SASUKEHO CHYBA? časť 2.

Myšlienky v texte som sa rozhodla zvýrazniť, aby sa text zdal priehľadnejší...
A tu je už sľúbený druhý diel...
Dúfam, že sa bude páčiť...

„Sasuke?“, prehovorila pevným hlasom, plným odhodlania...
No tak Sakura pošli ho preč, no tak! Počuješ? SAKURA! Ty hlupaňa toto budeš ľutovať! HARUNO!!! Hej HARUNOOOOOO!„Ostaň. Ostaň aspoň dnes Sasuke, prosím...“, odvetila, aj keď ho pôvodne chcela poslať tam, odkiaľ prišiel.
„Sakura...“, už nedopovedal, len sa opäť nenásytne zmocnil jej úst.
Jeho ruky putovali po celom jej tele. Bozkával ju všade a ona sa konečne po šiestich rokoch cítila neskonale šťastná.
Postupne si Sasuke vyzliekol košeľu. Sakura mala na sebe len tenkú, čiernu, nočnú košeľu s ružovou čipkou, ale aj tento kus oblečenia neskutočne zavadzal.

Sasuke jej ju pomaly vyzliekol a ona si uvedomila, že sú obaja nahí.
Tak už nevnímala nič. Len sa zvíjala v extáze rôznych pocitov. Aj bolesť ktorú pocítila, bola zanedbateľná oproti tomu, čo cítila teraz. Kvapky potu stekali po Sasukeho chrbte a tak mu ich Sakura zotrela rukou.
Zachvel sa a ešte náruživejšie ju pobozkal.

Keď sa vyčerpaný zvalil vedľa nej a zahľadel sa jej do očí, pochopila, že to, čo dnes spravila, nebude nikdy ľutovať. Čo je zlé na tom, že sa milovala s človekom ktorého ľúbila? A aj keď jeho city možno neboli pevné, jej boli pevné za oboch.
„Dúfam, že som ti veľmi neublížil láska“, prehovoril Sasuke a pobozkal ju na pery. Len tak ľahučko, ako vetrík.
„Nie“, odvetila Sakura. „Bolo to nádherné, Sasuke. Ďakujem ti.“
„Aj ja ti ďakujem Sakura“, odpovedal jej a schúlil si ju v náručí tak, že sa chrbtom opierala o jeho hruď. Hľadeli von oknom na východ slnka a v objatí oddychovali na obrovskej posteli.
Sakure sa pomaly privreli viečka a na perách jej poihral úsmev, zatiaľ čo ju Sasuke hladil po tvári, krku a chrbte. Bola naozaj šťastná.
Uži si to Sakura, veď zaspávaš v náručí svojej lásky..., pomyslela si , keď pomaly odchádzala do sveta snov.

Keď to Sasuke zbadal, keď zbadal, že Sakura už zaspala, pomaličky, aby ju neprebudil, sa vymanil z objatia. Rýchlo, najrýchlejšie ako sa len dalo sa obliekol a chystal sa na odchod.
Bol už na odchode, už mal nohu prehodenú cez okenný rám, keď sa otočil. Zrak mu padol na krehkú postavu schúlenú na posteli.
Nie, nemôžem odísť len tak, bez rozlúčky, bez vysvetlenia...Vrátil sa preto a na kúsok papiera napísal odkaz. Poskladal ho a položil na Sakurinu posteľ, blízko k jej hlave. Potom ju ešte zľahka pobozkal a odišiel...

Sakuru prebrali lúče ranného slnka. V prvom momente nedokázala prísť na to, čo sa v noci stalo. Ale potom jej to došlo. Noc, Sasuke na jej perách, Sasuke v jej posteli...
Sakura! Čo si to spravila?
Vlastne jej to bolo jedno. Nie, jedno jej to nebolo, bola šťastná, ale predsa tu niečo nesedelo...
V jej predstavách o pravej láske nebolo miesto len pre jednu osobu... v jej snoch sa mala zobudiť vedľa milovaného muža a nie vedľa chladného miesta v posteli, čo po ňom ostalo.
„ To nie je možné!!!“, zvrieskla a slzy jej vytryskli z očí. „On ma oklamal! Ten bastard, ten- och a ty sprostaňa si mu naletela.
Hodila sa na posteľ a potichu vzlykala do vankúša, ktorý bol už teraz celý mokrý. Zrak jej padol na miesto, kde pred tým ležal Sasuke. Vzala jeho vankúš do rúk a objala ho. Do nosa jej udrela jeho vôňa. Vôňa pokožky, zeme a oleja, ktorým si utieral svoju katanu. Bola to nádherná vôňa.

Asi po hodine civenia do prázdna vstala a poriadne sa poobzerala po svojej izbe. Videla miesta kde stál a pristihla sa, ako si ho znova predstavuje. Slzy sa jej opäť tisli do očí a preto prudko zatriasla hlavou, aby ten obraz vypudila z mysle.
Odrazu jej zrak padol na kúsok papiera, zastrčeného pod vankúšom. Ako je možné, že si ho nevšimla? Veľmi opatrne ho zodvihla akoby sa bála, že je to výbušný lístok.
Heh, možno sa ma chce zbaviť tak, že mi to odstrelí hlavu..., pomyslela si, no razom túto možnosť zavrhla. Lístok totiž otvorila a nahlas čítala.

Drahá Sakura!

Keď dočítala, nevedela či má plakať, alebo sa smiať.
Ako to mám teraz chápať? Čo teraz? Vráti sa ešte???...