SASUKEHO CHYBA? časť 3. alebo Ako si Naruto niečo uvedomil...

tretia časť... trochu neurčitá a skôr prechodná... dej posúva dopredu...

Sakura pomaly kráčala k nemocnici, kde ju čakalo plno práce. Ako hlavný liečiteľský ninja mala v Konohe práce stále vyše hlavy. Kráčala uličkou a hľadela do zeme.
Slnko už bolo vysoko, ale dnes sa neponáhľala. Vlastne sa neponáhľala od toho incidentu so Sasukem. Prešli už štyri týždne a on sa neozval.
Sakura bola na dne. Cítila sa hrozne, všetko ju bolelo, ľahko sa rozčúlila, či rozplakala a cítila sa veľmi slabá. Nevedela či to má pripísať chrípke ktorá sa valila Konohou už asi dva týždne, alebo len psychickému vyčerpaniu s enormnej kopy práce a liečenia.
Skoro všetky malé deti už boli choré a neobišlo to ani ninjou.
Shikamaru už dva dni ležal v nemocnici a horúčky mu stále neklesali. Podobne na tom boli aj ďalší s jeho týmu. Ino, Choji a Anko, ktorá po smrti Asumu prebrala jeho miesto veliteľa.
A tak len kráčala a kráčala. Ani si neuvedomila, že je už pred dverami Tsunadinej kancelárie, kde musela každé ráno ohlásiť svoj príchod.

„Dobré ráno Sakura!“, pozdravil ju známy hlas a ona sa konečne prebrala.
„Och, Naruto! Dobré ráno.“, odzdravila s úsmevom na perách a zahľadela sa Narutovi do očí.
Naruto sa za posledných pár rokov veľmi zmenil. Vyrástol a nabral ešte viac svalovej hmoty. Teraz jeho široké plecia a úzke boky privádzali mladé dievčatá z Konohy do vytrženia. Omdlievali keď ho videli a tajne mu pred dverami jeho bytu nechávali darčeky a sladkosti.
Naruto nechcel ani jednu z nich, ale pri ich snahe sa mu zapáčiť vôbec nemusel variť, tak nikdy žiadnu nahlas neodmietol.
Vlastne sa asi vyžíval v tom, aký je obdivovaný. Tsunade neraz tvrdila, že jej úplne pripomína jeho otca a Jirayiu. S tým rozdielom, že bol oveľa zvrhlejší, ako oni dvaja dokopy!
Ale to samozrejme Naruto s rumencom na tvári vždy popieral.

„Prečo si taká skleslá Sakura? Je ti niečo?“, opýtal sa starostlivo a siahol jej rukou na čelo.
Keď zistil, že čelo nemá horúce, skúmavo sa na ňu zahľadel. Bolo jej nepríjemné, ako sa na ňu pozrel, lebo mala pocit, že už, už odhalí jej tajomstvo. No namiesto toho sa len usmial a povedal.
„Sakura, ty vieš, že ak ťa niečo trápi, môžeš stále prísť za mnou!?“
„Áno Naruto viem.“ Odvetila mu a zahľadela sa poza jeho chrbát. Po chvíli si ako keby uvedomila, že tam nie je sama sa usmiala a odvetila.
„Veď sme predsa najlepší priatelia, no nie?“
Naruto sa uškrnul a na čelo jej vtisol mľaskavý bozk.
„Jasné Sakura-chan !“, zakričal cez plece keď zachádzal za roh.
Keď sa jej úplne stratil z očí, rozplakal sa.
Ach Naruto keby si vedel, keby si mi dokázal pomôcť...

Sakura si uvedomila, že tam stojí ako hlupaňa a preto zaklopala na dvere kancelárie a keď vošla, sánka jej spadla až k zemi.
Tsunade vôbec nepracovala a ani sa nesnažila pracovať. Sladučko si pochrapkávala na svojom stole a slinka jej stekala z pusy na dôležité papiere.
Keď sa Sakura spamätala z prvotného šoku, zvrieskla a rozbehla sa k vyplašenej Tsunade.
Tá sa medzičasom stihla prebudiť, ale úplne dezorientovaná a vydesená zo Sakurinho kriku, stratila rovnováhu , prepadla sa cez svoje kreslo a spadla na zem.
„SAKURA!“, zvrieskla keď sa pozviechala zo zeme.
„Prepáčte Tsunade-sama“, ospravedlňovala sa Sakura a v duchu sa hrešila, že znova vybuchla kvôli takej somarine.
„Ách, chápem ťa Sakura, si prepracovaná. Všetko sa na nás valí. Tá chrípka, a ešte aj plno starých papierov. Dám ti radu Sakura. Nikdy nič neodkladaj na zajtra, lebo skončíš ako ja. Všetky problémy ťa zasypú!“
Sakura jej ale už neodpovedala. S plačom vybehla z miestnosti a rútila sa po trase, ktorou pravdepodobne odišiel aj Naruto.
Musím ho nájsť a povedať mu pravdu..., sľubovala si v duchu, keď mierila k jeho domu.

O necelých päť minút stála pred jeho dverami a chystala sa zaklopať. Srdce jej búchalo. Ani nevedela, prečo sa rozhodla, že mu o tej noci povie. A to všetko spôsobila Tsunade svojím rozhorčením nad kopou papierov.
Keď si tú situáciu premietala v mysli, musela sa pousmiať. Stisla pery a odhodlane zaklopala.
Otvoril jej Naruto. Od pása nahor bol nahý a vyzeral, ako keby teraz vyšiel zo sprchy.
„Sakura-chan“, začal prekvapene, ale Sakura ho predbehla.
„Naruto musím ti niečo povedať.“
„Jasné poď ďalej Sakura. Čo ťa trápi?“, ustarostene sa na ňu pozrel a zaviedol ju do priestrannej obývačky. Sakura musela uznať, že jeho hygienické návyky sa za posledných pár rokov výrazne zlepšili.
Miestnosť bola uprataná, voňavá a plná slnka, zariadená presne tak, ako by mala vyzerať obývacia izba mladého ninju.
Na stene pár shurikenov a kunaiov vytvárali akýsi zvláštny tvar. Na stole pod oknom stála veľká fotografia Narutových rodičov a tiež týmu sedem. A nad sedačkou bol Saiov obraz, ktorý zobrazoval znak „priateľ“.
To všetko dojímalo Sakuru k slzám. Zahľadela sa na Naruta a on sa zahľadel na ňu.
„Sakura len neplač!“, ustarostene sa na ňu zadíval a presadol si bližšie k nej. Objal ju svojimi mocnými rukami a ona si položila hlavu na jeho hruď. Keby ich teraz niekto videl, pomyslel by si, že sú milujúci manželský pár. No ona milovala iného.
Odrazu sa Sakure dvihol žalúdok. Prudko otvorila oči a vbehla na WC. Vyvrátila celá raňajky plus nápoj.
Vystrašene dvihla oči k Narutovi. Jej obavy sa naplnili. Už dlhšie tušila, že niečo nie je v poriadku a teraz sa jej obavy naplnili. Zmeny nálad, ranná nevoľnosť, úzkosť a precitlivenosť. . .
„Sakura...“, ozval sa prestrašene Naruto.
Ani on nebol hlúpy. Všimol si na Sakure zmeny a teraz mu to úplne došlo...
„S kým to máš?“, spýtal sa namrzene.