SASUKEHO CHYBA... ?

Muž bežal po neosvetlených uličkách Konohy a nozdrami vdychoval omamnú vôňu, ktorá mu už šesť rokov nenaplnila pľúca. Bežal a bežal, hnaný túžbou byť čím skôr na mieste. Nik nevedel, že príde, že sa vráti- aj keď len na jedinú noc.
V Konohe pred šiestimi rokmi zanechal dvoch najlepších priateľov a svoj tajný sen, ktorý aj keď mal v jeho srdci druhoradé miesto, nemohol ostať bez povšimnutia. Už nie. Nie teraz, keď sa pevne rozhodol, že jeho klan musí mať pokračovateľa.
Konečne bol na mieste. Mesačný jas sa odrážal od okennej tabule, keď oknom liezol do izby na druhom poschodí.
Vliezol do izby a zahľadel sa na dievča spiace vo veľkej posteli. Vlastne nie. Zahľadel sa na ženu spiacu vo veľkej posteli. Ležala nehybne, jemne dýchala a on sa pri pravidelnom nadvihovaní jej hrudníka, prestal báť a ukľudnil sa.
Teraz, keď bol už konečne tu, nepochybne cítil, že to čo robí je správne. Nechcel to takto, ale teraz naozaj nemal na výber.

Bože ja naozaj nechcem, aby trpela, nechcem aby ju moje činy ešte raz zranili, ale nemám na výber a ty to vieš. Preto ťa prosím a žiadam o pomoc, aby sa to podarilo. Aby toto jej poníženie a moje ešte hlbšie upadnutie do prachu, prinieslo raz svetu osoh.
Modlitba bola krátka, premyslená a cielená, ale vyslovená v takom zúfalstve, že by nik nepochyboval o jej úprimnosti. Modlitba muža, ktorý sa chystal urobiť peklo zo živote žene, ktorú nadovšetko miloval.
A preto teraz, keď tak stál nad posteľou svojej milovanej, cítil sa ako najhorší z najhorších, ako posledný chudák, ktorý v zúfalstve a strachu odmieta urobiť tú najhoršiu vec, ktorú môže muž urobiť žene...
Prehltol žlč, ktorá sa mu nahrnula do krku a natiahol sa, aby Sakuru jemne prebudil a pri tom nevystrašil. Hrýzol si spodnú peru a ruka sa mu triasla. Mal by ju prebudiť rýchlo, aby nestihla vykríknuť...

Sakura sa pomrvila zo spánku a otočila sa k nemu chrbtom. Neprebrala sa, ale jej nová poloha mu narušila rovnováhu, ktorú pociťoval. Teraz sa mu jeho čin zdal ešte horší.
Rýchlo Sasuke, lebo stratíš aj to posledné, čo ti z tvojho odhodlania zostalo.
Teraz!
Chytil Sakurino plece a prevrátil ju na chrbát. Aj keď bol tento pohyb jemný, ihneď sa prebrala. Keby jej nezakryl ústa, možno by aj vykríkla. Vlastne, určite by vykríkla. Teraz len ležala so šokovaným výrazom na tvári, a svoje zelené oči upierala na Sasukeho tvár.
„Buď ticho a počúvaj ma. Ruku zložím, ak budeš ticho. Rozumieš?“, prehovoril Sasuke a keď Sakura prikývla, ruku z jej úst zložil.
„ Prečo si sa vrátil?“, znela jej prvá otázka.
Sasuke sa usmial a pohladil ju po líci.
„Prišiel som, lebo som musel.“
„A na ako dlho?“ opýtala sa roztrasene Sakura a hlas sa jej uprostred vety zlomil.
„Neviem. Na ako dlho to bude potrebné. Prišiel som za tebou, lebo ťa musím.... lebo sa ťa musím spýtať na jednu vec. Prosím odpovedz mi pravdivo!“
Prikývla a tak pokračoval.
„Miluješ ma Sakura?“
Jeho otázka ju tak zaskočila, že chvíľu nedokázala jasne uvažovať. Sasuke sedí v jej izbe uprostred noci a pýta sa jej, či ho ešte stále miluje?
Buď mám zlý sen, alebo sa niekto so mnou pekne zahráva. Určite ma niekto chytil do genjutsu. Naruto? Zabijem ťa! Nie, on je v genjutsu úplne neschopný.

Sasuke ňou zatriasol a ona konečne pochopila, že táto situácia je pravdivá.
„Keď nepoznáš odpoveď, musím sa presvedčiť inak...“, odvetil s ľahkým úsmevom a prisal svoje ústa na jej. Jeho pery boli horúce a nežné. Usmial sa, keď pocítil, ako sa Sakura vzrušením zachvela.
„Vedel som to.“
Bozk prehĺbil a jazykom jej roztvoril pery. Ucítila jeho jazyk v ústach a keď sa odtiahla, aby sa nadýchla, pocítila chvenie v žalúdku a pichnutie pri srdci. Aj keď si to nechcela priznať, stále ho milovala a teraz po ňom ešte aj bolestne túžila.
Sakura, čo to robíš? Ty dovolíš , aby ťa bozkával bez vysvetlenia? Šesť rokov bol preč a odrazu je tu? Celý roztúžený a chtivý, ako keby mu na tebe záležalo?
„Počkaj!“, zaprotestovala, keď ju chcel znova pobozkať. „Nechápem to Sasuke, nechápem. Vtrhneš sem uprostred noci a začneš ma bozkávať. Sasuke si ty vôbec v poriadku? Vedela som, že ťa Orochimaru ovplyvňoval, ale ušlo mi , že ti aj vymyl mozog! A prečo sa smeješ, ako blázon?“
Sakurina prítulnosť sa razom zmenila na hnev, a preto ju Sasuke radšej pritlačil k posteli.
„ Šibe ti?“, zrevala, ale razom stíchla, keď zbadala výraz v Sasukeho očiach. Bolesť a strach, ale aj túžba a neha. To všetko sa odrážalo v tých tmavých Uchihovských očiach, ktoré jej tak dlho mútili rozum a kradli myšlienky.
„Sakura“, odvetil skleslo, ale pevne. „Môžem odísť ak chceš, ale môžem aj ostať a aspoň raz ti dokázať, ako mi na tebe záleží. Nemám veľa času, tak si prosím vyber.“

Čakala všetko, ale toľkú pokoru v jeho hlase, určite nie. Odrazu sa všetky spomienky na neho stali až bolestivo živé. Toľko preplakaných nocí, toľko smútku a bolesti, toľko strachu a očakávania, či raz príde deň, kedy sa všetko vráti do normálu.
Čo mám urobiť? Čo bude správne? Poslať ho preč a navždy sa zmieriť s tým, že on je pre mňa zakázané ovocie? Alebo ho požiadať aby ostal? Aby mi dokázal ako veľmi mu na mne záleží? Och ako veľmi ho milujem. Ako veľmi túžim, aby so mnou ostal.
No napriek tomu...
„Sasuke?“, prehovorila pevným hlasom plným odhodlania...