Sbohem se nedává navždy 012 - Všetci spolu

Deidara Rain surovo hodil do izby. Ona len padla na zem. Nemala dostatok síl oponoval. Plakala.
„Nerev!“ zhúkol na ňu. Zľakla sa a stíšila plač ale plakať neprestala.
Pomedzi pery potichu pošepla „Itachi!“ a vzlykla ale Dei ju aj tak počul.
„Ten ti teraz nepomôže!“ zhúkol na ňu a pritom sa strašidelne zasmial. Ona sa ešte viac zľakla, veľmi sa ho bála. Snažila sa od neho odliezť čo najďalej. On však pristúpil k nej a dal jej len tak facku. Páčilo sa mu, takto ju trýzniť, chcel si to čo najdlhšie vychutnať. Teraz ho nikto nevyruší.

„Stále nemôžem uveriť, že sme zo sebou zobrali túto....toto decko.“ Asi po stí krát si posťažovala Karin sama pre seba. Samozrejme to ale všetci počuli, čo bol aj jej zámer, aj chudinka Daisa ktorá to musela trpieť už pekných pár dní čo sú na ceste. Celý čas nerobila nič iné len trýznila Daisu ako sa dalo. Tá sa snažila to ignorovať aj keď z toho bola dosť nešťastná. Celkovo sa cítila trochu nesvoja medzi nimi. V podstate ich ani nepoznala.
„Už sme skoro tam.“ Všetkým oznámil Suigetsu. Všetci len prikývli a išli ďalej.

Rain ležala pritlačená k stene a na nej nalepený vyškierajúci Deidara.
„Nie!“ z posledných síl sa snažila oponovať ale nič nezmohla. Takto zle jej ešte v živote nebolo. Bolo jej zle od žalúdka, zle z Deidary, prosto neuveriteľne zle. A zrazu to prišlo. Naplo ju. Nemohla to zadržať. Všetko z jej žalúdka sa zrazu objavilo na Deidarovi. Ten keď si uvedomil čo sa stalo bol tak nas*atý, že to svet nevidel.
„TY P*ČA!!“ zhúkol na ňu a šľahol jej ďalšiu facku. Bezmocne odletela na bok. Vyzliekol si svoj AKA plášť aj s tým čo bolo na ňom, odhodil ho na bok a vrátil sa k Rain.
„To mi zaplatíš! Vieš koľko stojí čistiareň?!“ a šľahol jej ďalšiu facku. Tým sa mu trochu zlepšila nálada.

„Sme tu.“ Oznámil Suigetsu ostatným. Stáli uprostred nejakej lúky, z jednej strany kolmá skala, z druhej les odkiaľ prišli.
Všetci sa nechápavo pozreli na Suigetsgu-a. Ten len ukázal na tú kolmú skalu.
„Tam.“ povedal a vybral sa tým smerom, všetci za ním. Zastavil tesne pri nej.
„Tá skala je skrýša Akatsuki?“ priblble sa spýtala Karin. Suigestu prikývol, že áno, Daisa bola ticho, Juugo sa tváril silno zamyslene a Sasuke si mrmlal niečo v zmysle „Itachi, I kill You!“
„A ako sa tam dostaneme?“ opäť sa spýtala Karin.
„Jednoducho.“ Chopil sa slova Sasuke. „cez tú skalu.“
„Ako chceš ísť Sasuke cez skalu?“ spýtala sa Karin nechápavo.
„Takto.“ Povedal a vrazil katanu do prostred skaly. Tá sa najprv rozpolila na dve časti a tie sa potom rozpadli úplne.
„Wow.“ Všetci vyjavene hľadeli, hlavne Daisa.
Za skalou bola jaskyňa. Nečakali a vošli dnu.

Rain dostala už toľko faciek, že ledva bola pri vedomí a ďalšie stále prichádzali. Takto ubitá ešte nikdy nebola. Ale Deidarovi nebolo dosť. Už zatúžil aj po niečom inom ako iba ju biť. Facky prestali. Rain to prekvapilo a zničene sa obzrela tým smerom ale bola by radšej keby sa nepozrela. Dei sa k nej blížil stále bližšie, chytil ju rukou za krk a potom prešiel na jej hruď.
Bránila sa a zmietala ako vládala, čo Deidaru nebavilo, tak ju druhou rukou začal škrtiť. Rainine telo akoby ochablo. Nemala prístup kyslíku. Odpadla. Dei využil príležitosť a strhol z nej tričko a ďalej sa uspokojoval.

Išli po chodbe ale nikde nič, nikto. Prvé dvere, nič za nimi nebolo, len holá miestnosť. Druhé dvere- to isté a tak to pokračovalo. Sasuke prekvapivo začal strácať trpezlivosť a ďalšie dvere doslova vykopol zo steny. Za nimi však už niečo bolo. Konkrétne niekto.
Sasuke naprázdno prehltol. Ležala tam blonďatá dievčina, na ktorú sa nechutne chniapal nejaký chlap. Tá dievčina vyzerala úplne ako Daisa. Obzrel sa za seba ale tam stála zdravá a živá Daisa.
„Čo do pekla to má znamenať?“ nechápal Sasuke. Daisa sa vopchala do dverí pred Sasukeho. Keď to uvidela, dobre, že neodpadla.
„Rain!“ vyľakane vykríkla a rozbehla sa k jej dvojičke.
Deidara sa obzrel kto sa ho to opovážil vyrušiť a takmer skamenel keď uvidel Sasukeho a Daisu ako beží k nemu.
„Do pr*dele.“ Pošepol si.
„Netvor!“ vykríkla na Deidaru Daisa a jednu mu vrazila. Bol taký prekvapený, že ani nestihol uhnúť.
Pribehla k Rain a zakryla ju svojou bundou. Všetci len nechápavo hľadeli na to ako sa tie dve blondínky na seba podobali ako sestry. Ako prvý sa spamätal Sasuke a pribehol k Daise. Pozrel sa na dobitú blondínku. Akoby Daise z oka vypadla.
„Rain! Preber sa!“ snažila sa ju Daisa vzkriesiť.
Sasuke sa otočil smerom na Deidaru a nebol to dva- krát prívetiví pohľad.
„Kde je Itachi!“
„A čo ja viem kde.“ Ľahostajne odpovedal Deidara. Sasuke sa naňho „veľmi“ škaredo pozrel až nabehli Deidimu zimomriavky.
„Tak fajn. Hlavne sklidni hormóny. Tipujem, že teraz si to pekne žehlí u šéfika za túto dievčinku.“ a hodil očkom smerom na Rain.
Daise ako jedinej došlo o čo tu ide. Itachi, to je Rainin muž a zároveň osoba, ktorú chce zabiť Sasuke.
„Kadiaľ sa tam dostaneme?!“ chladno zamrmlal na Deidiho Sasuke.
„A prečo by som vám to mal hovoriť?“ trochu sa osmelil Dei a opäť mu ľahostajne odpovedal. Sasukemu sa začervenali oči a chytil Deidaru tak aby mu musel hľadieť priamo do očí. Chvíľu len tak stáli, Deidara ako začarovaný. Po pár sekundách sa ozval šialený krik. Deidarov krik.
„Tak kde je?!“ zopakoval svoju otázku Sasuke nekompromisne.
„T-tadiaľ.“ a ukázal priamo pred seba. Sasuke ho odhodil bokom a odkráčal tým smerom no po pár krokoch sa zastavil.
„Daisa. Poznáš to dievča?“
„Áno. Je to moja sestra.“ odpovedala ticho Daisa.
„Choď dopredu, hneď prídem za tebou.“ povedal jej a poslal ju von. Keď odišla pokračoval bez toho aby sa čo i len otočil na ostatných.
„Juugo, zober to dievča a Suigetsu s Karin, postarajte sa o nášho malého priateľa.“ pozrel sa smerom k Deidarovi a odišiel za Daisou. Juugo podišiel k Rain, zobral ju do náruče a odišiel za Sasukem. Zároveň sa Suigetsu začal približovať k Deidarovi. Ten sa bojazlivo skrčil do rohu. Ešte stále bol zdeptaný zo Sasukeho pohľadu. Karin stále stála tam kde predtým. O chvíľu bolo z miestnosti počuť neovládateľný krik a hneď na to úplné ticho. Po pár sekundách vyšiel Suigetsu nasledovaný Karin.
„Tak dve blondínky sú už na mňa fakt veľa.“ zabrblala Karin a vydali sa za ostatnými.

Naruto sa otočil na Sakuru a ukázal na pozostatok skaly pred nimi.
„Sme tu.“

„Ako to, že tu nie je?!“ rozhorčoval sa Pein už hodnú chvíľu.
„Ja-ja neviem Pein. Nikto to nevie.“ opatrne mu odpovedala Konan.
Itachi sa v tej chvíli zatváril veľmi záhadne. Spomenul si ako ho stretol v Konohe.
Pein sa otočil na Itachiho. „Keby ťa nemusel sledovať, neušiel by! Ale ty si sa namiesto povinností musel hrať s nejakou štetkou!“
BUCH! Jedna stena sa rozpadla a za ňou stál--
„Itachi! I‘ll kill you!“ vykríkol Sasuke. Za Sasukem nesmelo vykukla Daisa. V tom Daisu uvidel Itachi.
„Rain.“ a rozbehol sa smerom k nej.
„Nechaj Daisu na pokoji!“ postavil sa medzi Daisu a Itachiho Sasuke.
„Rain?“ ublížene sa spýtal Itachi. Nechápal čo sa deje. Nechápal ako je možné, že jeho milovaná Rain prišla so Sasukem. A prečo ju volá Daisa?
„Ja nie som Rain. Som Daisa.“
„Čo?“
V tej chvíli vošiel za Sasukem Juugo, v náruči s Rain.
„Čo sa tu deje?“ vykríkol zmätený Pein a ako aj Konan s Itachim prechádzal pohľadom raz z jednej na druhú dievčinu.
Rain sa začala preberať. „Itachi.“ potichu povedala.
„Rain!“ vykríkol Itachi a rozbehol sa smerom k nej. Medzitým došiel Suigetsu s Karin.
„Itachi!“ ako ho uvidela opatrne sa vyprostila z Juugovej náruče a krivkajúc sa rozbehla za ním. Ako v romantickom filme sa blížili k sebe až skončili spolu v náručí. Všetci ich pozorovali, jedni vyjavene, jedni prekvapene a dokonca niektorý aj znechutene.
„Kto ti to urobil?“ spýtal sa keď uvidel v akom je stave.
„Ten hnusný bloňdatý muž.“ ticho a zo strachom v očiach odpovedala.
„Ja toho Deidaru zabijem.“ zamrmlal s nenávisťou v očiach.
“To už nebude treba.“ ako prvý sa spamätal Sasuke. Všetci sa v tej chvíli akoby zobudili z tranzu. „Už sme sa o to postarali.“
BUCH! Rozpadla sa ďalšia stena.
„Hej! Kto to má potom po vás sakra upratovať! Viete vôbec aké je drahé nechať si urobiť sídlo? A to ani nehovorím o úklidovej čate!“ rozkrikoval sa na všetkých nahnevaní Pein.
„Sorry.“ ozvalo sa z kúdolu prachu. Keď sa prach usadil objavili sa Sakura s Narutom.