Narutov návrat I. - chuuninská skúška 05.

Niekde v Kaminari no Kuni (Zem Blesku)

„Zavolajte Tami a jej tým!“
„Hai! Raikage-sama,“ hneď ako to dopovedal po ňom nebolo ani zmienky.
„Už sú na ceste,“ oznámil anbu keď sa po chvíli vrátil.

„Čo od nás môže Raikage-sama chcieť?“ čudoval sa Raitu.
„Určite to bude zase nejaká misia ako vždy,“ ozval sa unudene ďalší.
„Štyri roky, štyri roky misie ako genini, aj keď sme najlepší z ročníku. Všetkým sme na posmech,“ sťažovala sa Samiri.
„A to všetko len preto že nám nie je dovolené zúčastniť sa chuuninskej skúšky,“ dodal Kalen.
„Žeby konečne nastal čas?“ uvažovala Tami.
„Sensei čo si o tom myslíte?“ spýtal sa Raitu.
„To uvidíme až sa tam dostaneme,“ odpovedala nezaujato.
Keď došli k dverám, zaklopali a čakali na pozvanie.
„Ďalej,“ ozvalo sa a oni vstúpili.
Raikage pokynul rukou a anbu zmizol.
„Tím Tami sa hlási,“ informovala veliteľka.
„Prejdem k veci,“ začal, „O tri dni sa uskutoční chuuninská skúška v Konohe.“
„To sa nám chce do oči vysmievať?“ v duchu sa čudovala Samiri.
„Zas nás pošle na nejakú misiu aby sme sa jej nezúčastnili,“ pomyslel si Raitu.
„To je otrava. Teraz nám o tom ešte aj povie. Čo som komu spravil?“ zmýšľal Kalen.
„A vy sa jej zúčastnite spoločne s ostatnými genínmi,“ dokončil Raikage.
Tím Tami naňho udivene pozeral.
„Konečne je to tu!“ povedala si pre seba Tami.

Konoha

Keď Naruto došiel do Ichiraku bolo už deväť hodín, najedol sa a šiel na prechádzku lesom až dorazil na čistinku. Znovu si spomenul na ten sen, bol totiž o Hinate. Takéto sny mal už týždeň, vlastne od kedy sa vrátil a včera si uvedomil čo znamenajú.
„Včera,“ spomenul si čo sa večer stalo, pobozkal ju.
„Príjemný pocit,“ pomyslel si. Zadíval sa na oblohu a pripomínal si čo sa udialo. Niekto mu poklopkal po ramene. Otočil sa, v tú chvíľu videl iba záplavu modročiernych vlasov a pocítil ďalšie pery na tých svojich. Oddelili sa a vtedy pred sebou uvidel Hinatu. Nikdy nevidel krajšie stvorenie a nebol tak šťastný ako teraz.

Hinata ho chvíľu pozorovala, natiahla ruku. Poklopkala Naruta po pleci, v okamihu keď sa otočil vrhla sa naň a pobozkala ho. Po chvíli sa odtrhla, usmiala a zadívala sa naňho. Vyzeral trochu prekvapený, ale šťastný.
Keď si Naruto uvedomil čo sa stalo a kto pred ním stojí natiahol k jej tvári ľavú ruku, zaboril ju do jej hustých vlasov. Pravou ju chytil okolo pásu, pritiahol k sebe a náruživo jej bozk vrátil.
Odtiahol sa.
„Milujem Ťa,“ zašepkal a vtedy cítil, že je to skutočné, skutočnejšie ako čokoľvek iné, skutočnejšie ako stromy okolo nich, skutočnejšie ako vánok, ktorý hýbal listami a ktorý im vial do tvári.
„Aj ja teba,“ zadívala sa do jeho nádherne modrých očí, utápala sa v nich. Celý život po tom túžila, čakala na to a teraz, teraz sa jej to splnilo, nikdy však nečakala, že to bude také krásne.
Chytil ju za ruku, spoločne sa prechádzali, rozprávali, smiali sa a oplácali si nežnosti.
„To už je toľko hodín?,“ začudoval sa, „To nám to ušlo, o hodinu nám začína skúška. Bolo by dobre sa ísť pripraviť,“ zazubil sa na Hinatu.
Ani jeden sa nechcel rozlúčiť, ale nakoniec to nejako zvládli s tým že sa o polhodinu stretnú pred akadémiou. Obaja zmizli, Naruto v zvírenom lístí a Hinata v obláčiku dymu.
Naruto sa objavil doma, zobral batoh, pár instantných rámenov, nejaké kunaie, shurikeny a o pol hodinu už vyčkával Hinatu pred akadémiou.
Hinata si tiež vzala batoh naplnila ho jedlom. Vedela, že rámen brať nemusí v tom sa môže spoľahnúť na Naruta, zbalila si aj zbrane, vyšla z izby a mierila k vchodovým dverám.
„Kam chceš ísť?“ spýtal sa Hiashi ostro.
Až teraz si spomenula na čo počas celého skvelého týždňa zabudla.
„Na chuuninskú skúšku,“ povedala sebavedomo.
„Nikam nejdeš. Ostaneš doma,“ oznámil jej. Otočil sa a vracal sa späť do pracovne.
„Nie! Idem na chuuninskú skúšku,“ povedala pevne rozhodnutá.
Hiashi sa prekvapene pozrel kde sa v nej tá drzosť berie.
„Čo si povedala?“ nahodil povýšenecký výraz.
„Ž-Že neostávam doma, ale idem sa stať chuuninom!“ oznámila, hlas sa jej trochu zatriasol, no vzápätí to potlačila.
„Dobre,“ povedal kľudne.
„Čo?“ neverila vlastným ušiam.
„Ale tu už sa nevracaj. Už to viac nebude tvoj domov. V momente keď prejdeš dvermi si pre nás mŕtva. Nám už hanbu robiť nebudeš,“ povedal tvrdo.
Hinata chvíľu váhala no potom si spomenula na Naruta.
„Áno, pane,“ povedala chladne a s kamenným výrazom opustila sídlo Hyuuga klanu.
Šla, nie utekala z domu, ronila jednu slzu za druhou. Čím ďalej mohla utiecť tým väčšie to bolo pre ňu oslobodenie.

„Meškáš. Stalo sa niečo?“ spýtal sa Naruto, no Hinata ho len objala, cítil ako mu po vlasoch a líci stekajú jej slzy.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa, jemne ju odtiahol a zahľadel jej do uslzených očí.
„N-nechcem o t-tom hovoriť,“ vzlykala.
„Počkám až mi o tom povie sama, ale kto by Hinate spravil niečo také?“ spytoval sa v duchu.
Objal ju a nechal nech sa vyplače, to bolo to najlepšie čo ho v tej chvíli napadlo.
„Ď-Ďakujem,“ šepla po chvíli a utrela si oči.
„Môžeme ísť?“ opýtal sa opatrne.
Prikývla.
Chytil ju za ruku, vošli do akadémie, vyšli po schodoch až prešli okolo hlúčiku geninov.
„Ahoj! Izuma, Kotetsu,“ pozdravil ich a vybral sa do tretieho poschodia, čím zrušil ich genjutsu.
„Kazíš všetku srandu Naruto!“ zakričali za ním. Naruto sa len pousmial.
Vošli do triedy č.301, Naruto sa zaškeril.
„Pamätáš si keď sme tu boli naposledy? Zopakujeme si to?“ už sa nadýchaval že niečo skričí keď vtom ho Hinata bozkom umlčala. Proti tomu bol bezmocný a ona to vedela.
„Pamätám,“ zašepkala mu.
„Naruto-niichan!“ skričal Konohamaru na celú miestnosť a rozbehol sa k nim spolu s Moegi a Udonom.
„Tomu som sa snažila zabrániť,“ zaúpela Hinata, keď sa všetky hlavy v miestnosti otočili na nich.
„Ty si tu tiež Konohamaru?“ udivene pozeral na svojho soka v postu Hokageho a špeciálnych úpravách “Oiroke no Jutsu (Sexy Jutsu)“.
„Hinata?“ ozval sa prekvapený hlas.
„Hanabi,“ objala sestru.
„PUF!“ objavilo sa tucet postáv pred tabuľou.
„Vítam vás, spratkovia. Som Ibiki Morino váš proktor a odteraz najväčší nepriateľ,“ poobzeral sa a škodoradostne sa na nich usmial.
„Poviem to len raz, tak počúvajte. Bez zvolenia vášho proktora medzi sebou nesmiete bojovať, aj so zvolením je prísne zakázané použiť akékoľvek smrtiace údery. Ten čo si myslí že si môže robiť čo chce a nebude rešpektovať pravidlá bude okamžite diskvalifikovaný. Teraz pristúpime k prvej časti skúšok, odovzdajte svoje prihlášky a my vám pridelíme číslo, ktoré určí kde budete sedieť. Keď si sadnete začneme s písomným testom.“
Postupne po jednom odovzdávali prihlášky a sadali si na miesta. Naruto sedel úplne vzadu. Porozhliadol sa, Konohamaru bol dva lavice pred ním, Moegi a Udon sedeli vpredu v jednej lavici, Hanabi v tretej lavici spredu a Hinata tri miesta vedľa neho.
Ibiki vysvetlil pravidlá a upozornil aj na desiatu otázku.
„Môžete začať,“ poručil im.
Naruto sa netrápil s písaním, bol si takmer istý že rozhodujúca je otázka číslo desať, sem-tam pozrel ako sa darí ostatným. Hanabi, Konohamaru a Moegi sa snažili získať informácie pomocou svojich techník, (Hanabi byakugan, Konohamaru používal akúsi paličku, ktorou dával správy aj Moegi) len Udon vyzeral že to píše z vlastnej hlavy. Hinata tiež písala, ale nevyzerala žeby sa nejako zvlášť snažila odpovedať, skôr to vyzeralo akoby si kreslila.
Prešlo päťdesiat minút všetci na Ibikiho príkaz zložili perá.

„Desiata otázka je súťažou vo vnútri vášho trojčlenného týmu v ktorom pracujete. Všetci traja budete odpovedať, ale jeden z vás troch... vypadne!“ začal vysvetľovať.
„Tí ktorý vypadnú zostanú geninmi navždy! Nebude im dovolené zúčastniť sa chuuninskej skúšky znovu. Keď to chcete vzdať, nech sa páči. To je tiež možnosť. Keď to vzdáte, môžete to skúsiť znova o šesť mesiacov. Samozrejme ak niekto z vášho týmu odstúpi všetci traja vypadnú, ale budete môcť prísť o šesť mesiacov znova. Tak čo si vyberiete? Je to rozhodnutie medzi vašimi kamarátmi a vašou budúcnosťou. Dávam vám desať minút,“ zakončil a čakal ako sa rozhodnú.
Hinata sa pozrela na Naruta a ten jej len ústami naznačil že počkajú ako sa rozhodnú Konohamarov a Hanabin tým.
„Som si takmer istá, že na poslednú otázku odpoviem správne, vďaka senseiovi, no to nie je jediné čo mňa, nás naučil. Musíme tvoriť tím, nikoho nebudeme nechávať pozadu, sme priatelia a jeden pre druhého spravíme čokoľvek, aj keď...“ chvíľu zapochybovala, „Nie!“
Hanabi pozrela na zvyšok svojho tímu, tí prikývli. Naraz vstali a odišli.
„Čo by som mal spraviť? Môžem sa stáť chuuninom, ale tiež jeden z našej skupiny zostane navždy geninom, to nemôžem dopustiť. Zaujímalo by ma ako sa rozhodne Naruto-niichan, vlastne on to ma ľahké je v dvojčlennom tíme,“ uvažoval Konohamaru zatiaľ čo niektorý zo zvesenými hlavami odchádzali z triedy.
„No tak Konohamaru!“ pobádal ho v mysli Naruto.
Zostávala už len minúta do konca, keď sa Konohamaru so svojím tímom postavili a odišli.
„Všetci ste pevne rozhodnutý? Nechcete si to ešte rozmyslieť?“ spýtal sa posledný raz.
Hinata pozrela na Naruta, ten žmurkol a vybrali sa von z triedy.
Tí čo zostali na nich nechápavo pozerali veď predsa oni mali najväčšiu šancu, už len preto že boli dvaja.
„To je všetko? Nikto viac?“ počkal pár sekúnd.