký problém a snažil sa využiť príležitosť, ktorá sa mu naskytla. Objavil sa kúsok od nich a skladal pečate. Naruto stále pozoroval na zemi ležiaceho Sumu. Yushina ako keby až teraz pochopila, čo Fusaku robí. Jeho útok však stále neprichádzal, nerozumela tomu, mal predsa výhodu, sensej si ho nevšímal. Pečate už mal poskladané a už čakal iba na uvoľnenie svojho jutsu, tak prečo váhal? Pozrela sa do jeho očí, vo chvíli keď sa Naruto otočil tiež jeho smerom. Fusaku v tej chvíli nahlas povedal.
„Shibari no jutsu!“ (spútanie / genjutsu náročnosť A)
Yushinu pohltila prázdnota, jej myseľ začala pracovať na plné obrátky, ale zistila že sa nedokáže pohnúť, všade okolo nej bolo tmavošedé prázdno. Ale to najhoršie bolo, že sa nemohla nadýchnuť. Pochopila že urobila chybu keď sa Fusakovi pozrela do očí práve keď uvoľnil svoju techniku. Na genjutsu bola vždy ľavá. Zachvátila ju panika, ak toto genjutsu bolo také silné na niekoho komu ani nebolo určené, bolo jasné že na senseja bude ešte niekoľko násobne účinnejšie a ak sa z neho čoskoro nedostane tak umrie. Už teraz cítila, ako si jej telo pýta vzduch. Umrieť takto zbytočne, bez slávy, bez uznania, na prihlúplej skúške, aké ponižujúce.
Jej myšlienky pomaly slabli, šedé okolie sa menilo na čierne a zmysly ju opúšťali.

Fusaku sledoval dvojicu, ktorá pred ním stála a bola chytená v jeho genjutsu. Vedel, že dlho túto ilúziu neudrží, a tak do toho dal úplne všetko. A pomaly vykročil k sensejovi, aby mu vzal z opasku rolničky. Pozrel sa ešte raz na svoj cieľ, ale Naruto sensej vyzeral úplne uväznený v jeho genjutsu. Mal by si pohnúť, Yushina už vyzerala, že je na konci so silami. Ale bola to jej chyba, nemala sa do toho zapliesť. Toto bola jediná príležitosť ako senseja poraziť a on to využiť musel, jeho úlohou bolo získať rolničky a to on splní, aj keby boli pritom zranení aj jeho členovia vlastného týmu. Načiahol ruku k sensejovmu opasku.
„Schopnosť ninju číslo tri, ninjutsu.“
Zohol sa Naruto k Fukusakovi a zašepkal mu do ucha. Hneď na to mu priložil ruku na hruď.
„Fuuton Reppushou.“
Fusaku nestihol zareagovať a malý vzdušný vír ho odhodil niekoľko metrov späť, kde dopadol na zem. Bol trochu doudieraný, ale najhoršie bolo že genjutsu ktoré použil mu odčerpalo všetku chakru, vsadil všetko na tento jeden útok a nevyšiel mu.
Yushina stojaca za Narutom sa zviezla na zem vo chvíli keď genjutsu povolilo, jej ústa sa naplno otvorili a zhlboka sa nadýchla, v zápätí sa jej z úst vydral vzdych. Skrútila sa do klbka a na plné pľúca rozdýchavala, z očí jej vyhŕkli slzy.
Naruto si ich všetkých prešiel pohľadom a trošku sklamane poznamenal.
„Tak sa zdá, že sa to všetko skončilo trošku skôr.“
„To bolo celkom silné genjutsu.“
Otočil sa smerom k Fusakovi, ale potom sa zamračil.
„Ale použiť ho, aj keď riskuješ, že doň chytíš tímového partnera ....“
Zahľadel sa cez neho niekam do diaľky, ako keby na niečo spomínal.
„Bolo to riskantné, mohol si jej ublížiť.“
Fusaku len rozpačito hľadel na senseja.
„Ako ste to dokázali sensej? Ako ste prekonali moje genjutsu?“ Spýtal sa nakoniec.
„Keď bude na to čas, niekedy ti to vysvetlím, teraz máme skúšku prežitia, obávam sa že ste neuspeli, ani jeden.“
Yushina sa obrátila a s ešte stále uslzenou tvárou kričala.
„Ale sensej! Ste strašne silný, to nie je fér. Ako môžem získať tie rolničky?“
Naruto sa k nej obrátil s úsmevom.
„Získať rolničky? No nejako sa vám to bude musieť podariť.“
Naruto vstal a oprášil sa.
„Tak ja si teraz zájdem na ramen, vy tu pekne ostaňte, keď sa vrátim dám vám ešte jednu šancu. To, že ste dnes bez jedla, berte ako ďalšiu súčasť skúšky.“
Naruto sa otočil a pomalým krokom vykročil smerom k Listovej.
Obom mladým geninom zaškvŕkalo v bruchu pri predstave, ako sa sensej kŕmi ramenom.

Je mi nejako podivne zima, žeby bol vietor taký studený? Nie, to nie je vetrom, som spotený, prečo? A prečo ležím vonku na zemi, nemal by som ležať v posteli?
Počujem nejaké hlasy, sú mi zvláštne povedomé.
„Som taká hladná, a celé je to nefér, čo si sensej o sebe vôbec myslí, takto nás mučiť.“
„Je to predsa skúška, a buď už ticho, lezie mi na nervy to tvoje neustále sťažovanie si na niečo.“
Divné, nikdy som vo Fusakových slovách nepočul toľko pocitov.
Pomaly som otvoril oči a ten pohľad stál za to. Yushina sa tvárila ako keby jej niekto odoprel jej obľúbenú zmrzlinu.
Začal som sa na celé ústa smiať. Obaja moji spoločníci sa na mňa pozreli, ako keby som vstal z hrobu, keď ale tá potvora uvidela, že sa smejem na nej, celá očervenela.
„A ty sa čo smeješ?! To ja by som sa mala smiať, ako ťa sensej odrovnal tým genjutsu.“
V tom okamihu som si spomenul na všetko, čo sa stalo, kým som odpadol. Prišlo mi strašne zle a nepochybujem o tom, že keby som v to ráno niečo zjedol, už by to z mňa vyšlo von. Na tele mi opäť vyrazil pot.
„He,j hej, si v pohode?“
Odrazu bola pri mne a vôbec nevyzerala, že sa baví na tom, ako ma to genjutsu odrovnalo, len na malý okamih vyzerala ako obyčajné dievča, ako človek, ktorý sa o mňa naozaj bojí a v tej chvíli som jej bol za to vďačný.
„Hej v pohode.“
Povedal som, keď som sa rozdýchal. Fusaku sa však nestaral o to, ako sa cítim, jeho zaujímali celkom iné veci.
„Čo to bolo? Aké genjutsu na teba použil?“
Spýtal sa a vyzeral že ho to veľmi zaujíma.
„Neviem aké to bolo gejutsu.“
Odpovedal som popravde.
„Vlastne až teraz mi došlo že to bolo genjutsu, dúfam, že nič podobné už nikdy nezažijem.“
Zase mi prišlo zle.
„Hej skončite už, poďme si radšej premyslieť, čo urobíme, takto sa akurát opäť vrátime do akadémie.“
V jej pohľade ale bolo vidieť že nechce aby som myslel na to čo sa mi práve stalo. Vyzerala pekne vyvedená z miery, vtedy som sa rozhodol, že sa jej budem musieť spýtať, čo videla.
„Hej a kde je vlastne sensej?“ Spýtal som sa.
„Vieš no akosi nás všetkých odrovnal a zašiel si na ramen, potom nám vraj dá ešte jednu šancu, ale neviem ako to môžeme dokázať.“
„Niečo vymyslíme.“
Snažil som sa jej zdvihnúť náladu.
„Neviem ako to chcete dokázať, keď ani mne sa to nepodarilo. Ak ste si nevšimli ani jeden z nás proti nemu nemá žiadnu šancu.“
Fusaku vyzeral frustrovane.
Podľa toho čo som si pamätal tak ani Yushinine útoky neboli účinné, len sa s ňou hral. Asi sa na to musí nejako inak.
„Vlastne fakt je, že on je Hokage a my sme len genini, jeden na jedného nemáme žiadnu šancu.“
Neverím že mi to nenapadlo skôr.
Fusaku neurčito hľadel do zeme ako keby premýšľal a Yushina sa nervózne mrvila, až konečne vyšla von s tým čo ju trápilo.
„No dobre, ale vlastne sú tam len dve rolničky, aj keby sa nám ich podarilo získať vždy ostane jeden ktorý rolničku mať nebude.“
„To je fakt.“
Pridal sa Fusaku.
„A nie je to jedno?“
Spýtal som sa.
„Buď vypadne jeden, alebo všetci, už tak je dosť, že musíme súperiť so sensejom, ak budeme súperiť aj medzi sebou, ani jeden z nás tú rolničku nezíska.“
Yushina sa začala divne usmievať.
„Teda Suma, ešteže v tej hlave niečo máš, keď už si na všetko ostatné úplný dement.“
Nevedel som či mám byť rád za to, že ma pochválila že mi to myslí, alebo naštvaný za to ako ma urazila.
„Tcc.“
Zmohol som sa iba na odfrknutie.
„To by mohlo vyjsť.“
Pridal sa Fusaku.
Ako sme tam tak sedeli a debatovali, ani sme si nevšimli koľko času už ubehlo. Odrazu tam iba tak stál a hľadel na nás desivým pohľadom.
„Tak čo, ste pripravený na reparát?“
„Hai, Naruto sensej.“
Zvolali sme zborovo.

Na malej lúke stál blonďavý ninja, jeho vlasy už o niečo dlhšie, ako keď bol mladý genin, viali vo vetre, oči mal privreté a vyzeral, ako keby si vychutnával vôňu, ktorú v sebe skrýval okolitý vzduch. Odrazu z okolitého lesa vybehli traja mladí, čerství genini a zaútočili na neho. Ich cieľ bol jasný, poraziť svojho nepriateľa. Útok bol koordinovaný a dobre premyslený. Ninja sa však len usmial, rozkročil sa a uložil ruky do pečate.
„Kage bunshin no jutsu.“
Po ľavej i po pravej ruke sa objavil jeden jeho klon. Všetkým trom sa v ruke sformovala guľa plná bledomodrej chakry.
„Ultimátna priestorová rekonbinácia, RASENGAN!“
Vykríkli všetci traja Narutovia a udreli svojimi útokmi. Ozval sa silný výbuch a traja mladí geníni odleteli neschopní ubrániť sa takému to útoku.
Keď sa prach rozplynul Naruto zrušil oba klony a pomaly kráčal k svojim študentom ležiacim na tráve o pár metrov ďalej ako v zemi zívali tri veľké diery spôsobené jeho útokom.
Geníni si postupne posadali, ešte stále dezorientovaní.
„Tak rolničky ste nezískali.“
Všetci traja len smutne pozerali na diery v zemi a ani sa nesnažili premýšľať, ako by sa dalo podobnému útoku vyhnúť či ubrániť.
„Chjo, takže mi ostanete všetci na krku.“ Vzdychol si Naruto.
„Čóóó???“ Vykríkli geníni.
„No áno, uspeli ste.“
Usmial sa na nich širokým úsmevom.
„Ale, ale ako to sensej? Veď sme rolničky nezískali.“
Hneď sa spýtala Yushina, ešte stále neschopná uveriť tomu, že z nej bude ozajstný shinobi.
„To je fakt, rolničky ste nezískali, ale aj napriek tomu, že ste vedeli, že aspoň jeden z vás neuspeje, šli ste do toho ako tím a o tom bola táto skúška. Keď budete chodiť na misie často sa vám môže stať, že možnosť prežitia bude malá, ste tím a preto sa musíte naučiť spoliehať sa na svojich spolubojovníkov.“
„Kedysi mi môj sensej povedal: Vo svete ninjov sa tým, čo porušujú pravidlá, hovorí odpad, ale tí, ktorí sa nestarajú o svojich priateľov, sú omnoho väčšie špiny.“
Mladí ninjovia sledovali svojho senseja.
„No dobre, od zajtra tým číslo päť začína plniť misie, choďte sa domov najesť a oddýchnuť si ráno vás tu budem čakať presne o sedem nula nula.“