Narutov návrat I. - chuuninská skúška 06.

„Tak teda vy všetci čo ste zostali ste diskvalifikovaný.“
„Čože?!“ ozvalo sa z davu, „Veď sme boli jediný ochotný to risknúť!“ kričali rozhorčene.
„Ste najnižší z nízkych. A keď to nechápete ja vám to vysvetľovať nebudem,“ otočil sa a šiel po tých čo odišli z triedy.
„Ahoj Konohamaru!“ zakričal Naruto keď s úsmevom vyšli z Hinatou ruka v ruke von z triedy.
„N-Naruto-niichan?!“ prekvapene čumel na dvojicu.
„H-Hinata?!“ pridala sa aj Hanabi.
Chvíľu bolo ticho, až kým sa otvorili dvere, s ktorých vyšiel Ibiki.
„Všetci čo ste tu. Prešli ste.“
„PUF!“ vedľa Ibikiho sa s poza obláčiku dymu vynárala osoba.
„Ahoj krpci! Som Mitarashi Anko a som proktor druhej skúšky. Nasledujte ma, zavediem vás na miesto kde začne druhá časť chuuninskej skúšky,“ rozbehla sa.
„Tak sa zatiaľ majte,“ rozlúčil sa Naruto a spolu s Hinatou zmizli vo víre lístia.
„Aspoň nás mohol zobrať so sebou, nemuseli by sme sa tam trmácať peši. Pche!“ odfrkol si Konohamaru.
„Čo vás, ale mňa tu nechala vlastná sestra! To jej nedarujem,“ hnevala sa Hanabi.
Chvíľu sa spaľovali pohľadmi a potom šli za Anko.
„Meškáte Anko-sensei,“ uťahoval si Naruto keď zvyšok dorazil pred les smrti a proktor-ka sa postavila chrbtom k jednému z vchodov.
Anko rýchlo vytiahla kunai hodila ho po Narutovi, ktorého porezal na líci. Vtedy vytiahla ďalší kunai premiestnila sa zaňho, už mu chcela priložiť ku krku keď ucítila pohyb za sebou. Zmenila dráhu ruky a teraz mierila za seba.
„Iba by som vám rád vrátil váš kunai, nechcel by som aby vám jeden chýbal,“ usmial sa.
„Naruto?“ začudovala sa. Pozrela pred seba a namiesto Naruta držala klát dreva.
„Kawarimi,“ zašepkala.
„No prvýkrát sa mi to páčilo viac,“ povedala mu.
„To vám verím,“ zazubil sa, „ale na ten istý trik dvakrát nenaletím,“ dopovedal.
Hinata sa len usmievala a spomínala aké to bolo keď tu boli po prvý raz. Ostatný len stály, čiastočne vykoľajený s toho čo sa práve odohralo. Prebrala ich až Anko.
„Toto,“ ukázala na les, „je výcviková aréna číslo 44 nazývaná aj Les smrti,“ odmlčala sa, „Á skoro som zabudla,“ vôbec sa tak netvárila.
„Tieto formuláre si rozdajte, vypíšte a podpíšete sa na nich. Sú to formuláre kde podpíšete, že súhlasíte s týmto a ďalšími kolami chuuninskej skúšky, začína totiž ísť o život a ja nechcem mať na starosti toľko papierovačiek,“ dopovedala unudeným hlasom.
„Až tie formuláre vypíšete dostane každý tím jeden s týchto zvitkov,“ vytiahla dva zvitky.
Dovysvetľovala im o čom v tomto kole ide, každý tím ktorí podpísal dostal zvitok a už čakali pred vchodmi ktoré im ukázali.
Ibiki sa objavil v triede keď v nej už nikto nebol a začal zbierať testy.
„Hmmm... niekto tu prešiel z prázdnym testom, to sa už dávno nestalo,“ pozrel na meno, „No jasné Uzumaki Naruto sa vrátil,“ usmial sa a pokračoval až kým nedošiel k ďalšiemu čo ho zaujal. „Tu si niekto dokonca stranu vytrhol na pamiatku. Tento rok to bude zaujímavé,“ pomyslel si.
„Štart!“ skričala Anko.
Všetky tímy vyštartovali zo svojich pozícii.
„Naruto?“ začala Hinata.
„Áno?“ odvetil.
„Aký máme plán?“ spýtala sa.
„Čo keby sme sa len tak poflakovali, kým na niekoho narazíme. Tím myslím, že by bola nuda čakať vo veži štyri dni,“ zazubil sa na ňu. Prikývla. Chytil ju za ruku, pomaly a kľudne si kráčali Lesom smrti ako by boli na prechádzke niekde v parku.

„Čo myslíte? Ako sa im bude dariť?“ spýtal sa nezaujato Sai. Sedel v jednej z konožských reštaurácii obklopený kamarátmi. Sakura, Kiba, Neji, Lee a Tenten.
Pozeral na nich a čakal odpoveď.
„Ja si myslím, že by to pre nich nemal byť problém. Síce som Naruta nevidela celých päť rokov, ale trénoval predsa s Jiraya-sama,“ ako prvá reagovala Sakura.
„Hinata sa tiež zlepšila. V poslednom čase sme nechodili na ťažké misie, takže neviem určiť čo všetko dokáže, ale verím, že bude mať nejaké esá v rukáve,“ pridal sa Kiba.
Neji iba ticho rozmýšľal ako sa darí Hinate. Vedel čo si spôsobila, keď sa rozhodla postúpiť skúšku, no zároveň bol rád, že sa rozhodla konať a ukázať čo dokáže, ukázať otcovi, ukázať všetkým a hlavne Narutovi. Usmial sa.
„Určite to dokážu, sprevádza ich sila mladosti!“ zvolal neomylne Lee.
„Kde sú vlastne ostatný?“ spýtala sa Tenten.
„Shino je zas na nejakej misii so svojim otcom,“ povedal otrávene jeho tímový partner a Akamaru zavrčal.
„Ino a Chouji sú na misii s Asumom a Shikamaru má na starosti chuuninskú skúšku,“ ozvala sa Sakura, ktorá občas pomáhala Shizune u Tsunade a keď nemala misie tak vypomáhala v nemocnici, stála sa druhým najlepším lekárskym ninjom v Konohe a kolovala fáma, že predčí samotnú Tsunade.
„Som zvedavý na hlavné súboje,“ poznamenal Sai, „Naruta som bojovať nevidel, ale s toho čo tu rozprávate bude dobrý,“ dopovedal so svojím úsmevom.

„Pozor!“ zakričala Moegi.
„Suiton: Suigadan! (Voda: Projektil vodných tesákov)“ počuli z diaľky.
Na mieste kde pred chvíľou stáli zostal iba malý kráter.
„Ste dobrí,“ ozvalo sa, „ale my sme lepší!“
Konohamaru, Moegi a Udon vyšli z úkrytu na čistinu vedľa kráteriku.
„Aký máte zvitok?!“ skričal Konohamaru.
„Prečo ťa to zaujíma?“ odpoveďou mu bola otázka.
„Nemá zmysel bojovať keď máme rovnaké,“ oznámil Udon.
„Vy máte aký?“
„To je beznádejné,“ povedala Moegi tak aby ju počuli len jej spoločníci.
„Čo si to tam šepkáte?“
„Že keď odtiaľ nezleziete tak vám pomôžeme!“ zakričal späť Konohamaru.
Dvaja zoskočili pred nich, „To sa ešte uvidí.“
Všetci traja sa postavili do obranného postoja. Súperi sa na nich rozbehli.
„Suiton: Mizu Rappa! (Voda: Vodná vlna)“ bolo počuť spoza útočníkov.
Súperi odskočili, no Konohamarov tím to nečakal a tak schytali plný zásah.
„PUF!“
„Tieňové klony,“ začudoval sa jeden z dvojice.
Doteraz skrytý Ebisov tím sa na nich rozbehol s troch strán.
Konohamaru podkopol, jeho súper však stihol vyskočiť. Zozadu však zaútočil Udon, zahnal sa päsťou, genin stačil vo vzduchu otočiť hlavu a schytal plnú ránu. Zastavil sa až o najbližší strom.
Moegi zatiaľ bojovala z ďalším. Napriahla ruku, že mu trafí ‘ksicht‘. Uhol čupnutím, čo nečakal bolo, že Moegi zároveň zohla nohu a tak dostal kolenom do tváre. Odletel pár metrov. Zabehla k nemu, keď pomaly vstával zo zeme, otočila sa k nemu bokom, kopla ho a ten nasledoval príklad svojho tímového partnera, skončil v bezvedomý pri strome.
„Suiton: Mizu Rappa! (Voda: Vodná vlna)“ zase sa ozvalo niekde z diaľky.
„Moegi! Udon!“ obaja k nemu priskočili.
„Musím to použíť,“ pomyslel si a už tvoril pečate.
„Doton: Doroku Gaeshi! (Zem: Hlinený štít)“ len tak-tak stačil vykryť útok.
Štít opadol.
„Hra skončila,“ oznámil im zvyšný súper.
„Máš pravdu,“ usmial sa Udon, ktorý stál za ním a postrčil ho z konára. Ten bezmocne spadol na zem a zostal omráčený ležať.
„PUF!“ Udon vedľa Konohamara sa zmenil na dym.
„Konohamaru!“ zohla sa k nemu Moegi keď vyčerpaním padol na zem. Doprial si zaslúžený odpočinok.
Keď sa zobudil zistil, že je tma a je v nejakej jaskyni.
„Kde to...,“ nedopovedal keď ho Moegi objala.
„Chvála Bohu,“ vydýchla si.
„Čo sa...,“ zase bol prerušený.
„Mali sme šťastie,“ ozval sa Udon, „Tí dvaja ovládali len taijutsu, ten na strome zase len ninjutsu a bol už dosť unavený keď som ho našiel. K tomu ešte mali zvitok Neba,“ usmial sa.
„Takže stačí len dôjsť do veže,“ dopovedal Konohamaru a zas upadol do spánku.

Naruto sa s Hinatou prechádzali lesom. Zvyšok dňa a ani cez noc nikoho nestretli.
„Dobrú noc,“ zašepkal Naruto a pobozkal Hinatu.
„Dobrú aj tebe,“ vrátila mu bozk.
„Stojte a bojujte!“ skričal na nich, druhý deň poobede, zrejme vodca tímu.
„Tak máme stáť alebo bojovať?“ zasmial sa Naruto.
„Necháš to na mňa?“ spýtal sa šeptom Hinaty, ta len prikývla a šla si sadnúť ku kmeňu neďalekého stromu aby mala dobrý výhľad.
„Kam ideš?“ prekvapene sa spýtal ten istý genin.
„Nebudeme predsa obťažovať dámu,“ oznámil mu Naruto.
„To oľutuješ,“ usmial sa naňho a pokynul svojím spoločníkom aby zaútočili, tí sa rozbehli na Naruta. Zmizol. Objavil sa za začudovanými geninmi a začali bojovať. Neboli zlí, ale Naruto vykrýval každý ich úder.
Hinata len zasnene sledovala svojho milého.
„Hodnotíš situáciu?“ ozvalo sa za veliteľom trojčlenného tímu.
Ten sa zľakol, vytiahol katanu a sekol smerom kde bol Naruto. Zmizol.
„To nebolo slušné,“ objavil sa pred ním. Znovu sekol, znovu nič a tak to pokračovalo.
„Čo si o nich myslíš?“ spýtal sa Hinaty a pozoroval ako jeho klony bojujú resp. uhýbajú útokom nepriateľov.
„Byakugan,“ zašeptala.
Pozorne si ich prehliadla, pohľad jej na chvíľu zastal na Narutovi, potom svoju techniku zrušila, „Vydržia ešte asi desať minút.“
„Ďakujem,“ pobozkal ju a zmizol. Usmiala sa. A ďalej ho zo záujmom sledovala.
Jeden z dvojice trafil Naruta a druhý ho odkopol na najbližší strom. Naruto vstal a zmizol. Jeho súperi na to prekvapene hľadeli .
„Pozri zvitok,“ pošepkal jeden druhému obaja pozreli na šéfa a keď uvideli, že teraz s ním bojuje on, rozbehli sa. Už lapali po zvitku keď sa slučky stiahli a oni viseli dole hlavou.
„Môj sensei ma učil, že ninja ma vedieť prehliadnuť pascu,“ usmial sa na nich a vzal si zvitok. Objavil sa pri Hinate.
„Toto som sa naučil od Kakashi-senseia,“ zaškeril sa na ňu, sadol si vedľa a sledovali zostávajúci zápas. Po asi piatich minútach katana konečne našla svoj cieľ, presekla ho na dva polovice.
„PUF!“
„Klon,“ žasol genin a padol vyčerpaním.
Naruto ho prehliadol a vzal mu zvitok, „Nebeský, už máme dva,“ poznamenal, chytil Hinatu za ruku a pokračovali ako by sa nič nestalo.

„Už sú to štyri dni a Naruto stále nie je vo veži,“ poznamenala Tsunade, „To sa vôbec nezlepšil?“
„Neviem,“ odpovedal Jiraiya.
„Ako to že nevieš, veď si ho trénoval?!“
„Čo? Koho? Čo si hovorila?“ prebudil sa z premýšľania o svojej novej knihe.
„Naruto... ešte... stále... nie je... vo veži,“ snažila sa ovládať, „Naučil si ho vôbec niečo?“ zavrčala.
„No snáď niečo pochytil...“
„Čože? Päť rokov,“ sťažka dýchala. „Chudák Naruto,“ pokrútila hlavou, „Stratil päť rokov života s takým úchylom ako si ty a ty mi povieš, že snáď niečo pochytil?!“ triasla sa zlosťou.
„Keď už nie kvôli nemu tak si to dlžný Minatovi!“
„Zvláštne že ho spomínaš,“ usmial sa a zamyslel, „Má po ňom viac než si myslíš.“
„Čo?“ nechápala.
„Uvidíš. Nechaj sa prekvapiť.“
„Tak dobre,“ ukľudnila sa, „Aj tak by ma zaujímalo prečo mu to trvá tak dlho. Veď vždy bol netrpezlivý a do všetkého sa hrnul.“
„Myslím že na tom bude mať zásluhy Sasukeho smrť. Dosť ho to vzalo,“ odmlčal sa, „Už sú to dva roky. Chce sa pomstiť, ale keď som sa o tom s nim rozprával videl som v jeho očiach chlad. Neviem čo si o tom mám myslieť,“ smutne sklonil hlavu.
„Sakura je na tom podobne. No má šťastie podržali ju jej priatelia a hlavne Shikamaru.“
„Naruto by sa nudil,“ usmial sa Jiraiya .
„Nechápem.“
„Pýtala si sa prečo nie je vo veži.“
„Aha,“ úplne na to zabudla.

„Nejak im to trvá nemyslíš?“ spýtala sa Sakura a nervózne pozorovala obrazovky.
„Hmmm. To je otrava,“ zamrmlal na odpoveď.
„No tak čo si o tom myslíš?“ naliehala. Za ten čas čo boli spolu vedela čo na neho platí, ale aj tak ju prekvapoval jeho nezáujem.
„No,“ začal s povzdychom, „Naruto trénoval s jedným zo sanninov, päť rokov a Hinata,“ odmlčal sa, „Hinata, ta to určite zvládne, zmenila sa.“
„Tak sa mi páčiš,“ povedala potešene a pobozkala ho.
„Som zvedavá čo predvedú vo finále. Už sa teším.“
„Tiež som zvedavý,“ pozrel na obrazovky, „Už idú.“

Pri veži.
„Už tu striehneme štyri dni, mohol by konečne niekto aj prísť,“ namrzene poznamenal Ichigo.
„TY,“ zdôraznila, „tu striehneš štyri dni, my sme čakali na tento deň,“ opravila ho Raki. (pozn. aut. Ichigo a Raki sú Hanabiny tímový partneri)
„Ticho!“ umlčala ich Hanabi s byakuganom v očiach, „Niekto sa blíži a majú nebeský zvitok,“
„Super, máme šťastie,“ usmial sa Ichigo a zaujal svoje miesto.

„Hodil by sa nejaký ten zemský nemyslíš?“ spýtal sa Hinaty trochu hlasnejšie.
„No sme tu posledný deň a máme len dva nebeské,“ odpovedala mu rovnako hlasno.
„Stojte!“ vyleteli zo stromu.
„To je...“ začala.
„Divné,“ dopovedal Naruto.
„Naruto?“ spýtala sa ho šeptom.
„Áno?“
„Necháš to na mňa?“